Skip to main content
Shaping Europe’s digital future

Orientácia v akte o umelej inteligencii

V týchto otázkach a odpovediach sa podrobne opisujú ciele aktu o umelej inteligencii, jeho riadenie, presadzovanie a objasňujú ustanovenia týkajúce sa vysokorizikových systémov umelej inteligencie a modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a opatrení na podporu inovácií.

Rozsah pôsobnosti a ciele

Prečo musíme regulovať používanie umelej inteligencie?

Akt o umelej inteligencii je prvým komplexným zákonom o umelej inteligencii na svete. Jeho cieľom je riešiť riziká pre zdravie, bezpečnosť a základné práva. Cieľom nariadenia je aj ochrana demokracie, právneho štátu a životného prostredia. 

Zavádzanie systémov umelej inteligencie a modelov umelej inteligencie na všeobecné účely má veľký potenciál priniesť spoločenské výhody, hospodársky rast a posilniť inovácie EÚ a globálnu konkurencieschopnosť. V určitých prípadoch však osobitné vlastnosti určitých systémov umelej inteligencie a modelov umelej inteligencie na všeobecné účely môžu vytvárať nové riziká súvisiace s bezpečnosťou používateľov vrátane fyzickej bezpečnosti a so základnými právami. Niektoré modely AI na všeobecné účely, tie najpokročilejšie, by dokonca mohli predstavovať tzv. systémové riziká.

To vedie k právnej neistote a potenciálne pomalšiemu zavádzaniu technológií umelej inteligencie verejnými orgánmi, podnikmi a občanmi z dôvodu nedostatočnej dôvery. Nejednotné regulačné reakcie vnútroštátnych orgánov by mohli viesť k riziku fragmentácie vnútorného trhu.

V reakcii na tieto výzvy boli potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie dobre fungujúceho vnútorného trhu so systémami umelej inteligencie a modelmi umelej inteligencie na všeobecné účely, v rámci ktorého sa primerane riešia riziká a zohľadňujú prínosy.

Na koho sa akt o umelej inteligencii vzťahuje?

Právny rámec sa vzťahuje na verejné aj súkromné subjekty v rámci EÚ aj mimo nej, ktoré uvádzajú systém umelej inteligencie alebo model umelej inteligencie na všeobecné účely na trh EÚ alebo uvádzajú systém umelej inteligencie do prevádzky alebo ho používajú v EÚ. 

Povinnosti sa vzťahujú okrem iného na poskytovateľov (napr. vývojára nástroja na preverovanie životopisov) a subjekty nasadzujúce systémy umelej inteligencie (napr. banku používajúcu tento nástroj na preverovanie), ako aj na poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Existujú určité výnimky z nariadenia. Toto nariadenie sa nevzťahuje na výskumné, vývojové a prototypové činnosti, ktoré sa uskutočňujú pred uvedením systému alebo modelu umelej inteligencie na trh. Výnimka sa vzťahuje aj na systémy umelej inteligencie, ktoré sú určené výlučne na vojenské účely, obranné účely alebo účely národnej bezpečnosti, a to bez ohľadu na typ subjektu vykonávajúceho tieto činnosti.

Ako sa regulujú systémy a modely umelej inteligencie?

Aktom o umelej inteligencii sa zavádza jednotný prístup k umelej inteligencii založený na riziku vo všetkých členských štátoch EÚ.

Zakázané systémy umelej inteligencie

 Obmedzený súbor obzvlášť škodlivých použití systémov umelej inteligencie je zakázaný, pretože sú v rozpore s hodnotami EÚ tým, že porušujú základné práva: 

  • Využívanie zraniteľnosti osôb, manipulácia a používanie podprahových techník
  • Sociálne hodnotenie na verejné a súkromné účely
  • Individuálna prediktívna policajná činnosť založenávýlučne na profilovaní osôb
  • Necielené zoškrabovanie internetu alebo CCTV pre podoby tváre s cieľom vybudovať alebo rozšíriť databázy
  • Rozpoznávanie emócií na pracovisku a vo vzdelávacích inštitúciách, pokiaľ to nie je zo zdravotných alebo bezpečnostných dôvodov (t. j. monitorovanie úrovne únavy pilotného projektu)
  • Biometrická kategorizácia fyzických osôb na odvodenie alebo odvodenie ich rasy, politických názorov, členstva v odboroch, náboženského alebo filozofického presvedčenia alebo sexuálnej orientácie. Označovanie alebo filtrovanie súborov údajov a kategorizácia údajov budú stále možné
  • Diaľková biometrická identifikácia v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva s výhradou úzkych výnimiek (pozri ďalej)
  • Nudifikačné aplikácie alebo systémy umelej inteligencie, ktoré generujú sexuálne explicitný a intímny obsah bez súhlasu alebo materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí

Komisia vydala usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie a usmernenia k vymedzeniu systému umelej inteligencie v akte o umelej inteligencii. Poskytujú právne vysvetlenia a praktické príklady s cieľom pomôcť zainteresovaným stranám dodržiavať tieto pravidlá. 

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie

V akte o umelej inteligencii sa obmedzený počet systémov umelej inteligencie považuje za vysokorizikový, pretože môžu mať nepriaznivý vplyv na bezpečnosť ľudí alebo ich základné práva (chránené Chartou základných práv EÚ). K aktu sú pripojené zoznamy vysokorizikových systémov umelej inteligencie, ktoré možno preskúmať s cieľom zosúladiť ich s vývojom prípadov použitia umelej inteligencie. 

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie zahŕňajú napríklad systémy umelej inteligencie, ktoré posudzujú, či je niekto schopný dostať určitú lekársku starostlivosť, získať určitú prácu alebo pôžičku na kúpu bytu. Ďalšími vysokorizikovými systémami umelej inteligencie sú tie, ktoré polícia používa na posúdenie rizika, že niekto spácha trestný čin (pokiaľ to nie je zakázané podľa článku 5).

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie zahŕňajú aj bezpečnostné komponenty výrobkov, na ktoré sa vzťahujú odvetvové právne predpisy Únie, alebo systémy umelej inteligencie, ktoré samy predstavujú takéto výrobky. Vždy sa budú považovať za vysokorizikové, ak sa na ne bude vzťahovať posudzovanie zhody treťou stranou podľa uvedených odvetvových právnych predpisov. Mohlo by to zahŕňať napríklad systémy umelej inteligencie prevádzkujúce roboty, drony alebo zdravotnícke pomôcky.

