Ak máte otázku, ktorá tu nie je pokrytá, môžete nás kontaktovať a my sa vám pokúsime čo najrýchlejšie dostať späť.
Akt o digitálnych službách
Akt odigitálnych službách (DSA) je nový súbor pravidiel platných v celej EÚ pre digitálne služby, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia pre spotrebiteľov a tovar, služby a obsah. V kontexte aktu o digitálnych službách sa digitálne služby vzťahujú na sprostredkovateľské služby, ako sú poskytovatelia hostingu, online trhy a siete sociálnych médií.
Cieľom aktu o digitálnych službách je vybudovať bezpečnejší a spravodlivejší online svet. Zavedie pravidlá, ktoré rovnako chránia všetkých používateľov v EÚ, pokiaľ ide o nezákonný tovar, obsah alebo služby, ako aj ich základné práva.
Zabezpečuje napríklad:
- jednoduchý spôsob nahlasovania nezákonného obsahu, tovaru alebo služieb;
- silnejšia ochrana osôb, na ktoré sa zameriava obťažovanie na internete a šikanovanie;
- transparentnosť v oblasti reklamy;
- zakazuje určité typy cielenej reklamy, napríklad tie, ktoré používajú citlivé údaje alebo údaje maloletých osôb;
- ľahko použiteľné a bezplatné mechanizmy podávania sťažností v prípade, že online platforma odstráni náš obsah;
- zjednodušené obchodné podmienky.
Akt odigitálnych službách (DSA) je uverejnený na webovom sídle EUR-Lex. Môžete si ju prečítať v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ.
Akt o digitálnych službách nenahrádza smernicu o elektronickom obchode.
S cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu však akt o digitálnych službách zahŕňa existujúce pravidlá o oslobodení od zodpovednosti stanovené v smernici o elektronickom obchode, ktoré zabezpečujú, že sprostredkovateľské služby môžu naďalej prosperovať na jednotnom trhu.
Cieľom aktu o digitálnych službách je doplniť pravidlá všeobecného nariadenia o ochrane údajov s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany údajov.
Napríklad v súvislosti so spracúvaním osobných údajov na reklamné účely sú poskytovatelia platformových služieb súčasne v rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách a všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
Okrem podmienok všeobecného nariadenia o ochrane údajov pre akékoľvek spracúvanie osobných údajov sa v akte o digitálnych službách zakazuje, aby sa poskytovatelia online platforiem zameriavali na reklamy využívajúce profilovanie používateľov, ktoré sa opiera o osobitné kategórie údajov uvedené v článku 9 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako sú sexuálna orientácia, etnická príslušnosť alebo náboženské presvedčenie.
Okrem toho je zakázané akékoľvek používanie profilovania na prezentáciu cielenej reklamy, ak si poskytovatelia s primeranou istotou uvedomujú, že používateľ je maloletý.
V dôsledku nekoordinovaného regulačného úsilia na vnútroštátnej úrovni regulačné otázky, na ktoré sa vzťahuje akt o digitálnych službách, podliehajú viacerým rozdielnym pravidlám v rôznych členských štátoch, čo spôsobuje zmätok medzi podnikmi aj občanmi. Cieľom aktu o digitálnych službách je zefektívnenie právnych predpisov vymedzením jednotného súboru pravidiel platných v celej EÚ a vytvorením sietí koordinácie a presadzovania vo všetkých členských štátoch.
Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na online sprostredkovateľov a platformy (napríklad online trhy, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy na cestovanie a ubytovanie) s cieľom stanoviť novú normu zodpovednosti online platforiem, pokiaľ ide o dezinformácie, nezákonný obsah a iné spoločenské riziká. Zahŕňa všeobecné zásady a spoľahlivé záruky slobody prejavu a iných základných práv.
Akt odigitálnych trhoch (DMA) obsahuje pravidlá, ktorými sa riadia online platformy strážcov prístupu. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa takéto platformy správali spravodlivo online. Tieto pravidlá pomôžu vytvoriť rovnaké podmienky na podporu inovácií, rastu a konkurencieschopnosti na európskom jednotnom trhu, ako aj na celom svete.
Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetkých online sprostredkovateľov a platformy v EÚ, napríklad na online trhy, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy na cestovanie a ubytovanie.
Malé podniky a mikropodniky sú oslobodené od niektorých pravidiel, ktoré by mohli byť pre ne zaťažujúce. Komisia bude pozorne monitorovať účinky nového nariadenia na MSP.
Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače (VLOP a VLOSE) majú dodatočné povinnosti.
Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače sú tie, ktorých priemerní používatelia dosahujú alebo prekračujú 10 % obyvateľstva EÚ. To sa rovná 45 miliónom používateľov alebo viac.
Zoznam označených VLOP a VLOSE, ktoré Komisia doteraz určila, pozri nižšie.
VLOP:
- Alibaba AliExpress
- Amazon Store
- Apple AppStore
- Booking.com
- Mapy Google
- Google Play
- Nakupovanie Google
- Pornhub
- Snapchat
- Stripchat
- TikTok
- Wikipédia
- X (predtým známy ako Twitter)
- XVideos
- YouTube
- Zalando
VLOSE:
- Bing
- Vyhľadávanie Google
Veľmi veľké online platformy (VLOP) a vyhľadávače (VLOSE) musia splniť niekoľko povinností, ako napríklad:
- vykonávanie hodnotení rizík;
- zavedenie opatrení na zmiernenie rizika;
- poskytovanie ľahko čitateľných a viacjazyčných verzií ich obchodných podmienok;
- zavedenie mechanizmu reakcie na krízu;
- vytvorenie verejného úložiska pre reklamy používané v ich službách.
Okrem toho sú povinné plniť tieto povinnosti štyri mesiace po ich určení. To znamená, že v prípade VLOP a VLOSE určených v apríli 2023 sa tieto povinnosti už uplatňujú.
Prečítajte si Akt o digitálnych službách, kde sa dozviete viac o povinnostiach
Akt odigitálnych službách bol navrhnutý v decembri 2020. Politická dohoda sa dosiahla v apríli 2022 a nadobudla platnosť v novembri 2022.
Do 17. februára 2023 boli platformy a vyhľadávače povinné zverejňovať svoje používateľské čísla. Komisia určila prvé veľmi veľké online platformy a vyhľadávače (VLOP a VLOSE) 25. apríla 2023 a druhú skupinu 20. decembra.
Platformy označené ako VLOP alebo VLOSE majú od určenia štyri mesiace na dosiahnutie súladu s pravidlami DSA, čo zahŕňa uverejnenie posúdenia rizika.
Všetky regulované subjekty budú musieť dodržiavať akt o digitálnych službách do 17. februára 2024. Toto je takisto lehota pre členské štáty na zriadenie koordinátorov digitálnych služieb.
Používatelia
Aktom o digitálnych službách sa zavádza niekoľko pravidiel na ochranu našich základných práv online. Medzi tieto práva patrí sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda informácií a sloboda presvedčenia bez manipulácie.
Akt o digitálnych službách zabezpečuje:
- transparentnosť rozhodnutí a príkazov na odstránenie obsahu;
- verejne dostupné správy o tom, ako sa používa automatizované moderovanie obsahu a jeho chybovosť;
- harmonizácia reakcií na nezákonný obsah na internete.
- menej tmavé vzory online;
- zákaz cielenej reklamy s použitím citlivých údajov alebo údajov maloletých osôb;
- väčšia transparentnosť používateľov, pokiaľ ide o tok informácií, ako sú informácie o parametroch odporúčacích systémov a prístupných obchodných podmienkach.
Prečítajte si viac o tom, čo EÚ robí na ochranu našich práv online
Tmavé vzory sú spôsob, ako navrhnúť online platformy, ktoré oklamú používateľov, aby robili veci, ktoré by inak nezvažovali, často, ale nie vždy zahrňujúce peniaze.
Platformy môžunapríklad oklamať používateľov, aby zdieľali viac informácií, ako by inak súhlasili. Alebo môžu inzerovať lacnejší, ale nedostupný produkt a potom nasmerovať používateľa na podobné produkty, ktoré stoja viac. Medzi ďalšie príklady patrí podvádzanie používateľov, aby sa prihlásili k odberu služieb, skrytie alebo vytváranie zavádzajúcich tlačidiel, čo sťažuje odhlásenie sa z odberu noviniek a ďalšie.
