Chorvátsky národný plán rozvoja širokopásmového pripojenia na roky 2021 – 2027 je reakciou na ciele európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025 a čiastočne na digitálne ciele do roku 2030.
Zhrnutie vývoja širokopásmového pripojenia v Chorvátsku
Cieľom národného plánu rozvoja širokopásmového pripojenia na roky 2021 – 2027 je poskytnúť všetkým domácnostiam rýchlosť sťahovania aspoň 100 Mbps s možnosťou modernizácie na 1 Gbps a 1 Gbps pre vládne úrady a verejné budovy, ako sú školy a zdravotnícke zariadenia. Siete 5G majú pokrývať všetky hlavné mestá a veľkomestá a hlavné diaľnice.
Národná stratégia a politika v oblasti širokopásmového pripojenia
Zodpovedné orgány
- Ministerstvo morí, dopravy a infraštruktúry (Ministarstvo mora, prometa i infrastrukture) je ústredným orgánom štátnej správy s odbornými znalosťami a zodpovednosťou za administratívne úlohy v oblasti elektronických komunikácií vrátane politiky a stratégie širokopásmového pripojenia. Prostredníctvom riaditeľstva pre leteckú dopravu, elektronickú komunikáciu a poštové služby zodpovedá za prípravu návrhov stratégií, štúdií, usmernení, programov a plánov vykonávania. Stanovujú sa v nej všeobecné zásady a ciele politiky rozvoja elektronických komunikačných sietí a služieb vrátane širokopásmovej infraštruktúry.
- Ministerstvo regionálneho rozvoja a fondov EÚ (Ministarstvo regionalnoga razvoja i fondova Europske unije) riadi dve vnútroštátne schémy NGN financované EÚ, rámcový národný program pre rozvoj infraštruktúry širokopásmového prístupu a národný program pre rozvoj medziuzlovej širokopásmovej infraštruktúry.
- Chorvátsky regulačný orgán pre sieťové odvetvia HAKOM (Hrvatska regulatorna agencija za mrežne djelatnosti) zabezpečuje hospodársku súťaž na trhu, stabilný rast a prostredie pre inovácie na trhu elektronických komunikácií a poštových služieb.
Hlavné ciele rozvoja širokopásmového pripojenia
Vláda Chorvátskej republiky prijala v marci 2021 národný plán rozvoja širokopásmového pripojenia na roky 2021 – 2027. Plán je reakciou na ciele európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025, čiastočne na digitálne ciele do roku 2030 a na akčný plán 5G pre Európu. Cieľom chorvátskeho plánu je zabezpečiť pripojenie s rýchlosťou sťahovania aspoň 100 Mbps pre všetky domácnosti a zároveň poskytnúť štátnym úradom a verejným budovám, ako sú školy a zdravotnícke zariadenia, symetrické pripojenie s rýchlosťou aspoň 1 Gbps. Takisto hľadá siete 5G vo všetkých hlavných mestách a pozdĺž hlavných diaľnic.
Stratégia digitálneho Chorvátska do roku 2032, multisektorový akt strategického plánovania, bola schválená v roku 2022 a stanovujú sa v nej tieto hlavné strategické ciele:
- rozvinuté a inovatívne digitálne hospodárstvo
- digitalizovaná verejná správa
- vyvinuté, dostupné a prevzaté siete s veľmi vysokou kapacitou
- rozvinuté digitálne kompetencie pre prácu a život v digitálnom veku
Hlavné opatrenia a finančné nástroje na rozvoj širokopásmového pripojenia
Na mapovanie širokopásmového pripojenia HAKOM vyvinula a aktualizovala centrálny mapovací nástroj s názvom Interaktívny portál GIS, ktorý poskytuje informácie o dostupnosti širokopásmového prístupu, konsolidovaný plán infraštruktúry mobilnej komunikácie, ako aj publikácie o zámeroch zavádzania a rýchlostiach širokopásmového pripojenia.
Národný rámcový program pre rozvoj širokopásmovej medziuzlovej infraštruktúry v oblastiach s nedostatočným obchodným záujmom na investovanie (ONP) je vnútroštátna (zastrešujúca) schéma štátnej pomoci na širokopásmové pripojenie. Okrem všeobecných pravidiel štátnej pomoci prináša ONP aj usmernenia pre miestne samosprávy na realizáciu jednotlivých projektov v rámci ONP. Celkové odhadované (maximálne) financovanie rámcového programu na vnútroštátnej úrovni predstavuje 257,9 milióna EUR, z čoho 123,1 milióna EUR sa má financovať z EFRR a zvyšných 134,8 milióna EUR sa má pokryť úverom EIB. Oba zdroje financovania (EFRR a úver EIB) predstavujú granty pre verejné orgány na miestnej a regionálnej úrovni (mestá, obce a kraje). Očakáva sa, že príspevok súkromných finančných prostriedkov na spolufinancovanie širokopásmových sietí NGA počas vykonávania programu bude predstavovať 120 miliónov EUR. Priemerný ročný rozpočet programu na roky 2016 – 2023 predstavuje 31,5 milióna EUR. Chorvátsky regulačný orgán pre sieťové odvetvia (HAKOM) bol určený za držiteľa ONP.
Národný program pre širokopásmovú medziuzlovú infraštruktúru (NP-BBI) zahŕňa opatrenia štátnej pomoci pre medziuzlovú časť siete NGN v bielych oblastiach a zameriava sa na rozvoj vnútroštátnej medziuzlovej širokopásmovej siete NGN ako sieťového segmentu prepájajúceho siete NGA a vnútroštátne základné siete. Program schválila Európska komisia a bude sa realizovať prostredníctvom modelu verejných investícií. Infraštruktúra pasívnych optických vlákien sa navrhne, vybuduje a zachová v trvalom verejnom vlastníctve. Po vybudovaní infraštruktúry sa bude ponúkať prevádzkovateľom na trhu za rovnakých podmienok. Na základe výsledkov verejných konzultácií sa program zameriava na pokrytie najmenej 540 osád, ktoré sú spočiatku prioritné a stanovené ako cielené osídlenia (aspoň 25 % obyvateľstva) nachádzajúce sa v prímestských a vidieckych oblastiach Chorvátska. Celkový odhadovaný (maximálny) rozpočet opatrenia je 101,4 milióna EUR, z čoho 86,2 milióna EUR (85 %) bude financovaných z EFRR a zvyšných 15,2 milióna EUR (15 %) z vnútroštátnych fondov. Ročný rozpočet schémy na obdobie 2017 – 2023 predstavuje 14,5 milióna EUR.
V rámci novej partnerskej dohody a nového operačného programu Konkurencieschopnosť a súdržnosť sa na obdobie 2021 – 2027 navrhujú dve činnosti:
- Schéma širokopásmovej infraštruktúry novej generácie: vybudovanie širokopásmovej tzv. backhaulovej infraštruktúry novej generácie spolu s pripojeniami ku koncovým používateľom, ktorá podporí rýchlosť prístupu 100 megabitov za sekundu (Mbps). Schéma sa vzťahuje na 540 prioritných osád, z ktorých každá má viac ako 1 000 obyvateľov, plus približne 5 800 menších osád. Všetky miesta, na ktoré sa vzťahuje investícia, sú demograficky, sociálne a hospodársky pod celoštátnym priemerom. Nainštalovaných bude približne 5 650 km optických vlákien. Ak je to možné, použijú sa existujúce káblovody, aj keď sa odhaduje, že nové káblovody budú potrebné pre približne 45 % (približne 2 450 km) rozmiestneného vlákna. Schéma je rozdelená na dve jednotky: jedna sa vzťahuje na výstavbu medziuzlovej siete novej generácie; druhá sa vzťahuje na pripojenie orgánov verejnej správy k optickej infraštruktúre. Celkové investície do tohto systému predstavujú 129,1 mil. EUR, pričom Európsky fond regionálneho rozvoja EÚ prispel sumou 86,2 mil. EUR prostredníctvom operačného programu Konkurencieschopnosť a súdržnosť na programové obdobie 2014 – 2020. Investícia patrí do priority „Využívanie informačných a komunikačných technológií“. Chorvátsko prispieva sumou 42,5 milióna EUR.
- Investície do zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou v bielych a sivých oblastiach NGA pre koncových používateľov v súlade s programom na podporu digitálnej pripojiteľnosti s príspevkom Chorvátska vo výške 57,5 mil. EUR.
Chorvátsky plán obnovy a odolnosti zahŕňa opatrenia v oblasti pripojiteľnosti na posilnenie pripojiteľnosti ako základného kameňa digitálnej transformácie spoločnosti a hospodárstva. Majú hodnotu približne 106 miliónov EUR a ich cieľom je poskytovať služby pripojenia sietí s veľmi vysokou kapacitou v súlade s cieľmi gigabitovej spoločnosti EÚ do roku 2025:
- Služby s rýchlosťou 100 Mbps pre 100 000 chorvátskych domácností (700 000 obyvateľov) v 20 projektoch v čo najväčšom počte jednotiek miestnej samosprávy s cieľom prekonať najmä prekážku pripojiteľnosti, ktorá bráni telepráci a dištančnému vzdelávaniu, najmä vo vidieckych oblastiach a medzi zraniteľnými skupinami, ako sú študenti zo znevýhodnených rodín alebo študenti so zdravotným postihnutím
- 1 Služby Gbit pre všetky hlavné sociálno-ekonomické hnacie sily, ako sú školy, univerzity, výskumné centrá, dopravné uzly, nemocnice, orgány verejnej správy a podniky.
Ďalšie investície v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti vo výške približne 20 miliónov EUR sa zamerajú na: i) budovanie pasívnej elektronickej komunikačnej infraštruktúry na poskytovanie prístupu k službám vysokokapacitných sietí a 5G vo vidieckych a riedko osídlených oblastiach, kde neexistujú trhové podmienky na prilákanie súkromných investícií“; a ii) pokrytie 5G v mestských oblastiach a na hlavných pozemných dopravných trasách (koridory 5G). Približne 55 % domácností, na ktoré sa vzťahujú tieto opatrenia, sa nachádza vo vidieckych oblastiach, 26 % v prímestských oblastiach a len 19 % v mestských oblastiach. Približne 400 000 EUR sa investuje do reformných činností týkajúcich sa znižovania prekážok a usmernení pre výstavbu a udeľovanie povolení, ako aj do harmonizačných postupov.
Chorvátsko vo svojom pláne vykonávania súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti oznámilo plány na riešenie hlavných prekážok efektívneho zavádzania sietí s veľmi vysokou kapacitou, ako sú obmedzenia plánovania, rýchlejšie postupy týkajúce sa práv vstupu a potreba zriadiť koordinačný orgán pre vybavovanie povolení a vypracovať usmernenia pre uplatňovanie poplatkov.
Údaje o vývoji a technológiách širokopásmového pripojenia v Chorvátsku
Najnovšie údaje o širokopásmovom pokrytí, predplatnom a penetrácii, pokrytí rôznymi širokopásmovými technológiami nájdete v správach o jednotlivých krajinách v rámci indexu digitálnej ekonomiky a amp; spoločnosti (DESI).
Pridelené frekvenčné spektrum pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie
Podrobnosti o harmonizovanom prideľovaní frekvenčného spektra nájdete v správe Európskeho strediska pre monitorovanie 5G.
Publikácie a tlačové dokumenty na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ
angličtina
- Investičná schéma: Výstavba vnútroštátnej širokopásmovej medziuzlovej infraštruktúry siete novej generácie a prepojenie cieľových koncových používateľov v rámci skupiny orgánov verejnej správy so širokopásmovou infraštruktúrou prístupovej siete novej generácie
- Príručka o investíciách do širokopásmového pripojenia
- Ceny mobilných a pevných širokopásmových sietí v Európe v roku 2022
- Štúdia o národných plánoch širokopásmového pripojenia v EÚ-27
- Správy a analýzy o širokopásmovom pripojení
chorvátčina
- Nacionalni plan razvoja širokopojasnog pristupa u Republici Hrvatskoj u razdoblju od 2021. do 2027. godine
- Okvirni nacionalni program za razvoj infrastrukture širokopojasnog pristupa (ONP)
Kontaktné informácie
BCO Chorvátsko (národný úrad pre širokopásmové pripojenie): Chorvátsky regulačný orgán pre sieťové odvetvia, oddelenie rozvojových programov (HAKOM, Hrvatska regulatorna agencija za mrežne djelatnosti)
Adresa: Roberta Frangeša Mihanovića 9, 10110 Záhreb, Chorvátsko
Kontakt prostredníctvom e-mailu
Telefón: +385 1 700 7399
Webová stránka
Ministerstvo pre námorné záležitosti, dopravu a infraštruktúru (Ministarstvo mora, prometa i infrastrukture)
Adresa: Prisavlje 14, 10000 Záhreb, Chorvátsko
Kontakt prostredníctvom e-mailu1 alebo e-mailu2
Telefón: +385 1 6169 -060 / -110
Webová stránka
Najnovšie správy
Súvisiaci obsah
Širšia perspektíva
Nájsť aktuálne informácie o rozvoji širokopásmového pripojenia v každej krajine, ako aj národné stratégie a politiky rozvoja širokopásmového pripojenia.
Pozri aj
Švédsky národný plán širokopásmového pripojenia prijatý v roku 2016 má víziu úplne prepojeného Švédska a má ciele v oblasti mobilného pokrytia, ako aj vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia pre domácnosti a podniky.
Digitálna pripojiteľnosť a zavádzanie 5G patria medzi desať strategických priorít španielskej digitálnej agendy.
Slovinsko sa pri rozvoji širokopásmových sietí, najmä hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre a službách, rozhodlo pre technologickú neutralitu a trhovú dynamiku.
Slovensko si stanovilo dlhodobý cieľ poskytnúť všetkým domácnostiam prístup k ultrarýchlemu internetu do roku 2030.
Rumunsko sa zameriava na vybudovanie vnútroštátnej širokopásmovej siete ako krok k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti.
Digitálna agenda Portugalska a národná stratégia pre pripojiteľnosť v elektronických komunikačných sieťach s veľmi vysokou kapacitou na roky 2023 – 2030 formujú rozvoj digitálnej infraštruktúry v Portugalsku.
Poľský národný plán širokopásmového pripojenia na rok 2025 je v súlade s cieľmi EÚ v oblasti gigabitovej spoločnosti.
Rozširovanie spoľahlivej a silnej digitálnej infraštruktúry a preklenutie digitálnej priepasti je v centre pozornosti politík v oblasti digitálnej infraštruktúry v Holandsku.
Politika Malty v oblasti širokopásmového pripojenia je technologicky neutrálna a podporuje konkurenčné trhové prostredie.
Rozvoj komunikačnej infraštruktúry s cieľom gigabitového širokopásmového prístupu v celej krajine je jednou z priorít vládneho programu Luxemburska.
Litva má v úmysle poskytnúť vidieckym oblastiam 100 Mbps do roku 2027, ako aj podporiť ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025.
Lotyšsko podporuje ciele gigabitovej spoločnosti a zameriava sa na 100 Mbps, ktoré možno zmodernizovať na gigabitové, pre mestské a vidiecke oblasti a pokrytie 5G pre všetky veľké mestské oblasti.
Cieľom talianskej stratégie pre ultraširokopásmové pripojenie je zabezpečiť gigabitové pripojenie pre všetkých do roku 2026.
V národnom pláne širokopásmového pripojenia pre Írsko sa predpokladá, že do roku 2026 budú mať všetky priestory v Írsku prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu.
Cieľom maďarskej národnej stratégie digitalizácie na roky 2022 – 2030 je dosiahnuť, aby do roku 2030 bolo 95 % domácností pokrytých gigabitovými sieťami.
V národnom pláne pre širokopásmové pripojenie na roky 2021 – 2027 sa podporuje využívanie pevných sietí s veľmi vysokou kapacitou a sietí 5G. Grécka Biblia digitálnej transformácie na roky 2020 – 2025 zdôrazňuje pripojiteľnosť ako jednu z piatich strategických osí a uznáva ciele...
Koaličná dohoda z roku 2021, digitálna stratégia a gigabitová stratégia nemeckej spolkovej vlády na rok 2022 uprednostňujú celoštátne dodávky sietí FTTH a 5G.
V národnom programe širokopásmového pripojenia France Très Haut Débit sa stanovuje cieľ rýchleho širokopásmového prístupu pre všetky domácnosti do roku 2022 a optického pripojenia pre všetkých do roku 2025.
Fínske orgány uprednostňujú zavádzanie optických sietí založené na hospodárskej súťaži s pomocou verejných finančných prostriedkov pre oblasti s nedostatočnou dostupnosťou služieb a poradenstvo pre miestne samosprávy o tom, ako zaviesť širokopásmové siete.
Estónsko zaviedlo základné širokopásmové pokrytie v celej krajine. V estónskej digitálnej agende sa stanovujú ambiciózne ciele do roku 2030.
Niekoľko politických iniciatív zameraných na celonárodné pokrytie pevným a mobilným širokopásmovým pripojením podporuje dánske ciele v oblasti širokopásmového pripojenia. Vláda pracuje na tom, aby sa Dánsko stalo digitálnym priekopníkom tým, že vytvorí základ pre dánske podniky...
V národnom pláne rozvoja sietí s veľmi vysokou kapacitou schválenom v marci 2021 sa vymedzuje strategický prístup Českej republiky k výstavbe sietí s veľmi vysokou kapacitou.
Cyperský plán širokopásmového pripojenia stanovuje strategické ciele na roky 2021 – 2025 a zahŕňa legislatívne a regulačné zásahy, ako aj praktickú podporu rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.
Národný plán širokopásmovej infraštruktúry pre prístup novej generácie „Prepojené Bulharsko“ a politika v oblasti elektronických komunikácií boli aktualizované a prijaté v auguste 2020.
Stratégia Belgicka v oblasti širokopásmového pripojenia je začlenená do širšej politickej stratégie s názvom Digital Belgium. Cieľom národného plánu pre pevné a mobilné širokopásmové pripojenie je odstrániť zostávajúce biele oblasti, v ktorých nie sú dostupné vysokorýchlostné...
Stratégia Rakúska v oblasti širokopásmového pripojenia sa zameriava na celoštátnu ponuku gigabitových pripojení (pevných a mobilných) do roku 2030.