Požiadavky na transparentnosť pre určité systémy umelej inteligencie

Na posilnenie dôvery je dôležité zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o umelý pôvod určitého obsahu alebo interakcií umelej inteligencie. Aktom o umelej inteligencii sa preto zavádzajú osobitné požiadavky na transparentnosť pre poskytovateľov alebo subjekty nasadzujúce určité interaktívne alebo generatívne systémy umelej inteligencie (napr. chatboty alebo deepfake). Cieľom týchto požiadaviek na transparentnosť je riešiť riziká dezinformácií a manipulácie, podvodov, vydávania sa za inú osobu a klamania spotrebiteľov. 

Systémy umelej inteligencie s minimálnym rizikom

Väčšinu systémov umelej inteligencie možno vyvíjať a používať v súlade s existujúcimi právnymi predpismi bez dodatočných právnych povinností. 

Modely AI na všeobecné účely

Akt o umelej inteligencii upravuje aj modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Môžu sa použiť na rôzne úlohy a stávajú sa základom mnohých systémov umelej inteligencie v EÚ. Poskytovatelia modelov AI na všeobecné účely musia zdokumentovať určité informácie (pokiaľ nespĺňajú podmienky na výnimku z otvoreného zdroja) a prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie právnych predpisov EÚ o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom.

Najpokročilejšie modely GPAI by mohli predstavovať aj systémové riziká. Výkonné modely by napríklad mohli umožniť chemické, biologické, rádiologické alebo jadrové (CBRN) útoky alebo rozsiahle sofistikované kybernetické útoky, uniknúť ľudskej kontrole alebo umožniť strategické narušenie ľudského správania alebo presvedčenia. Poskytovatelia modelov AI na všeobecné účely so systémovými rizikami musia okrem toho posudzovať a zmierňovať systémové riziká.

Je akt o umelej inteligencii nadčasový?

Aktom o umelej inteligencii sa vytvára právny rámec, ktorý reaguje na nový vývoj, ľahko a rýchlo sa prispôsobuje a umožňuje časté hodnotenie. V nariadení sa stanovujú požiadavky a povinnosti orientované na výsledky, ale konkrétne technické riešenia a sprevádzkovanie sa ponechávajú na normy a kódexy postupov riadené priemyslom, ktoré sú flexibilné, aby sa prispôsobili rôznym prípadom použitia a umožnili nové technologické riešenia. 

Akt o umelej inteligencii možno zmeniť delegovanými a vykonávacími aktmi, napríklad s cieľom preskúmať zoznam vysokorizikových prípadov použitia v prílohe III. Časté budú hodnotenia určitých častí aktu o umelej inteligencii a prípadne celého nariadenia, pričom sa zabezpečí, aby sa identifikovala akákoľvek potreba revízie a zmien. 

Aká by bola úloha normalizácie v akte o umelej inteligencii?

Podľa aktu o umelej inteligencii budú vysokorizikové systémy umelej inteligencie podliehať osobitným požiadavkám. Európske harmonizované normy poskytnú podrobné špecifikácie pre vykonávanie a súlad s vysokorizikovými požiadavkami. Poskytovatelia, ktorí vyvinú vysokorizikový systém umelej inteligencie v súlade s harmonizovanými normami, budú mať prospech z predpokladu zhody. 

V máji 2023 Európska komisia poverila európske normalizačné organizácie CEN a CENELEC vypracovaním noriem pre tieto vysokorizikové požiadavky. Tento mandát bol zmenený v júni 2025 s cieľom zosúladiť ho s konečným znením aktu o umelej inteligencii. CEN a CENELEC neboli schopné vypracovať normy v požadovanom harmonograme z augusta 2025. Normalizačné práce stále prebiehajú.

Normy sú dobrovoľné, ale rozhodujúce pre právnu istotu. Pomáhajú spoločnostiam pochopiť, čo musia urobiť, a orgány vedia, čo musia skontrolovať. Oneskorená dostupnosť noriem ohrozuje úspešné začatie uplatňovania vysokorizikových pravidiel 2. augusta 2026. Súhrnným balíkom opatrení v oblasti umelej inteligencie sa preto predlžuje harmonogram do 2. decembra 2027 pre vysokorizikové systémy umelej inteligencie a do 2. augusta 2028 pre umelú inteligenciu zabudovanú vo výrobkoch, aby sa poskytlo viac času na účinné vykonávanie pravidiel s jasnými normami (pozri súhrnný návrh v digitálnej oblasti). 

Aký je medzinárodný rozmer prístupu EÚ?

Príležitosti a vplyv umelej inteligencie presahujú hranice. Výzvy sú globálne, a preto je spolupráca dôležitá a potrebná. Úrad pre umelú inteligenciu vedie medzinárodnú angažovanosť Komisie v oblasti umelej inteligencie na základe aktu o umelej inteligencii a koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie. EÚ sa snaží:

  • Viesť celosvetové úsilie v oblasti umelej inteligencie podporou inovácií, vytvorením vhodných ochranných zábran v oblasti umelej inteligencie a rozvojom globálneho riadenia v oblasti umelej inteligencie 
  • Podporovať zodpovedné spravovanie a dobrú správu umelej inteligencie
  • Zabezpečiť, aby medzinárodné dohody boli v súlade s naším prístupom 

S meniacim sa globálnym prostredím sa proaktívne zapojenie umelej inteligencie – úzko koordinované s našimi spojencami – stalo základnou a rastúcou prioritou. EÚ je proaktívnym, kooperatívnym a spoľahlivým partnerom, ktorý ide príkladom a spolupracuje na medzinárodnej úrovni a zároveň chráni svoje záujmy, bezpečnosť a hodnoty.

Zapája sa na bilaterálnej a multilaterálnej úrovni s cieľom podporovať dôveryhodnú umelú inteligenciu zameranú na človeka. Na bilaterálnej úrovni EÚ spolupracuje s rastúcim počtom krajín a regiónov, ako sú Kanada, USA, India, Japonsko, Kórejská republika, Singapur, Austrália, Spojené kráľovstvo, región Latinskej Ameriky a Karibiku, Afrika atď. Na multilaterálnej úrovni je EÚ zapojená do kľúčových fór a iniciatív, na ktorých sa diskutuje o umelej inteligencii – najmä G7, G20, OECD a Globálneho partnerstva pre umelú inteligenciu, Rady Európy, Medzinárodnej siete pre pokročilé meranie, hodnotenie a vedu v oblasti umelej inteligencie, ale aj v kontexte Organizácie Spojených národov.

