Využívanie rádiového frekvenčného spektra verejným sektorom

Subjekty verejného sektora sú významnými používateľmi spektra. Najdôležitejšími používateľmi spektra vo verejnom sektore sú obrana, vedecká a výskumná komunita, navigácia a pozorovanie Zeme, verejná doprava (najmä pokiaľ ide o bezpečnostné komunikácie), verejná bezpečnosť a záchranné služby (polícia, hasičský zbor, prvá pomoc, pátranie a záchrana, pomoc pri katastrofách).

Tieto služby boli medzi prvými, ktorí nasadili rádiové technológie, napríklad pre verejnú bezpečnosť a obranu. Naďalej sú vysokou prioritou pre prideľovanie frekvenčného spektra vládami, najmä pokiaľ ide o hodnotné frekvencie pod 15 GHz. Tieto subjekty verejného sektora poskytujú služby na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Koordinácia cezhraničného využívania frekvenčného spektra vo verejnom sektore

Využívanie frekvenčného spektra verejným sektorom je často spojené s cieľmi všeobecného záujmu vymedzenými na vnútroštátnej úrovni. Preto patrí v prvom rade do vnútroštátnej právomoci. V mnohých prípadoch sa však verejné služby musia organizovať koordinovaným spôsobom cezhranične. Verejné využívanie frekvenčného spektra je preto v niektorých prípadoch koordinované na celosvetovej úrovni a na úrovni EÚ.

Medzinárodné rokovania

Prideľovanie frekvenčného spektra sa vo všeobecnosti posudzuje a prerokúva na globálnej úrovni. Rozhodnutia majú formu zmien Rádiokomunikačného poriadku, ktoré si vyžadujú konsenzus na svetových rádiokomunikačných konferenciách Medzinárodnej telekomunikačnejúnie (ITU).

V mnohých odvetviach, ako sú civilné letectvo, námorníctvo, kozmický priestor a satelity, pozorovanie Zeme, meteorológia a vedecké služby, využívanie frekvenčného spektra závisí od rozhodnutí, ktoré prijali špecializované odvetvové organizácie a agentúry Organizácie Spojených národov. Medzi ne patrí Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), Medzinárodná námorná organizácia (IMO) a Svetová meteorologická organizácia (WMO).

Frekvenčné spektrum v EÚ

Keďže využívanie frekvenčného spektra verejnými službami sa musí organizovať koordinovaným cezhraničným spôsobom, odvetvové politiky EÚ sú relevantné pre spektrum v EÚ. Príklady možno nájsť v oblastiach komunikačnej dopravy (jednotné európske nebo, bezpečnosť cestnej premávky, satelitnej navigácie), kozmického priestoru (Európska vesmírna politika), životného prostredia (pozorovanie Zeme, civilnej ochrany), zdravia (eInclusion, eHealth), bezpečnostnej ochrany (kontrola hraníc) a vedeckých služieb.

Celkovým cieľom politiky frekvenčného spektra je maximalizovať sociálnu a hospodársku hodnotu, ktorú Európa odvodzuje z využívania rádiového frekvenčného spektra. Keďže verejný sektor je významným používateľom frekvenčného spektra, takéto využívanie by malo byť sociálno-ekonomicky najefektívnejšie. Vyvážená politika EÚ v oblasti frekvenčného spektra preto zahŕňa zváženie potrieb verejného sektora v oblasti frekvenčného spektra, aj keď viaceré typy využívania verejného sektora nepatria do právnych a inštitucionálnych právomocí EÚ. Dosiahnutie vyššej prevádzkovej výkonnosti a zvýšenie hospodárskej a sociálnej hodnoty frekvenčného spektra by mohlo potenciálne zlepšiť poskytovanie verejných služieb a zvýšiť celkovú konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva.

O rozsahu, v akom sa na verejné využívanie frekvenčného spektra vzťahujú právne predpisy EÚ, sa musí rozhodnúť individuálne. Niektoré harmonizačné opatrenia prijaté na úrovni EÚ sú zamerané na podporu verejného využívania frekvenčného spektra, napríklad pre aplikácie inteligentných dopravných systémov súvisiace s bezpečnosťou cestnej premávky.

Otázky na ďalšie zváženie:

• Zvýšenie transparentnosti využívania frekvenčného spektra verejným sektorom vykonávaním pravidelných prieskumov využívania frekvenčného spektra a hodnotením očakávaných budúcich potrieb verejného sektora. Vypracovanie dlhodobých strategických plánov prideľovania frekvenčného spektra vo verejnom sektore.
• Hodnotenie potrieb frekvenčného spektra v súvislosti s poskytovaním verejných služieb a aplikácií spojených s osobitnými politikami EÚ: letecká doprava (iniciatívy jednotného európskeho neba týkajúce sa riadenia letovej prevádzky), železničná doprava (Európsky systém riadenia železničnej dopravy – ERTMS), cestná doprava (inteligentné dopravné systémy (ITS)), núdzové komunikácie a komunikácie v oblasti verejnej bezpečnosti (PPDR) a ďalšie.
• Vzhľadom na to, že frekvenčné spektrum je obmedzeným a obmedzeným zdrojom, je dôležité vybrať si medzi prideľovaním frekvenčného spektra pre verejné a neverejné využitie (súkromným alebo komerčným) a stanoviť mechanizmy na nájdenie reálnej rovnováhy.
• Prerozdelenie alebo prerozdelenie frekvenčného spektra používateľom alebo používateľom, ktorí vytvárajú vyššiu sociálno-ekonomickú hodnotu – medzi používateľmi verejného sektora alebo medzi používateľmi verejného a neverejného sektora. Zmeny vo využívaní frekvenčného spektra by sa mali vykonávať včas a nákladovo efektívnym spôsobom.
• Postupy obstarávania, ktoré používajú subjekty verejného sektora na nákup bezdrôtových zariadení a služieb, majú vplyv na potreby frekvenčného spektra, a to z hľadiska efektívneho využívania frekvenčného spektra a interoperability. Obstarávanie zariadení a výber technológií by sa malo vykonávať v súlade s osvedčenými postupmi riadenia frekvenčného spektra.
• Harmonizácia využívania frekvenčného spektra pre verejné sektory s cieľom dosiahnuť:
  • cezhraničné (celoeurópske) poskytovanie služieb;
  • úspory z rozsahu pri výrobe zariadení;
  • minimálna možná úroveň rušenia medzi vnútroštátnymi systémami.
• Vypracovanie dlhodobých strategických plánov na harmonizáciu prideľovania prostriedkov vo verejnom sektore na európskej a globálnej úrovni (WRC).
• Zdieľanie frekvenčných pásiem medzi používateľmi verejného sektora a medzi používateľmi verejného sektora a používateľmi neverejného sektora s cieľom optimalizovať využívanie frekvenčného spektra. Identifikácia sľubných príležitostí na spoločné využívanie frekvenčného spektra.

Investície do výskumu a technologických inovácií s cieľom dosiahnuť efektívnejšie využívanie frekvenčného spektra, väčšie spoločné využívanie frekvenčných pásiem, lepšiu interoperabilitu a úspory z rozsahu na európskej úrovni. Identifikácia frekvenčných pásiem, v ktorých sa zavádzajú nové, spektrálne účinné technológie na používanie vo verejnom sektore, a teda postupne ukončované, často vedie k ďalším „digitálnym dividendám“ alebo k prerozdeleniu frekvenčného spektra v pásme 700 MHz, ktoré je vymedzené ako horný segment pásma UHF (lying medzi 698 – 806-MHz) Keďže digitalizácia televízie napreduje, kanály sa migrujú a frekvenčné spektrum sa uvoľní pre mobilné širokopásmové služby.