Balík opatrení v oblasti digitálneho desaťročia do roku 2025

V politickom programe Digitálne desaťročie do roku 2030 sa stanovuje rámec pre digitálnu transformáciu EÚ. Komisia každý rok monitoruje jeho vývoj prostredníctvom správy o stave digitálneho desaťročia.

V správe sa mapuje pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov a zámerov do roku 2030. Poukazuje na dosiahnuté výsledky a nedostatky a zároveň navrhuje konkrétne a realizovateľné odporúčania pre krajiny EÚ. Posudzuje sa v nej aj pokrok dosiahnutý v súvislosti s viacnárodnými projektmi a monitoruje sa uplatňovanie Európskeho vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách.  

V správe za rok 2025 sa skúmajú aj kľúčové hnacie sily a výzvy vrátane súčasnej geopolitickej paradigmy, nárastu generatívnej umelej inteligencie a jej vplyvu na konkurencieschopnosť a výrobu energie. Pretrvávajúce strategické závislosti ohrozujú hospodársku bezpečnosť a technologickú suverenitu EÚ, najmä v oblasti polovodičov, cloudovej a dátovej infraštruktúry a kybernetickobezpečnostných technológií. V správe za rok 2025 sa zdôrazňuje potreba udržať ľudí a spoločnosti v čoraz hybridnejšom a zložitejšom kontexte. 

V správe za rok 2025 sa hodnotia aktualizované národné strategické plány digitálneho desaťročia, ktoré členské štáty prijali v roku 2023.

V správe o stave digitálneho desaťročia za rok 2025 sa naliehavo vyzýva na obnovenie opatrení v oblasti digitálnej transformácie a technologickej suverenity. 

Tieto otázky sa analyzujú v klastroch, ktoré sú vymedzené na základe ich príspevku k:

• konkurencieschopná, zvrchovaná a odolná EÚ
• ochrana a posilnenie postavenia ľudí
• využívanie digitálnej transformácie na inteligentnú ekologizáciu
• harmonizácia digitálnych politík a výdavkov 

Napriek zložitému kontextu zostáva politický program Digitálne desaťročie v roku 2025 ústredným kompasom, ktorý je hnacou silou digitálnej transformácie EÚ. Pokrok sa dosiahol v oblastiach, ako je digitalizácia verejných služieb, základné pokrytie 5G a zavádzanie okrajových uzlov na rýchlejšie a efektívnejšie spracovanie údajov, stále však pretrvávajú kritické nedostatky. Členské štáty vynaložili úsilie na splnenie minuloročných odporúčaní, pričom vo svojich plánoch načrtli celkovo 1 910 opatrení v hodnote 288,6 miliardy EUR (1,14 % HDP EÚ).  

V správe sa však zdôrazňujú štrukturálne výzvy a nové obavy:

1. Hoci sa dosiahol určitý pokrok, zavádzanie infraštruktúry pripojiteľnosti, ako sú optické siete a samostatné siete 5G, stále zaostáva. Z údajov vyplývajú určité zlepšenia v zavádzaní okrajových uzlov, ktoré umožňujú rýchlejšie spracovanie údajov s nižšou spotrebou energie. Podmorské dátové káble a satelitné systémy sú naďalej nedostatočne rozvinuté a zraniteľné voči vonkajším závislostiam a bezpečnostným rizikám.
2. Prijatie umelej inteligencie, cloudu a veľkých dát spoločnosťami sa zlepšilo, ale musí sa zrýchliť. EÚ je naďalej závislá od externých poskytovateľov služieb umelej inteligencie a cloudu, ktoré sa často používajú vo verejných službách, ako aj od výroby polovodičov a komponentov kvantovej infraštruktúry.
3. O niečo viac ako polovica Európanov (55,6 %) má základnú úroveň digitálnych zručností, ktoré majú zásadný význam pre spoločenskú odolnosť voči online hrozbám vrátane tých, ktoré ovplyvňujú integritu informácií, duševnú pohodu a maloletých. Dostupnosť špecialistov v oblasti IKT s pokročilými zručnosťami je naďalej nízka a s výraznými rodovými rozdielmi, čo bráni pokroku v kľúčových odvetviach, ako je kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia.  
4. V roku 2024 dosiahla EÚ stabilný pokrok v digitalizácii kľúčových verejných služieb. Podstatná časť vládnej digitálnej infraštruktúry naďalej závisí od poskytovateľov služieb mimo EÚ.
5. Digitálna budúcnosť EÚ čoraz viac závisí od stabilnej výroby energie. Exponenciálne rastúci dopyt po energii, a to aj v súvislosti s rastúcim využívaním umelej inteligencie, rýchlo prevyšuje rozvoj čistých a spoľahlivých dodávok energie a kapacity siete v celej EÚ. Tento nesúlad sa javí ako potenciálna významná prekážka rozširovania kľúčových digitálnych technológií a odďaľuje schopnosť EÚ plne využívať umelú inteligenciu a inovácie založené na údajoch v záujme hospodárskej konkurencieschopnosti.
6. Nedostatočná účinná spolupráca medzi civilným sektorom a sektorom obrany spôsobuje oneskorenia pri presadzovaní digitálnych technológií s dvojakým použitím, ako je umelá inteligencia, kvantová výpočtová technika a polovodiče.
7. V správe sa zdôrazňujú aj naliehavé spoločenské výzvy spojené s digitalizáciou v EÚ. Hoci technologický pokrok napreduje, digitálna transformácia zintenzívnila zraniteľnosť a nerovnosti, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby a duševné zdravie. Hlavným problémom je integrita informácií, pričom 88 % Európanov vyjadruje znepokojenie nad falošnými správami a manipuláciou na internete a 90 % považuje ochranu detí na internete za kľúčovú prioritu. Tieto riziká znásobené umelou inteligenciou a online platformami ohrozujú demokratickú integritu, prehlbujú polarizáciu spoločnosti a narúšajú dôveru verejnosti.

V polovici digitálneho desaťročia je čas konať. Rok 2025 bude kľúčovým rokom na urýchlenie opatrení na riešenie kľúčových výziev a posilnenie digitálnej transformácie EÚ. Dosiahnutím cieľov a zámerov digitálneho desaťročia môže EÚ dosiahnuť značné hospodárske zisky, ktoré sa odhadujú až na 1,8 % jej HDP, chrániť svoju suverenitu a zabezpečiť, aby jej občania boli chránení a mohli v plnej miere využívať výhody zavádzania digitálnych technológií. 

V správe sa uvádzajú konkrétne odporúčané opatrenia na dosiahnutie cieľov a zámerov digitálneho desaťročia:

• ďalšie investície z verejných a súkromných zdrojov a lepší prístup spoločností EÚ k rizikovému kapitálu s cieľom posilniť inovácie a rozšíriť strategické technológie. Mali by sa uprednostniť cielené investície v kritických oblastiach, ako je moderná infraštruktúra pripojiteľnosti, špičkové polovodiče, bezpečné a zvrchované cloudové a dátové infraštruktúry, umelá inteligencia a kvantová výpočtová technika, kybernetická bezpečnosť a rozvoj digitálnych zručností, keďže sú pripravené priniesť významnú návratnosť rastu a produktivity.
• štrukturálne reformy v EÚ s cieľom posilniť a integrovať jej jednotný trh a zabezpečiť technologickú a hospodársku suverenitu. Cieľom týchto reforiem je posilniť suverenitu a bezpečnosť technológií a infraštruktúr EÚ, najmä v oblasti pripojiteľnosti a poskytovania verejných služieb. EÚ aktívne sleduje tieto ciele prostredníctvom nadchádzajúcich opatrení, ako je akt o digitálnych sieťach, kvantová stratégia a akt o rozvoji cloud computingu a umelej inteligencie.
• zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže pre spoločnosti EÚ predložením súhrnných balíkov a iniciatív, ako sú podnikové peňaženky EÚ, ktoré znížia zbytočnú zložitosť a vytvoria inovatívnejšie a konkurenčnejšie prostredie v rámci EÚ. 

Oznámenie s názvom Stav digitálneho desaťročia 2025: Pokračovať v budovaní suverenity EÚ a digitálnej budúcnosti vrátanedvoch príloh: Príloha 1: Stav digitálnej transformácie EÚ v roku 2025: pokrok a horizontálne odporúčania Príloha 2: Krátke správy o jednotlivých krajinách 2025

	Pracovný dokument útvarov Komisie „Digitálne desaťročie v roku 2025: Pokrok a výhľad“ Tento pracovný dokument poskytuje komplexný prehľad digitálnej transformácie na úrovni EÚ, pokiaľ ide o kľúčové aspekty digitálneho desaťročia.
	Pracovný dokument útvarov Komisie „Monitorovanie horizontálnych odporúčaní na rok 2024“ V tomto dokumente sa posudzuje pokrok dosiahnutý pri plnení odporúčaní na úrovni EÚ predložených v správe o stave digitálneho desaťročia v roku 2024.
	Pracovný dokument útvarov Komisie „Správa o pokroku viacnárodných projektov“ V tejto správe sa uvádza pokrok vybraných viacnárodných projektov a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC) v období od mája 2024 do mája 2025.
	Pracovný dokument útvarov Komisie „Monitorovanie Európskeho vyhlásenia o digitálnych  právach a zásadách“ Cieľom tejto monitorovacej správy je ukázať, do akej miery EÚ a členské štáty zostávajú na ceste k digitálnej transformácii formovanej európskymi hodnotami.
	Pracovný dokument útvarov Komisie „Správy o jednotlivých krajinách za digitálne desaťročie 2025“ Správa o stave digitálneho desaťročia 2025 obsahuje 27 správ o jednotlivých krajinách, ktoré poskytujú prehľad o pokroku každej krajiny v digitálnej transformácii.
	Pracovný dokument útvarov Komisie „Metodická poznámka DESI 2025“ V metodickej poznámke DESI sa uvádza metodika používaná na sledovanie digitálnej transformácie EÚ.

	Eurobarometer o stave digitálneho desaťročia 2025 Správa vychádza z osobitného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil od februára do marca 2025.
	Referenčná štúdia elektronickej verejnej správy Referenčné kritérium pre elektronickú verejnú správu už viac ako desať rokov monitoruje digitalizáciu kľúčových verejných služieb v Európskej únii a pravidelne aktualizuje svoju metodiku tak, aby bola vždy v súlade s politickými potrebami EÚ.
	Širokopásmové pokrytie v Európe Táto štúdia je založená na údajoch a zameriava sa na pokrytie širokopásmovým pripojením v roku 2024 a pokrok pri dosahovaní cieľov digitálneho desaťročia.
	Štúdia o ukazovateľoch elektronického zdravotníctva digitálneho desaťročia do roku 2025 V tejto správe sa uvádzajú výsledky monitorovania cieľa elektronického zdravotníctva k 31. decembru 2024 pre EÚ27, Island a Nórsko.
	Vykonávanie vyhlásenia o digitálnych právach a zásadách V tejto štúdii sa skúma, ako členské štáty dodržiavajú svoj záväzok týkajúci sa digitálnych práv a zásad, a uvádzajú sa v nej odporúčania na zlepšenie ich vykonávania vo všetkých členských štátoch.
	Správa strediska pre monitorovanie 5G Ide o nezávislé zhrnutie vývoja v oblasti zavádzania 5G v EÚ, v ktorom sa posudzuje pokrok pri dosahovaní politických cieľov EÚ.
	Mapovanie nástrojov financovania na úrovni EÚ na ciele digitálneho desaťročia Spoločné výskumné centrum (JRC) mapuje, koľko investícií z finančných prostriedkov EÚ podporuje dosiahnutie cieľov a zámerov digitálneho desaťročia, pričom sa vzťahuje na päť kľúčových nástrojov financovania.
	Štúdia o digitalizácii podnikania v členských štátoch EÚ Táto štúdia poskytuje štruktúrovanú analýzu toho, ako členské štáty EÚ podporujú digitalizáciu podnikov v súlade s cieľmi digitálneho desaťročia s osobitným zameraním na stratégie v oblasti umelej inteligencie.