EÚ stavia na strategických aktívach a silných stránkach – ako sú talenty, výskum, priemyselná sila a veľký jednotný trh s jednotnými pravidlami – a využíva ich na medzinárodnej úrovni ako súčasť technologickej ponuky EÚ na budovanie vzájomne prospešných partnerstiev a aliancií na celom svete.

Vysokorizikové systémy umelej inteligencie

Ako zistím, či je systém umelej inteligencie vysokorizikový?

V akte o umelej inteligencii sa stanovuje spoľahlivá metodika klasifikácie systémov umelej inteligencie ako vysokorizikových. Cieľom je poskytnúť právnu istotu podnikom a iným prevádzkovateľom.

Klasifikácia rizík je založená na zamýšľanom účele systému umelej inteligencie v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ o bezpečnosti výrobkov. Znamená to, že klasifikácia závisí od funkcie vykonávanej systémom umelej inteligencie a od konkrétneho účelu a spôsobov, na ktoré sa systém používa.

Systémy umelej inteligencie možno klasifikovať ako vysokorizikové v dvoch prípadoch: 

  • Ak je systém umelej inteligencie zabudovaný ako bezpečnostný komponent do výrobkov, na ktoré sa vzťahujú existujúce právne predpisy o výrobkoch (príloha I), alebo predstavuje takéto výrobky samotné. Mohol by to byť napríklad lekársky softvér založený na umelej inteligencii. 
  • Ak je systém umelej inteligencie určený na použitie vo vysokorizikovom prípade použitia uvedenom v prílohe III k aktu o umelej inteligencii. Zoznam zahŕňa prípady použitia v oblastiach, ako je vzdelávanie, zamestnanosť, presadzovanie práva alebo migrácia. Komisia ho každoročne preskúmava a môže ho aktualizovať.

Komisia pripravuje usmernenia pre klasifikáciu vysokého rizika, ktoré budú uverejnené pred dátumom začatia uplatňovania týchto pravidiel.

Nejaké príklady vysokorizikových prípadov použitia, ako sú vymedzené v prílohe III?

Príloha III k aktu o umelej inteligencii obsahuje 8 oblastí, v ktorých môže byť používanie umelej inteligencie obzvlášť citlivé, a uvádza konkrétne prípady použitia pre každú oblasť. Systém umelej inteligencie klasifikuje ako vysokorizikový, ak je určený na použitie v jednom z týchto prípadov použitia. Niekoľko príkladov:

  • systémy umelej inteligencie používané ako bezpečnostné komponenty v určitých kritických infraštruktúrach. Napríklad v oblasti cestnej dopravy a dodávok vody, plynu, tepla a elektrickej energie.
  • systémy umelej inteligencie používané na určité úlohy vo vzdelávaní a odbornej príprave. Napr. hodnotenie vzdelávacích výstupov a riadenie vzdelávacieho procesu a monitorovanie podvádzania.
  • systémy umelej inteligencie používané na určité úlohy v oblasti zamestnanosti a riadenia pracovníkov a prístupu k samostatnej zárobkovej činnosti. Napr. umiestňovať cielené pracovné inzeráty, analyzovať a filtrovať žiadosti o zamestnanie a hodnotiť uchádzačov.
  • systémy umelej inteligencie používané pri prístupe k základným súkromným a verejným službám a dávkam (napr. zdravotnej starostlivosti), hodnotení úverovej bonity fyzických osôb a posudzovaní rizík a stanovovaní cien v súvislosti so životným a zdravotným poistením.
  • systémy umelej inteligencie používané na určité úlohy v oblasti presadzovania práva, migrácie a kontroly hraníc, pokiaľ ešte nie sú zakázané, ako aj pri výkone spravodlivosti a demokratických procesoch.
  • systémy umelej inteligencie používané na biometrickú identifikáciu, biometrickú kategorizáciu a rozpoznávanie emócií, pokiaľ to nie je zakázané.
Aké sú povinnosti poskytovateľov vysokorizikových systémov umelej inteligencie?

Pred uvedením vysokorizikového systému umelej inteligencie na trh EÚ alebo jeho iným uvedením do prevádzky ho poskytovatelia musia podrobiť posúdeniu zhody. To im umožní preukázať, že ich systém spĺňa povinné požiadavky na dôveryhodnú umelú inteligenciu (napr. riadenie rizík, kvalita údajov, dokumentácia a vysledovateľnosť, transparentnosť, ľudský dohľad, presnosť, kybernetická bezpečnosť a spoľahlivosť). Toto posúdenie sa musí zopakovať, ak sa systém alebo jeho účel podstatne zmenia. V závislosti od typu vysokorizikového systému umelej inteligencie môže byť potrebné, aby posudzovanie zhody vykonal nezávislý orgán posudzovania zhody. Poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie budú musieť zaviesť aj systémy riadenia kvality s cieľom zabezpečiť ich súlad s novými požiadavkami a minimalizovať riziká pre používateľov a dotknuté osoby počas celého životného cyklu systému umelej inteligencie.

S cieľom umožniť dohľad a zabezpečiť verejnú transparentnosť musia poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie zaregistrovať systém vo verejnej databáze EÚ.

Poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie sú naďalej zodpovední za bezpečnosť a súlad systému počas celého jeho životného cyklu. V prípade potreby musia ohlasovať závažné incidenty a reagovať na ne, prijímať nápravné opatrenia v prípade zistených rizík alebo nesúladu, poskytovať informácie a spolupracovať s orgánmi dohľadu nad trhom.

Aké sú povinnosti nasadzujúcich subjektov vysokorizikových systémov umelej inteligencie?

Ako základný scenár musia nasadzujúce subjekty používať vysokorizikový systém umelej inteligencie v súlade s návodom na použitie a na tento účel musia prijať všetky technické prostriedky. Nasadzujúce subjekty vysokorizikových systémov umelej inteligencie musia na základe návodu na použitie monitorovať prevádzku systému umelej inteligencie a reagovať na identifikované riziká alebo závažné incidenty. Nasadzujúce subjekty musia osobe vo svojej organizácii prideliť ľudský dohľad. Táto osoba alebo osoby musia byť dostatočne vybavené a schopné vykonávať ľudský dohľad. Ak nasadzujúci subjekt poskytuje vstupné údaje pre vysokorizikový systém umelej inteligencie, v akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby vstupné údaje boli relevantné a dostatočne reprezentatívne na zamýšľaný účel systému umelej inteligencie.

Nasadzujúce subjekty, ktoré sú verejnými orgánmi alebo ktoré poskytujú verejné služby, musia pred prvým použitím vykonať posúdenie vplyvu na základné práva.

Okrem toho môže mať nasadzujúci subjekt informačné povinnosti: 

  • Vysokorizikové systémy umelej inteligencie, ktoré nasadzujú orgány verejnej moci alebo subjekty konajúce v ich mene, sa budú musieť zaregistrovať vo verejnej databáze EÚ s výnimkou vysokorizikových systémov umelej inteligencie pre kritickú infraštruktúru. Systémy umelej inteligencie používané na presadzovanie práva a migráciu musia byť zaregistrované v neverejnej časti databázy, ku ktorej budú mať prístup len príslušné dozorné orgány.
  • Ak sa vysokorizikový systém umelej inteligencie nasadzuje na pracovisku, nasadzujúce subjekty musia vopred informovať dotknutých zamestnancov a zástupcov pracovníkov. Ide o doplnok ku všetkým pravidlám konzultácií s pracovníkmi, ktoré sa už môžu uplatňovať. 
  • Ak je vysokorizikový systém umelej inteligencie navrhnutý tak, aby prijímal rozhodnutia alebo pomáhal pri prijímaní rozhodnutí o fyzických osobách, nasadzujúci subjekt musí dotknutú osobu informovať.

V akte o umelej inteligencii sa zavádza aj právo fyzických osôb na vysvetlenie. Platí to vtedy, keď sa výstup vysokorizikového systému umelej inteligencie použil na prijatie rozhodnutia o fyzickej osobe a toto rozhodnutie má právne účinky. Nasadzujúce subjekty vysokorizikových systémov umelej inteligencie musia túto možnosť využiť a v prípade žiadosti poskytnúť dotknutej osobe jasné a zmysluplné vysvetlenie.

Je testovanie vysokorizikových systémov AI v reálnom svete bezpečné? Aké sú záruky?

Testovanie vysokorizikových systémov umelej inteligencie v reálnom svete sa môže vykonávať maximálne 6 mesiacov (môže sa predĺžiť o ďalších 6 mesiacov). Pred testovaním je potrebné vypracovať plán a predložiť ho orgánu dohľadu nad trhom, ktorý musí schváliť plán a osobitné skúšobné podmienky so štandardným tichým súhlasom, ak sa do 30 dní neposkytne žiadna odpoveď. Testovanie môže podliehať neohláseným kontrolám zo strany orgánu.

Testovanie v reálnych podmienkach sa môže vykonávať len na základe osobitných záruk, napr. používatelia systémov v rámci testovania v reálnych podmienkach musia poskytnúť informovaný súhlas, testovanie nesmie mať na nich žiadny negatívny vplyv, výsledky musia byť reverzibilné alebo ignorovateľné a ich údaje sa musia po ukončení testovania vymazať. Osobitná ochrana sa má poskytnúť zraniteľným skupinám, napr. z dôvodu ich veku, telesného alebo duševného postihnutia.

Ako toto nariadenie rieši rasovú a rodovú zaujatosť v umelej inteligencii?

Systémy umelej inteligencie nevytvárajú ani nereprodukujú zaujatosť. Ak sú systémy umelej inteligencie správne navrhnuté a používané, môžu skôr prispieť k zníženiu zaujatosti a existujúcej štrukturálnej diskriminácie, a tým viesť k spravodlivejším a nediskriminačným rozhodnutiam (napr. pri prijímaní zamestnancov).

Na tento účel budú slúžiť nové povinné požiadavky pre všetky vysokorizikové systémy umelej inteligencie. Systémy umelej inteligencie musia byť technicky spoľahlivé, aby sa zabezpečilo, že sú vhodné na daný účel a neprinášajú neobjektívne výsledky, ako sú falošne pozitívne alebo negatívne výsledky, ktoré neúmerne ovplyvňujú marginalizované skupiny vrátane skupín založených na rasovom alebo etnickom pôvode, pohlaví, veku a iných chránených charakteristikách.

Vysokorizikové systémy bude takisto potrebné trénovať a testovať s dostatočne reprezentatívnymi súbormi údajov, aby sa minimalizovalo riziko nespravodlivých skreslení zakotvených v modeli a aby sa zabezpečilo, že ich možno riešiť vhodným zisťovaním skreslení, nápravou a inými zmierňujúcimi opatreniami. Musia byť vysledovateľné a kontrolovateľné, pričom sa zabezpečí, aby sa uchovávala príslušná dokumentácia vrátane údajov použitých na trénovanie algoritmu, ktorý by bol kľúčový pri vyšetrovaniach ex post.

Systémy zhody sa musia pravidelne monitorovať a potenciálne riziká sa musia urýchlene riešiť pred ich uvedením na trh a po ňom.

Prečo sú na diaľkovú biometrickú identifikáciu potrebné osobitné pravidlá?

Biometrická identifikácia môže mať rôzne podoby. Biometrická autentifikácia a overovanie, t. j. odomknutie smartfónu alebo overenie/autentifikácia na hraničných priechodoch s cieľom skontrolovať totožnosť osoby v porovnaní s jej cestovnými dokladmi (zhoda jedna k jednej), zostávajú neregulované, pretože nepredstavujú významné riziko pre základné práva.

Naopak, diaľková biometrická identifikácia (napr. na identifikáciu ľudí v dave) môže výrazne ovplyvniť súkromie vo verejnom priestore. Presnosť systémov rozpoznávania tváre môže byť výrazne ovplyvnená širokou škálou faktorov, ako je kvalita kamery, svetlo, vzdialenosť, databáza, algoritmus a etnická príslušnosť, vek alebo pohlavie subjektu. To isté platí pre chôdzu a rozpoznávanie hlasu a iné biometrické systémy. 

Zatiaľ čo 99% miera presnosti sa môže zdať vo všeobecnosti dobrá, je značne riskantné, keď výsledok môže viesť k podozreniu nevinnej osoby. Dokonca aj miera chybovosti 0,1 % môže mať významný vplyv, ak sa uplatňuje na veľké populácie, napríklad na železničných staniciach.

Ako sa aktom o umelej inteligencii reguluje biometrická identifikácia?

Používanie diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch (t. j. rozpoznávanie tváre pomocou CCTV)na účely presadzovania práva je zakázané. Členské štáty môžu zákonom zaviesť výnimky, ktoré by umožnili používanie diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase v týchto prípadoch:

  • Činnosti presadzovania práva súvisiace so 16 špecifikovanými veľmi závažnými trestnými činmi
  • Cielené pátranie po konkrétnych obetiach, únosoch, obchodovaní s ľuďmi a sexuálnom vykorisťovaní ľudí a nezvestných osobách
  • Predchádzanie ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti osôb alebo teroristickému útoku

Akékoľvek výnimočné použitie by muselo byť nevyhnutné a primerané a podliehalo by predchádzajúcemu povoleniu súdneho alebo nezávislého správneho orgánu, ktorého rozhodnutie je záväzné. V naliehavých prípadoch je možné požiadať o schválenie do 24 hodín. Ak sa autorizácia zamietne, všetky údaje a výstupy použitia sa musia vymazať.

Používanie diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase by sa malo oznámiť príslušnému orgánu dohľadu nad trhom a orgánu pre ochranu údajov. 

Používanie systémov umelej inteligencie na následnú diaľkovú biometrickú identifikáciu (identifikáciu osôb v predtým zozbieranom materiáli) vyšetrovaných osôb nie je zakázané, ale vyžaduje si predchádzajúce povolenie súdneho orgánu alebo správneho orgánu, ako aj oznámenie príslušnému orgánu pre ochranu údajov a dohľad nad trhom.

Ako pravidlá chránia základné práva?

Na úrovni EÚ a členských štátov už existuje silná ochrana základných práv a nediskriminácie, ale zložitosť a neprehľadnosť určitých aplikácií umelej inteligencie (tzv. čierne skrinky) môže predstavovať problém.

Prístup k umelej inteligencii zameraný na človeka znamená zabezpečiť, aby aplikácie umelej inteligencie boli v súlade s právnymi predpismi o základných právach. Začlenením požiadaviek na zodpovednosť a transparentnosť do vývoja vysokorizikových systémov umelej inteligencie a zlepšením možností presadzovania môžeme zabezpečiť, aby boli tieto systémy od začiatku navrhnuté so zreteľom na dodržiavanie právnych predpisov. Ak dôjde k porušeniam, takéto požiadavky umožnia vnútroštátnym orgánom prístup k informáciám potrebným na preskúmanie toho, či je používanie umelej inteligencie v súlade s právom EÚ.

V akte o umelej inteligencii sa vyžaduje, aby určité subjekty nasadzujúce vysokorizikové systémy umelej inteligencie vykonali posúdenie vplyvu na základné práva.

Čo je posúdenie vplyvu na základné práva? Kto musí vykonať toto posúdenie a kedy?

Poskytovatelia vysokorizikových systémov umelej inteligencie musia vykonať posúdenie rizika a navrhnúť systém tak, aby sa minimalizovali riziká pre zdravie, bezpečnosť a základné práva.

Určité riziká pre základné práva však možno v plnej miere identifikovať len s vedomím kontextu používania vysokorizikového systému umelej inteligencie. Ak sa vysokorizikové systémy umelej inteligencie používajú v obzvlášť citlivých oblastiach možnej asymetrie výkonu, sú potrebné ďalšie úvahy o takýchto rizikách.

Nasadzujúce subjekty, ktoré sú subjektmi, ktoré sa spravujú verejným právom, alebo súkromní prevádzkovatelia poskytujúci verejné služby, ako aj prevádzkovatelia poskytujúci vysokorizikové systémy umelej inteligencie, ktorí vykonávajú posúdenia úverovej bonity alebo posúdenia cien a rizík v životnom a zdravotnom poistení, preto vykonávajú posúdenie vplyvu na základné práva a výsledky oznamujú vnútroštátnemu orgánu.

V praxi budú musieť mnohé nasadzujúce subjekty vykonať aj posúdenie vplyvu na ochranu údajov. S cieľom zabrániť podstatnému prekrývaniu v takýchto prípadoch sa posúdenie vplyvu na základné práva vykonáva v spojení s uvedeným posúdením vplyvu na ochranu údajov.

Modely umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI)

Ako sa regulujú modely AI na všeobecné účely?

Modely AI na všeobecné účely vrátane generatívnych modelov AI možno použiť na rôzne úlohy. Môžu byť integrované do veľkého počtu systémov umelej inteligencie.

Poskytovateľ systému umelej inteligencie integrujúceho model umelej inteligencie na všeobecné účely musí mať prístup k informáciám potrebným na tento účel a zabezpečiť, aby bol systém v súlade s aktom o umelej inteligencii. V akte o umelej inteligencii sa poskytovateľom takýchto modelov ukladá povinnosť zdokumentovať technické informácie o modeloch a sprístupniť určité informácie poskytovateľom nadväzujúcich systémov. Takáto transparentnosť umožňuje lepšie pochopenie týchto modelov.

Modeloví poskytovatelia musia mať zavedené politiky na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi EÚ o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom. Predovšetkým identifikovať a dodržiavať výhrady práv podľa výnimky týkajúcej sa hĺbkovej analýzy textu a údajov. Poskytovatelia musia uverejniť aj zhrnutie obsahu použitého na trénovanie modelu na základe šablóny úradu pre umelú inteligenciu.

Najpokročilejší z týchto modelov by mohol predstavovať systémové riziká. V súčasnosti sa predpokladá, že modely AI na všeobecné účely trénované s použitím celkového množstva výpočtových zdrojov, ktoré presahujú 10^25 FLOP (operácie s pohyblivou rádovou čiarkou), predstavujú systémové riziká. Komisia môže túto prahovú hodnotu aktualizovať vzhľadom na technologický vývoj. Na žiadosť poskytovateľa môže Komisia vyvrátiť aj predpoklad, že model presahujúci prahovú hodnotu FLOP predstavuje systémové riziko, ak sa model nepovažuje za jeden z najpokročilejších. Komisia môže takisto určiť modely pod prahovou hodnotou FLOP za modely AI na všeobecné účely so systémovým rizikom na základe kritérií uvedených v prílohe XIII k aktu o AI.

Poskytovatelia modelov so systémovým rizikom musia tieto riziká posúdiť a zmierniť, a to aj vykonávaním najmodernejších hodnotení modelov, ohlasovaním závažných incidentov a zabezpečením primeranej kybernetickej bezpečnosti svojich modelov a ich fyzickej infraštruktúry.

S cieľom podporiť poskytovateľov pri plnení týchto povinností Komisia uľahčila vypracovanie Kódexu postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely (GPAI). Kódex postupov GPAI je dobrovoľný nástroj, ktorý pripravili nezávislí odborníci v rámci procesu s viacerými zainteresovanými stranami a ktorého cieľom je pomôcť odvetviu plniť povinnosti vyplývajúce z aktu o umelej inteligencii pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely. Kódex dopĺňajú usmernenia Komisie týkajúce sa rozsahu povinností poskytovateľov modelov AI na všeobecné účely podľa aktu o AI.

Ako bol napísaný Kódex postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely a ako funguje?

V prvom kódexe postupov pre umelú inteligenciu na všeobecné účely sa podrobne opisujú pravidlá aktu o umelej inteligencii pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovými rizikami. Kódex postupov GPAI je dobrovoľný nástroj, ktorý pripravili nezávislí odborníci v rámci procesu s viacerými zainteresovanými stranami a ktorého cieľom je pomôcť odvetviu plniť povinnosti vyplývajúce z aktu o umelej inteligencii pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely.

Úrad pre umelú inteligenciu uľahčil vypracovanie kódexu. Tomuto procesu predsedali nezávislí odborníci, do ktorého sa zapojilo takmer 1 000 zainteresovaných strán, ako aj zástupcovia členských štátov EÚ a európski a medzinárodní pozorovatelia. Komisia a rada pre umelú inteligenciu potvrdili, že kódex je primeraným dobrovoľným nástrojom pre poskytovateľov modelov GPAI na preukázanie súladu s aktom o umelej inteligencii.

Po schválení môžu poskytovatelia modelu GPAI, ktorí ho dobrovoľne podpíšu, preukázať súlad s aktom o umelej inteligencii dodržiavaním kódexu. Tým sa zníži ich administratívna záťaž a poskytne sa im väčšia právna istota, ako keby preukázali súlad inými metódami. Kódex dopĺňajú usmernenia Komisie o kľúčových pojmoch týkajúcich sa modelov AI na všeobecné účely.

Úrad pre umelú inteligenciu bude podľa potreby podporovať a uľahčovať preskúmanie a prispôsobenie kódexu s cieľom zohľadniť technologický pokrok a najmodernejšie technológie. Keď sa harmonizovaná norma uverejní a posúdi ako vhodná na pokrytie príslušných povinností úradu pre umelú inteligenciu, súlad s európskou harmonizovanou normou by mal poskytovateľom poskytnúť predpoklad zhody.

Poskytovatelia modelov AI na všeobecné účely by mali byť schopní preukázať súlad pomocou alternatívnych primeraných prostriedkov, ak kódexy postupov alebo harmonizované normy nie sú k dispozícii alebo ak sa rozhodnú nespoliehať sa na ne.

Aké sú povinnosti týkajúce sa zverejňovania interakcie so systémami umelej inteligencie a vodoznaku a označovania výstupov umelej inteligencie stanovené v akte o umelej inteligencii?

Aktom o umelej inteligencii sa zavádzajú osobitné požiadavky na transparentnosť pre poskytovateľov a nasadzujúce subjekty určitých interaktívnych alebo generatívnych systémov umelej inteligencie (vrátane chatbotov alebo deepfakes). Cieľom týchto požiadaviek na transparentnosť je riešiť riziká dezinformácií a manipulácie, podvodov, vydávania sa za inú osobu a klamania spotrebiteľov:

  1. Poskytovatelia systémov umelej inteligencie, ktorí priamo komunikujú s fyzickými osobami, potrebujú tieto systémy navrhnúť a vyvinúť tak, aby boli dotknuté fyzické osoby informované o tom, že komunikujú so systémom umelej inteligencie.
  2. Poskytovatelia systémov generatívnej umelej inteligencie musia označovať výstupy umelej inteligencie v strojovo čitateľnom formáte a zabezpečiť, aby boli detekovateľné ako umelo generované alebo manipulovať s nimi. Technické riešenia musia byť účinné, interoperabilné, spoľahlivé a spoľahlivé, pokiaľ je to technicky možné, pričom sa zohľadnia osobitosti a obmedzenia rôznych druhov obsahu, náklady na vykonávanie a všeobecne uznávaný stav vývoja, ako sa môže odzrkadliť v príslušných technických normách.
  3. Subjekty nasadzujúce systémy rozpoznávania emócií alebo biometrickej kategorizácie musia zabezpečiť, aby boli osoby vystavené týmto systémom informované.
  4. Nasadzujúce subjekty systémov generatívnej umelej inteligencie, ktoré generujú obrazový, zvukový alebo obrazový obsah alebo s ním manipulujú a ktoré predstavujú deepfake, musia viditeľne d isclose, že obsah bol umelo vytvorený alebo zmanipulovaný. Podobne subjekty nasadzujúce systémy umelej inteligencie, ktoré generujú text uverejnený na účely informovania verejnosti o záležitostiach verejného záujmu alebo s ním manipulujú, musia zverejniť aj to, že text bol umelo vytvorený alebo zmanipulovaný. 

Na všetky uvedené povinnosti týkajúce sa transparentnosti sa vzťahujú osobitné výnimky.

Úrad pre umelú inteligenciu vydá usmernenia s cieľom poskytnúť poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom ďalšie usmernenia týkajúce sa povinností uvedených v článku 50, ktoré sa začnú uplatňovať 2. augusta 2026.

S cieľom pomôcť pri plnení niektorých z týchto povinností týkajúcich sa transparentnosti začal úrad pre umelú inteligenciu proces vypracovania kódexu postupov pre transparentnosť obsahu vytvoreného umelou inteligenciou. Kódex vypracujú nezávislí experti vymenovaní úradom pre umelú inteligenciu na základe inkluzívneho procesu. K vypracovaniu kódexu prispieva viac ako 200 zainteresovaných strán z rôznych odvetví. Ak to Komisia schváli, konečný kódex bude slúžiť ako dobrovoľný nástroj pre poskytovateľov a subjekty nasadzujúce systémy generatívnej umelej inteligencie na preukázanie súladu s ich príslušnými povinnosťami. 

