Tvorcovia politík a odborníci na technológie sa 15. júna 2023 stretli v Štokholme (Švédsko) na digitálnom zhromaždení, ktoré spoločne zorganizovala Európska komisia a švédske predsedníctvo Rady EÚ. Podujatie sa zameralo na význam digitálnych technológií pre budúcnosť Európy, pričom zasadnutia sa týkali tém ako kybernetická bezpečnosť, umelá inteligencia a kvantové technológie.
Kvantové zasadnutie bolo príležitosťou na zamyslenie sa nad pokrokom pri dosahovaní cieľa EÚ v rámci politického programu Digitálne desaťročie, ktorým je dosiahnutie špičkovej úrovne kvantových technológií do roku 2030. Medzi najvýznamnejšie udalosti patrí videopríjemkyňa Nobelovej ceny za fyziku v roku 2022 profesora Alaina Aspecta a prezentácia profesora Kristela Michielsona o jej práci na projekte HPCQS, ktorý v spolupráci so spoločným podnikom pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku integruje kvantové simulátory do európskych superpočítačov. Ide o prvý krok smerom k celoeurópskej infraštruktúre kvantovej výpočtovej techniky a simulácie a ukazuje, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa digitálneho desaťročia na rok 2025, ktorým je mať svoj prvý počítač s kvantovým zrýchlením.
V druhej polovici zasadnutia sa uskutočnili tri demonštrácie európskych kvantových technológií:
- kvantový počítač (Chalmers University): preukázanie úlohy strojového učenia vykonávanej švédskou kvantovou spracovateľskou jednotkou vrátane prepojenia s superpočítačom Lumi v Helsinkách.
- Kvantová komunikácia (projekt Petrus): zabezpečené videohovory s použitím distribúcie kvantových kľúčov (QKD), vysoko zabezpečenej formy šifrovania, ktorá využíva zásady kvantovej mechaniky. To ukázalo pokrok spoločností EÚ v oblasti QKD a interoperabilitu rôznych technológií, čo bude mať zásadný význam pre úspech iniciatívy EuroQCI zameranej na vybudovanie ultrabezpečnej celoeurópskej kvantovej komunikačnej infraštruktúry.
- Kvantový gravimeter (Exail): jediný komerčne dostupný kvantový gravimeter, ktorý dokáže merať gravitačné pole Zeme na akomkoľvek mieste s mimoriadne vysokou presnosťou, a tak monitorovať sopečnú aktivitu, kontrolovať dutiny pod zemou a odhaliť skryté kolektory podzemnej vody.
Európske investície do kvantového výskumu sa datujú do roku 1999, keď bola EÚ prvým globálnym aktérom, ktorý vytvoril výskumný program zameraný na spracovanie kvantových informácií a komunikáciu. V roku 2018 spustila hlavnú iniciatívu v oblasti kvantových technológií, ktorá je 10-ročnou iniciatívou vo výške 1 miliarda EUR s cieľom podporiť excelentnosť európskeho výskumu v kvantovom meradle a priniesť výsledky tohto výskumu z laboratória do komerčného využitia. V januári 2023 hlavná iniciatíva uverejnila správu o prvých troch rokoch svojej činnosti, v ktorej sa zdôraznili úspechy jej viac ako 20 projektov.
Last update
30 August 2023