GettyImages
Posúdenie vplyvu
Štúdie podporujúce posúdenie vplyvu
1. Štúdia na podporu posúdenia vplyvu o posilnení využívania údajov v Európe
Štúdia sa uskutočnila v dvoch fázach.
Úloha 1 bola podkladom pre posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu nariadenia o európskej správe údajov (akt o správe údajov, prijatý 25. novembra 2020). Zamerala sa na prvky na stimulovanie dostupnosti údajov na použitie a na posilnenie mechanizmov správy údajov v EÚ, ako sú:
- uľahčenie druhotného využívania citlivých údajov vo verejnom sektore;
- vytvorenie systému certifikácie mechanizmov dátového altruizmu;
- vytvorenie európskej štruktúry pre aspekty riadenia spoločného využívania údajov;
- vytvorenie certifikačného rámca pre sprostredkovateľov údajov.
Úloha 2 bola podkladom pre posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k návrhu aktu o údajoch. Zamerala sa na otázky, ktoré ovplyvňujú vzťahy medzi aktérmi dátového agilného hospodárstva, vrátane:
- spoločné využívanie údajov medzi podnikmi a verejnou správou (B2G) vo verejnom záujme;
- opatrenia na podporu posilnenia postavenia občanov („dátové hospodárstvo zamerané na človeka“);
- opatrenia, ktorými sa objasňujú a potenciálne ďalej rozvíjajú práva týkajúce sa spoločne generovaných údajov a zdieľania údajov medzi podnikmi;
- opatrenia na podporu spoločností v prípadoch kolízie právnych poriadkov na medzinárodnej úrovni.
Pri každej úlohe sa v štúdii skúmal súčasný stav v Európe a určil sa vplyv viacerých možných politických možností.
• Záverečná správa (.pdf)
• Zhrnutie (.pdf)
• Résumé (.pdf)
Súbor údajov
Súbory údajov obsahujúce výsledky analýz nákladov a prínosov sú k dispozícii na Portáli otvorených dát EÚ.
2. Štúdia o vzorových zmluvných podmienkach a kontrole spravodlivosti pri zdieľaní údajov a v zmluvách o cloude a o právach na prístup k údajom
Štúdia sa zameriava na spoločné využívanie údajov medzi podnikmi (B2B) a zmluvy o cloud computingu. Pokiaľ ide o spoločné využívanie údajov medzi podnikmi, v štúdii sa skúmali štyri potenciálne politické intervencie, a to najmä:
- podpora dobrovoľného zdieľania údajov prostredníctvom vzorových zmluvných podmienok;
- zavedenie legislatívneho rámca pre kontroly spravodlivosti v zmluvách o spoločnom využívaní údajov;
- zavedenie legislatívneho rámca na normalizáciu spôsobov prístupu k údajom v prípadoch, keď sa právo na prístup k údajom udeľuje podľa platných právnych predpisov EÚ;
- zavedenie horizontálneho (nešpecifického) legislatívneho rámca stanovujúceho prístupové a užívateľské práva pre osobitné situácie opakovaného použitia.
V štúdii sa skúma aj úloha služieb cloud computingu a súvisiace postupy, ako aj ich vplyv na spravodlivosť voči používateľom cloudu, pričom osobitná pozornosť sa venuje MSP.
3. Metodická podpora pri posudzovaní vplyvu používania údajov v súkromnej držbe v oficiálnych štatistikách
Táto štúdia bola zameraná na oblasť spoločného využívania súkromných údajov na účely oficiálnej štatistiky. To poskytlo vstupy v súvislosti s prístupom subjektov verejného sektora k údajom v držbe súkromného sektora, ktoré sú potrebné na osobitné účely verejného záujmu (B2G), a ich využívaním.
4. Štúdia na podporu posúdenia vplyvu na účely preskúmania smernice o databázach
Štúdia skúma určité aspekty smernice o databázach (96/9/ES) relevantné pre dátové hospodárstvo a zameriava sa najmä na rôzne možnosti politiky, ktoré by mohli priniesť väčšiu jasnosť, pokiaľ ide o status strojovo generovaných údajov v rámci práva na databázu sui generis. Cieľom skúmaných intervencií je uľahčiť prístup k takýmto údajom a obchodovanie s nimi, aby smernica o databázach podporovala dátové hospodárstvo a hlavný cieľ aktu o údajoch.
5. Štúdia, v ktorej sa uvádzajú posúdenia kódexov správania pre prenos údajov a zmenu cloudu
V tejto štúdii sa predkladajú tri nezávislé právne hodnotiace správy týkajúce sa kódexov správania SWIPO týkajúcich sa prenosu údajov a zmeny cloudu, ako aj dohody o riadení SWIPO. Jednotlivé správy vypracovali tri nezávislé právnické firmy, ktoré tiež vypracovali spoločnú úvodnú časť, ktorá poukazuje na niekoľko závažných nedostatkov kódexov správania SWIPO. Štúdia vychádza výlučne z právneho hľadiska. Procesné aspekty týkajúce sa samoregulačného procesu a zavádzania kódexov správania na trhu nie sú zahrnuté.