Riadenie, presadzovanie a vykonávanie

Kedy bude akt o umelej inteligencii plne uplatniteľný?

Akt o umelej inteligencii sa začne uplatňovať dva roky po nadobudnutí účinnosti 2. augusta 2026 s výnimkou týchto osobitných ustanovení:

Komisia 19. novembra 2025 v rámci návrhu súhrnného balíka opatrení v digitálnej oblasti navrhla upraviť harmonogram uplatňovania vysokorizikových pravidiel prepojením dátumu uplatňovania s dostupnosťou podporných opatrení, ako sú harmonizované normy, spoločné špecifikácie alebo usmernenia Komisie.

Súhrnný balík opatrení v digitálnej oblasti nadobudol účinnosť 27. júla 2026, čo umožnilo predĺženie týchto lehôt, a tým aj viac času na prípravu noriem a zriadenie príslušných orgánov v členských štátoch EÚ na dohľad nad vykonávaním. 

Ako sa bude akt o umelej inteligencii presadzovať?

Aktom o umelej inteligencii sa zriaďuje dvojstupňový systém riadenia, v rámci ktorého sú príslušné vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad pravidlami pre systémy umelej inteligencie a ich presadzovanie, zatiaľ čo úrad pre umelú inteligenciu je zodpovedný za riadenie a presadzovanie povinností poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a za podmnožinu určitých systémov umelej inteligencie. 

Európska rada pre umelú inteligenciu(ďalej len „rada pre umelú inteligenciu“) bola zriadená s cieľom zabezpečiť súdržnosť a spoluprácu v celej EÚ. Pozostáva zo zástupcov na vysokej úrovni z členských štátov a špecializovaných podskupín pre vnútroštátne regulačné orgány a iné príslušné orgány. 

Aktom o umelej inteligencii sa zriaďujú dva poradné orgány na poskytovanie odborných príspevkov: vedecká skupina a poradné fórum. Tieto orgány ponúknu cenné poznatky od zainteresovaných strán a interdisciplinárnych vedeckých komunít, ktoré budú podkladom pre rozhodovanie a zabezpečia vyvážený prístup k vývoju umelej inteligencie. 

Prečo je potrebná Európska rada pre umelú inteligenciu a čo urobí?

Európska rada pre umelú inteligenciu pozostáva zo zástupcov členských štátov na vysokej úrovni a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS). Rada pre umelú inteligenciu ako kľúčový poradca poskytuje usmernenia ku všetkým záležitostiam týkajúcim sa politiky v oblasti umelej inteligencie, najmä pokiaľ ide o reguláciu umelej inteligencie, politiku v oblasti inovácií a excelentnosti a medzinárodnú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie. 

Rada pre umelú inteligenciu zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní bezproblémového, účinného a harmonizovaného vykonávania aktu o umelej inteligencii. Má špecializované podskupiny zložené z technických expertov, vnútroštátnych regulačných orgánov a iných príslušných orgánov. Rada pre umelú inteligenciu je fórum, na ktorom môžu regulačné orgány pre umelú inteligenciu koordinovať konzistentné uplatňovanie aktu o umelej inteligencii. 

Aké sú sankcie za porušenie?

Členské štáty musia stanoviť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie za porušenie pravidiel pre systémy umelej inteligencie. V nariadení sa stanovujú prahové hodnoty, ktoré je potrebné zohľadniť:

  • Do 35 miliónov EUR alebo 7 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok (podľa toho, ktorá suma je vyššia) za porušenia zakázaných praktík
  • Do 15 miliónov EUR alebo 3 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok v prípade nedodržania ktorejkoľvek z ostatných požiadaviek alebo povinností stanovených v nariadení
  • Do výšky 7,5 milióna EUR alebo 1 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok za poskytnutie nesprávnych, neúplných alebo zavádzajúcich informácií notifikovaným osobám a príslušným vnútroštátnym orgánom v odpovedi na žiadosť
  • Pre každú kategóriu porušenia by prahová hodnota bola nižšia z dvoch súm pre MSP a vyššia pre ostatné spoločnosti.

Komisia môže takisto presadzovať pravidlá týkajúce sa poskytovateľov modelov AI na všeobecné účely prostredníctvom pokút, pričom zohľadní prahovú hodnotu:

  • Do 15 miliónov EUR alebo 3 % celkového celosvetového ročného obratu za predchádzajúci finančný rok v prípade nedodržania akýchkoľvek povinností alebo opatrení požadovaných Komisiou podľa nariadenia.

Od inštitúcií, agentúr alebo orgánov EÚ sa očakáva, že pôjdu príkladom, a preto budú podliehať aj pravidlám a možným sankciám. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) bude mať právomoc ukladať im pokuty v prípade nedodržiavania predpisov.

Akú úlohu zohráva pakt o umelej inteligencii pri vykonávaní aktu o umelej inteligencii?

Pakt o umelej inteligencii, ktorý sa začal v máji 2023, podporuje spoluprácu medzi úradom pre umelú inteligenciu a organizáciami (pilier I) a podporuje dobrovoľný záväzok odvetvia začať vykonávať požiadavky aktu o umelej inteligencii pred zákonnou lehotou (pilier II).

V rámci piliera I účastníci prispievajú k vytváraniu komunity založenej na spolupráci a delia sa o svoje skúsenosti a vedomosti. Patria sem webináre organizované úradom pre umelú inteligenciu, ktoré účastníkom poskytujú lepšie pochopenie aktu o umelej inteligencii, ich povinností a spôsobu prípravy na jeho vykonávanie. Tieto webináre zase umožňujú úradu pre umelú inteligenciu získať prehľad o najlepších postupoch a výzvach, ktorým čelia účastníci.

V rámci piliera II sa organizácie vyzývajú, aby aktívne zverejňovali procesy a postupy, ktoré zavádzajú s cieľom predvídať dodržiavanie predpisov, a to prostredníctvom dobrovoľných prísľubov (.PDF). Záväzky sú určené ako „vyhlásenia o zapojení“ a budú obsahovať opatrenia (plánované alebo prebiehajúce) na splnenie niektorých požiadaviek aktu o umelej inteligencii.

Väčšina pravidiel aktu o umelej inteligencii (napríklad niektoré požiadavky na vysokorizikové systémy umelej inteligencie) sa bude uplatňovať na konci prechodného obdobia (t. j. času medzi nadobudnutím účinnosti a dátumom uplatniteľnosti). V tejto súvislosti a v rámci paktu o umelej inteligencii úrad pre umelú inteligenciu vyzval všetky organizácie, aby aktívne predvídali a vykonávali niektoré kľúčové ustanovenia aktu o umelej inteligencii s cieľom čo najskôr zmierniť riziká pre zdravie, bezpečnosť a základné práva.

V nadväznosti na výzvu vyhlásenú v novembri 2023 už viac ako 3000 organizácií vyjadrilo záujem zapojiť sa do iniciatívy paktu o umelej inteligencii. Prvé informačné stretnutie sa uskutočnilo online 6. mája a zúčastnilo sa na ňom 300 účastníkov. Oficiálne podpísanie dobrovoľných záväzkov sa uskutočnilo na jeseň 2024 a doteraz ich podpísalo viac ako 230 spoločností. Úrad pre umelú inteligenciu zhromaždil 15. decembra 2025 prisľúbiteľov paktu o umelej inteligencii, aby zhodnotili dosiahnutý pokrok.

Ako asistenčná služba pre akt o umelej inteligencii podporuje vykonávanie nariadenia?

Komisia zriadila asistenčnú službu pre akt o umelej inteligencii ajednotnú informačnú platformu (SIP). Obe boli spustené spolu so stratégiou využívania umelej inteligencie a už boli oznámené v akčnom pláne pre kontinent umelej inteligencie. SIP poskytuje všetky relevantné informácie, nástroje na dodržiavanie predpisov a prispôsobené usmernenia k aktu o umelej inteligencii. Ponúka:

  • Najčastejšie otázky a zdroje o akte o umelej inteligencii
  • nástroj na kontrolu súladu , nástroj vytvorený s cieľom pomôcť zainteresovaným stranám určiť, či sa na ne vzťahujú právne povinnosti, a pochopiť kroky, ktoré musia prijať na dosiahnutie súladu
  • Prieskumník aktu o umelej inteligencii, online nástroj určený na pomoc používateľom pri intuitívnom prehľadávaní rôznych kapitol, príloh a odôvodnení aktu o umelej inteligencii
  • online formulár umožňuje zainteresovaným stranám predkladať otázky asistenčnej službe pre akt o umelej inteligencii – tímu odborníkov, ktorí úzko spolupracujú s úradom pre umelú inteligenciu

Inovácie a udržateľnosť

Ako môže akt o umelej inteligencii podporiť inovácie?

Akt o umelej inteligencii môže posilniť zavádzanie umelej inteligencie dvoma spôsobmi:

  1. Zvýšenie dôvery používateľov zvýši dopyt po umelej inteligencii, ktorú používajú spoločnosti a verejné orgány
  2. harmonizáciou pravidiel vo všetkých členských štátoch EÚ získajú poskytovatelia umelej inteligencie prístup na väčšie trhy s produktmi, ktoré používatelia a spotrebitelia oceňujú a nakupujú.

Akt o umelej inteligencii je priaznivý pre inovácie. Pravidlá sa budú uplatňovať len tam, kde je to nevyhnutne potrebné, a spôsobom, ktorý minimalizuje zaťaženie hospodárskych subjektov, s jednoduchou štruktúrou riadenia. V prípade MSP sa v akte o umelej inteligencii predpokladajú zjednodušené spôsoby dosiahnutia súladu s určitými zaťažujúcimi povinnosťami, ako je technická dokumentácia. S cieľom ponechať priestor inovátorom sa počíta s výnimkami pre činnosti v oblasti výskumu a vývoja.

Akt o umelej inteligencii ďalej umožňuje vytváranie experimentálnych regulačných prostredí a testovanie v reálnom svete, ktoré poskytujú kontrolované prostredie na testovanie inovačných technológií na obmedzený čas. Tieto opatrenia podporujú inovácie spoločností, MSP a startupov a pomôžu vytvoriť správne rámcové podmienky pre vývoj a zavádzanie umelej inteligencie. Ďalšie iniciatívy na podporu inovácií zahŕňajú:

Obsahuje akt o umelej inteligencii ustanovenia týkajúce sa ochrany životného prostredia a udržateľnosti?

Cieľom aktu o umelej inteligencii je riešiť riziká pre bezpečnosť a základné práva vrátane základného práva na ochranu životného prostredia na vysokej úrovni. Životné prostredie je tiež jedným z výslovne uvedených a chránených právnych záujmov.

V roku 2026 Komisia plánuje požiadať európske normalizačné organizácie, aby vypracovali normalizačný produkt týkajúci sa procesov podávania správ a dokumentácie s cieľom zlepšiť výkonnosť zdrojov systémov umelej inteligencie. To zahŕňa zníženie spotreby energie a iných zdrojov vysokorizikového systému umelej inteligencie počas jeho životného cyklu a energeticky efektívny vývoj modelov umelej inteligencie na všeobecné účely.

Od Komisie sa požaduje, aby predložila správu o pokroku vo vývoji normalizačných produktov v oblasti energeticky účinného rozvoja modelov na všeobecné účely a posúdila potrebu ďalších opatrení alebo krokov (vrátane záväzných). Táto povinnosť sa začína dva roky po dátume začatia uplatňovania aktu o umelej inteligencii a následne sa vykonáva každé štyri roky.

Poskytovatelia modelov AI na všeobecné účely, ktorí sú trénovaní na veľkých objemoch údajov, a preto sú náchylní na vysokú spotrebu energie, sú povinní zverejňovať spotrebu energie. V prípade modelov AI na všeobecné účely so systémovými rizikami je potrebné posúdiť energetickú efektívnosť.

Komisia je splnomocnená vypracovať metodiku s primeraným a porovnateľným meraním pre tieto povinnosti zverejňovania informácií.

Related content

a man and a woman working on a high tech screen
Policy

Akt o umelej inteligencii je vôbec prvým právnym rámcom pre umelú inteligenciu, ktorý rieši riziká umelej inteligencie a stavia Európu do vedúcej úlohy na celom svete.

Last update

20 Október 2026