V správe sa zdôrazňuje, že umelá inteligencia môže zlepšiť interakciu medzi občanmi a verejnou správou, posilniť analytické schopnosti a zvýšiť efektívnosť v kľúčových oblastiach, ako je zdravotná starostlivosť, mobilita, elektronická verejná správa a vzdelávanie. Tieto odvetvia patria medzi najpripravenejšie na rozsiahle zavádzanie umelej inteligencie, pričom ich aplikácie siahajú od autonómnych vozidiel a inteligentných dopravných systémov až po riešenia v oblasti zdravotnej starostlivosti a vzdelávacie technológie založené na umelej inteligencii.
V štúdii sa však uvádza aj niekoľko výziev, ktoré bránia zavádzaniu umelej inteligencie vo verejnom sektore. Patria medzi ne zložité postupy verejného obstarávania, ťažkosti pri správe údajov, nedostatočná regulačná zrozumiteľnosť a obavy týkajúce sa zaujatosti pri rozhodovaní o umelej inteligencii. V reakcii na to sa v správe uvádza súbor politických odporúčaní zameraných na urýchlenie prijatia umelej inteligencie. Patrí medzi ne zvýšenie financovania a zdrojov pre umelú inteligenciu vo verejných službách, zabezpečenie transparentnosti a zodpovednosti v systémoch umelej inteligencie, podpora cezhraničnej výmeny údajov a zosúladenie očakávaní priemyslu a verejného sektora.
Európskej komisii sa odporúča, aby vytvorila jasný regulačný rámec pre umelú inteligenciu, uprednostnila dlhodobé vykonávanie a podporovala dôveryhodné riešenia v oblasti umelej inteligencie zamerané na človeka. Riešením týchto výziev sa EÚ snaží stať svetovým lídrom vo vývoji dôveryhodných a udržateľných technológií umelej inteligencie pre verejný sektor.
Stiahnite si štúdiu a zhrnutie nižšie a prečítajte si viac o zisteniach.
Poznámka: Štúdia bola vypracovaná pred prijatím aktu o umelej inteligencii a nadobudnutím jeho účinnosti 1. augusta 2024.