Akt odigitálnych službách obsahuje povinnosť, ktorá sa rovná zákazu používania tzv. temných vzorov na online platformách. Na základe tejto povinnosti budú musieť online platformy navrhovať svoje služby spôsobom, ktorý neoklame, nezmanipuluje ani inak podstatne nenaruší alebo nezhorší schopnosť používateľov prijímať slobodné a informované rozhodnutia.
Aktom o digitálnych službách sa zavádza niekoľko povinností v boji proti šíreniu dezinformácií.
Po prvé, od VLOP a VLOSE sa vyžaduje, aby vykonávali hodnotenia rizík týkajúce sa rôznych prvkov ich služieb. Posúdenia rizík by mali zahŕňať riziká vyplývajúce z ich koncepcie, fungovania alebo používania, ako sú koordinované dezinformačné kampane. V posúdení by sa malo zvážiť, ako sa služby VLOP alebo vlose využívajú na šírenie alebo zosilnenie zavádzajúceho obsahu. Na základe posúdení rizík sú online platformy povinné vykonávať opatrenia na zmiernenie rizika.
Po druhé, VLOP a VLOSE musia mať mechanizmus reakcie na krízu. To by malo zahŕňať opatrenia, ktoré treba prijať, keď sa ich platforma využíva na rýchle šírenie dezinformácií.
Po tretie, akt o digitálnych službách nabáda platformy, aby podpísali dobrovoľný kódex postupov v oblasti dezinformácií.
Napokon, akt o digitálnych službách uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať cielená reklama pri šírení dezinformácií. Okrem pravidiel obmedzujúcich cielenú reklamu sa v DSA vyžaduje, aby VLOP a VLOSE udržiavali verejný archív reklám. Tieto archívy pomôžu výskumníkom študovať vznikajúce riziká, ako sú dezinformačné kampane, ktoré negatívne ovplyvňujú verejné zdravie, bezpečnosť, občiansku diskusiu, politickú účasť alebo rovnosť.
Prečítajte si viac o tom, čo Komisia robí v boji proti dezinformáciám
V akte o digitálnych službách sa vyžaduje, aby platformy mali ľahko použiteľné mechanizmy označovania nezákonného obsahu. Platformy by mali včas spracúvať hlásenia o nezákonnom obsahu a poskytovať informácie používateľovi, ktorý označoval nezákonný obsah, ako aj používateľovi, ktorý zverejnil obsah, o svojom rozhodnutí a o akýchkoľvek ďalších krokoch.
Nie. Nové pravidlá stanovujú celoeurópsky rámec na odhaľovanie, označovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu, ako aj nové povinnosti týkajúce sa posudzovania rizík pre veľmi veľké online platformy a vyhľadávače s cieľom identifikovať, ako sa nezákonný obsah šíri v ich službách.
To,čo predstavuje nezákonný obsah, je vymedzené v iných právnych predpisoch buď na úrovni EÚ, alebo na vnútroštátnej úrovni – napríklad teroristický obsah, materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí alebo nezákonné nenávistné prejavy sú vymedzené na úrovni EÚ. Ak je obsah nezákonný len v danom členskom štáte, spravidla by sa mal odstrániť len na území, kde je nezákonný.
DSA ukladá platformám povinnosť mať kontaktné miesto pre používateľov, ako sú e-mailové adresy, okamžité správy alebo chatboty. Online platformy budú musieť tiež zabezpečiť, aby bol kontakt rýchly a priamy a aby sa nemohli spoliehať len na automatizované nástroje, čo používateľom uľahčí prístup k platformám, ak chcú podať sťažnosť. Po druhé, online platformy musia zabezpečiť, aby sťažnosti riešili kvalifikovaní zamestnanci a aby sa táto záležitosť riešila včas a nediskriminačne. Online platformy musia takisto uviesť jasné a konkrétne dôvody svojich rozhodnutí o moderovaní. Po tretie, ak sa používateľ rozhodne preskúmať rozhodnutie, musí sa s ním zaobchádzať bezplatne prostredníctvom interného systému podávania sťažností platformy.
V súčasnosti je jediný spôsob, ako vyriešiť spor medzi používateľom a platformou, prostredníctvom súdu. Od 17. februára 2024 budú mať používatelia po úplnom uplatňovaní aktu o digitálnych službách nárok na mimosúdne riešenie sporov. Náklady na to by mali byť cenovo dostupné a hradené platformou, ktorú používajú.
Ak sa online platformy rozhodnú odstrániť časť obsahu, musia teraz poskytnúť všetkým dotknutým používateľom informácie nazývané „vyhlásenie o dôvodoch“, v ktorých podrobne uvedú, prečo bol tento obsah odstránený alebo obmedzený.
VLOP musia tieto odôvodnenia zasielať aj bez akýchkoľvek osobných údajov do kolektívnej databázy nazvanejDatabáza transparentnosti DSA. Databáza transparentnosti DSA umožňuje výskumným pracovníkom nahliadnuť do množstva rozhodnutí o moderovaní obsahu a študovať vývoj systémových rizík, na ktoré sa vzťahuje akt o digitálnych službách.
Akt o digitálnych službách (DSA) zvyšuje transparentnosť reklamy a zabezpečuje, aby bola jasne označená a aby boli k dispozícii informácie o tom, kto reklamu umiestňuje a prečo ju vidíte.
Zavádza sa ním aj úplný zákaz reklamy, ktorá je cielená s použitím chránených údajov, ako je sexuálna orientácia, etnická príslušnosť alebo náboženstvo, a cielená reklama zameraná na maloleté osoby.
Hoci EÚ už má určité pravidlá na ochranu detí online, ako sú pravidlá uvedené v smernici o audiovizuálnych mediálnychslužbách, akt o digitálnych službách zavádza osobitné povinnosti pre platformy.
Okrem iných povinností sa v akte o digitálnych službách vyžaduje, aby sprostredkovateľské služby, ktoré sú primárne nasmerované alebo využívané maloletými osobami, vyvíjali úsilie na zabezpečenie toho, aby ich obchodné podmienky boli pre maloleté osoby ľahko zrozumiteľné.
Online platformy, ktoré používajú maloletí, by okrem toho mali:
- navrhovať svoje rozhranie s najvyššou úrovňou ochrany súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých alebo sa zúčastňovať na kódexoch správania na ochranu maloletých;
- zvážiť najlepšie postupy a dostupné usmernenia, ako je nová európska stratégia pre lepší internet pre deti (BIK+);
- neprezentovať reklamy pre neplnoleté osoby na základe profilovania.
Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače (VLOP a VLOSE) musia vynaložiť ďalšie úsilie na ochranu maloletých.
To zahŕňa zabezpečenie toho, aby sa ich posúdenie rizika vzťahovalo na základné práva, medzi ktoré patria práva dieťaťa. Mali by posúdiť, aké ľahké je pre deti a dospievajúcich pochopiť, ako funguje ich služba a možné expozície obsahu, ktorý by mohol narušiť ich fyzickú alebo duševnú pohodu alebo morálny vývoj.
Presadzovanie
Dohľad nad pravidlami sa bude deliť medzi Komisiu, ktorá je primárne zodpovedná za VLOP a VLOSE, a členské štáty zodpovedné za iné platformy a vyhľadávače podľa toho, kde sú usadené.
Komisia bude mať rovnaké právomoci dohľadu, aké má podľa súčasných antitrustových pravidiel, vrátane vyšetrovacích právomocí a schopnosti ukladať pokuty až do výšky 6 % celosvetových príjmov.
Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby do 17. februára 2024 určili príslušné orgány (označované ako koordinátori digitálnych služieb) s cieľom dohliadať na dodržiavanie súladu služieb usadených v ich jurisdikcii a zúčastňovať sa na mechanizme spolupráce EÚ.
Koordinátor digitálnych služieb je orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie aktu o digitálnych službách v každom členskom štáte. Členské štáty ich musia určiť do 17. februára 2023.
DSC budú spolu s Komisiou prispievať k monitorovaniu presadzovania aktu o digitálnych službách. Budú mať právomoc požiadať o prístup k údajom VLOP/VLOSE, nariadiť inšpekcie a uložiť pokuty v prípade porušenia. Budú tiež zodpovední za osvedčovanie „dôveryhodných nahlasovateľov“ a orgánov mimosúdneho riešenia sporov.
Dôveryhodní nahlasovatelia majú osobitné odborné znalosti a kompetencie na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu a sú nezávislí od online platforiem. Online platformy musia zabezpečiť, aby oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi mali prioritu a aby sa spracovali včas.
Podľa aktu o digitálnych službách je dôveryhodný nahlasovateľ status udelený koordinátorom digitálnych služieb v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ o dôveryhodný nahlasovateľ bydlisko.
Aby bol žiadateľ úspešný, musí:
- Majú osobitné odborné znalosti a kompetencie na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;
- Byť nezávislý od akéhokoľvek poskytovateľa online platforiem;
- Vykonávať svoje činnosti na účely predkladania oznámení o nezákonnom obsahu starostlivo, presne a objektívne.
Status „dôveryhodného nahlasovateľa“ udelí koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, za predpokladu, že žiadajúci subjekt spĺňa všetky podmienky stanovené v nariadení.
Koordinátori digitálnych služieb začnú svoju činnosť najneskôr 17. februára 2024. Odporúčame vám, aby ste pred týmto dátumom monitorovali vývoj v členskom štáte, v ktorom máte sídlo, aby ste získali informácie o podrobnom postupe, ktorý bude regulovaný na vnútroštátnej úrovni.
Upozorňujeme, že o štatút dôveryhodného nahlasovateľa podľa aktu o digitálnych službách môžu požiadať len subjekty so sídlom v EÚ.
Akt o digitálnych službách stanovuje vysoký štandard nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov. Zahŕňa výslovné požiadavky na nezávislosť pri vymenúvaní koordinátorov digitálnych služieb v členských štátoch. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby ich koordinátor digitálnych služieb mal primerané finančné, technické a ľudské zdroje na vykonávanie svojich úloh.
Koordinátori digitálnych služieb by mali zostať pri rozhodovaní úplne nezávislí a nemali by žiadať pokyny od svojich vlád alebo iných orgánov, najmä od online platforiem.
Podľa aktu o digitálnych službách musia veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače vykonať posúdenie rizík vyplývajúcich z ich služieb. Patria sem dezinformácie alebo manipulácia s voľbami, kybernetické násilie páchané na ženách alebo ublíženie maloletým na internete. Potom musia prijať zodpovedajúce opatrenia na zmiernenie rizika.
Môžu nastať prípady, keď existujú pochybnosti o schopnosti veľmi veľkej online platformy alebo vyhľadávača riešiť riziká pre spoločnosť a riskovať nedodržiavanie aktu o digitálnych službách. V takýchto prípadoch môže Komisia využiť svoje vyšetrovacie právomoci.
Vyšetrovacie právomoci Komisie zahŕňajú možnosť zasielať žiadosti o informácie, právomoc viesť pohovory alebo inšpekcie, ako aj právomoci súvisiace s presadzovaním práva, ako je ukladanie dodatočných opatrení, pokút alebo pravidelných platieb penále.
Tieto právomoci možno využiť len v odôvodnených prípadoch zabezpečenia súladu s aktom o digitálnych službách a len v rozsahu, v akom je to nevyhnutné a primerané. Všetky rozhodnutia Komisie podliehajú súdnej náprave pred Súdnym dvorom EÚ.
V prípade krízy môže národný koordinátor digitálnych služieb alebo Komisia prijať predbežné opatrenia. Takéto opatrenia by sa však mali považovať za poslednú možnosť. Komisia oceňuje slobodu prejavu a právo na informácie ako kľúčové piliere našich demokracií. Preto žiadne opatrenia nemôžu ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na predchádzanie vážnym škodám, a mali by byť časovo obmedzené, pričom by sa prestali uplatňovať po tom, ako sa zhromaždí celá škála dôkazov.
Okrem toho sa v článku 8 aktu o digitálnych službách výslovne uvádza, že poskytovateľom online platforiem sa zakazuje ukladať všeobecné povinnosti monitorovania.
Related content
Cieľom aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch je vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor, v ktorom sú chránené základné práva používateľov, a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky.