Digitálny balík

Digitálny balík Komisie má pomôcť podnikom EÚ inovovať, rozširovať a šetriť administratívne náklady. Zahŕňa digitálny súhrn zjednodušujúci pravidlá týkajúce sa údajov, kybernetickej bezpečnosti a umelej inteligencie, ku ktorému je pripojená stratégia dátovej únie, a návrh európskych obchodných peňaženiek. Cieľom týchto komponentov je sprístupniť vysokokvalitné údaje pre umelú inteligenciu a uľahčiť digitálnu administratívu, čo odráža odporúčania uvedené v Draghiho správe na zvýšenie produktivity prostredníctvom inovácií v digitálnej oblasti, riešenie prekážok dodržiavania právnych predpisov, zlepšenie prístupu k vysokokvalitným údajom v celej Európe a poskytovanie európskych obchodných peňaženiek s cieľom zjednodušiť obchodné operácie v celej EÚ.  

Medzi hlavné prvky balíka patrí digitálny súhrn, v ktorom sa navrhujú zmeny našich osobných a iných ako osobných údajov a pravidiel kybernetickej bezpečnosti a určitých prvkov aktu o umelej inteligencii. Zahŕňa aj oznámenie o stratégii pre dátovú úniu, vzorové zmluvné podmienky prístupu k údajom a ich používania a štandardné zmluvné doložky o zmluvách o cloud computingu, ako aj nariadenie pre európske obchodné peňaženky. Súčasťou balíka je aj verejná konzultácia o kontrole digitálnej vhodnosti. 

Cieľom Komisie je zvýšiť konkurencieschopnosť v oblasti technológií a ušetriť peniaze pre podniky EÚ zjednodušením pravidiel, zefektívnením postupov, ponúknutím riešení na jednom mieste a odstránením prekrývania a zastaraných ustanovení. Tento prístup uľahčuje dodržiavanie predpisov, odráža potreby digitálneho sektora a otvára príležitosti na inovácie bez toho, aby bola ohrozená ochrana práv európskych občanov a podnikov.

Desať najväčších výhod:

1. Malé a stredné podniky (MSP) a malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou budú môcť ušetriť peniaze a čas vďaka osobitným pravidlám v akte o údajoch a akte o umelej inteligencii a dobrovoľným označeniam dôvery pre služby sprostredkovania údajov namiesto regulačnej povinnosti;
2. Jednoduchšie a zjednodušené pravidlá týkajúce sa údajov s cielenými objasneniami. Budeme mať dva zákony, nie päť: akt o údajoch a všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR);
3. lepšia ochrana obchodného tajomstva spoločností pred možným únikom do tretích krajín a objasnenie a zameranie pravidiel v prípade, že podniky potrebujú zdieľať údaje s verejnými orgánmi v núdzových situáciách v akte o údajoch,
4. Vyjasnenie pojmu „pseudonymizácia“ osobných údajov, z ktorého vyplýva, že ochrana údajov si vyžaduje náležitú starostlivosť, ale nie je prekážkou inovácie: s novými pravidlami sa po primeranom ošetrení na ochranu totožnosti jednotlivcov môžu súbory údajov zdieľať a používať za jasných podmienok;
5. jasnejšie pravidlá zaobchádzania s osobnými údajmi pri vývoji systémov a modelov umelej inteligencie a v kontexte vedeckého výskumu a inovácií,
6. jednoduchšie požiadavky na súbory cookie a „biely zoznam“ neškodných účelov, na ktoré podniky nemusia žiadať používateľov o súhlas;
7. podporné opatrenia pri uplatňovaní aktu o umelej inteligencii, ktorými sa povinnosti zosúlaďujú s dostupnosťou noriem,
8. inovačné príležitosti pri rozvoji dôveryhodnej umelej inteligencie so schránkami EÚ a testovacími zariadeniami v reálnom živote,
9. európske podnikové peňaženky na identifikáciu, autentifikáciu a výmenu údajov bezpečným a používateľsky ústretovým spôsobom so subjektmi verejného sektora.
10. Zjednodušenie ohlasovacích povinností v prípade kybernetických incidentov prostredníctvom jednotného kontaktného miesta.   

Päť najväčších výhod:

1. Občania majú naďalej kontrolu: rozhodujú o tom, kedy je možné pristupovať k ich zariadeniam na umiestňovanie súborov cookie
2. Jednoduchšia online navigácia: už žiadne kliknutie päťkrát v bludisku formulárov len preto, aby bol nákupný košík aktualizovaný pri nakupovaní online. Prepracovaný, užívateľsky prívetivý dizajn pre výber súborov cookie, so súhlasom jedného kliknutia;
3. Lepšie presadzovanie práv spotrebiteľov: pravidlá prístupu k koncovému zariadeniu pri spracúvaní osobných údajov sa presúvajú zo smernice o súkromí a elektronických komunikáciách do všeobecného nariadenia o ochrane údajov. To znamená pokuty až do výšky 4 % ročného obratu spoločnosti, ktorá bez súhlasu prenikne do zariadenia spotrebiteľa;
4. Jasnejšia ochrana pri používaní osobných údajov spotrebiteľov na trénovanie umelej inteligencie: objasnenie toho, čo sa očakáva od spoločností pri používaní osobných údajov v ich odbornej príprave v oblasti umelej inteligencie na ochranu záujmov občanov;
5. Účinnejšie presadzovanie pravidiel, ktoré chránia občanov a posilňujú ich postavenie online: keďže úrad pre umelú inteligenciu prevezme dohľad nad systémami a modelmi umelej inteligencie používanými veľmi veľkými platformami a vyhľadávačmi podľa aktu o umelej inteligencii, Komisia môže zosúladiť priority presadzovania a zabezpečiť súdržnejšiu a účinnejšiu stratégiu dohľadu v rámci aktu o umelej inteligencii aj aktu o digitálnych službách.

Veľké aj malé spoločnosti v celej EÚ budú mať prospech zo zjednodušení v súhrnnom nariadení, ako aj z európskych podnikateľských peňaženiek.

Ak by všetky spoločnosti prevzali európske podnikové peňaženky, odhadujeme, že podniky v EÚ by mohli dosiahnuť úspory až do výšky 150 miliárd EUR ročne. Medzitým sa predpokladá, že opatrenia na zjednodušenie navrhnuté v našich právnych predpisoch o údajoch, umelej inteligencii a kybernetickom priestore prinesú do roku 2029 dodatočné jednorazové úspory až do výšky 5 miliárd EUR.

Tieto opatrenia nielenže vložia viac peňazí do vreciek podnikov, ale otvoria aj príležitosti pre inovácie a rast a znížia regulačné zaťaženie.

Napríklad tým, že európske podnikové peňaženky predstavujú jednu jedinečnú obchodnú identitu a jeden kanál korešpondencie s vládami v celej EÚ, znižujú ťažkosti s dodržiavaním 27 rôznych režimov.

Návrhy na aktualizáciu našich pravidiel týkajúcich sa údajov a umelej inteligencie a zavedenie stratégie pre dátovú úniu medzitým uvoľnia prístup k vysokokvalitným a novým súborom údajov pre umelú inteligenciu pre inovačný potenciál podnikov v celej EÚ.

Dnešným digitálnym súhrnným nariadením sa zjednodušujú právne predpisy EÚ v oblasti údajov, čím sa dodržiavanie právnych predpisov stáva konkurenčnou výhodou, a nie nákladnou záťažou pre podniky EÚ.

Konsoliduje všetky pravidlá týkajúce sa údajov len do dvoch hlavných právnych predpisov: akt o údajoch a všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré zostáva ústredným prvkom. Navrhujú sa v ňom aj cielené zmeny s cieľom pomôcť podnikom prekonať praktické prekážky na zlepšenie prístupu k údajom ako kľúčovému zdroju na podporu inovácií, pričom sa bude naďalej podporovať najvyššia úroveň ochrany práv a záujmov občanov a súkromia a obchodného tajomstva.

V prípade aktu o údajoch sa v súhrnnom nariadení navrhuje:

• cielené výnimky z pravidiel prepínania cloudu pre MSP a malé a stredné podniky a pre poskytovateľov služieb spracúvania údajov na mieru,
• odstrániť povinnú registráciu a označovanie poskytovateľov služieb sprostredkovania údajov, čím sa podporí rast znížením prekážok vstupu na trh so službami sprostredkovania údajov;
• znížiť zložitosť rámca dátového altruizmu s cieľom uľahčiť výmenu údajov pre verejné blaho,
• konsolidovať pravidlá týkajúce sa údajov v držbe verejného sektora s cieľom podporiť inovácie EÚ založené na údajoch,
• Obmedziť a objasniť rozsah pôsobnosti ustanovení o spoločnom využívaní údajov medzi podnikmi a vládou s cieľom zabezpečiť, aby vlády mohli mať dostatočné údaje v núdzových situáciách (napr. v prípadoch rozsiahlych záplav alebo pandémie), a zároveň nespôsobovať spoločnostiam dodatočnú záťaž pri spoločnom využívaní údajov v situáciách, ktoré nesúvisia s núdzovými situáciami. Komisia očakáva, že spoločnostiam prinesie ročné úspory vo výške približne 20 miliónov EUR a zníži právnu neistotu a náklady na dodržiavanie predpisov.

Pokiaľ ide o všeobecné nariadenie o ochrane údajov, v súhrnnom nariadení sa navrhuje:

• Modernizovať „pravidlá týkajúce sa súborov cookie“: Používatelia majú naďalej kontrolu nad tým, kto má prístup k ich zariadeniu, a to so súhlasom jedného kliknutia a centrálnym nastavením preferencií pre spôsob, akým chcú, aby sa ich údaje zdieľali a spracúvali. Aktualizácie „pravidiel týkajúcich sa súborov cookie“ zmiernia únavu z používania bannerov s jednoduchším dizajnom, ktorý používateľom umožní prijímať skutočné rozhodnutia, a podnikom prinesú úspory vo výške viac ako 800 miliónov EUR ročne;
• Poskytnúť právnu zrozumiteľnosť a znížiť záťaž podnikov súvisiacu s dodržiavaním predpisov, vytvoriť nové príležitosti na vytváranie hodnoty nad rámec osobných údajov a zároveň zachovať základné zásady všeobecného nariadenia o ochrane údajov. Zmeny napríklad vymedzujú legitímne používanie osobných údajov na trénovanie modelov umelej inteligencie, čím sa zabezpečuje dôkladné zváženie a ochrana záujmov používateľov. Kodifikuje sa nimi aj nedávna judikatúra o tom, ako možno súbory osobných údajov bezpečne premeniť na údaje, ktoré možno zdieľať s tretími stranami bez toho, aby sa zverejnila totožnosť dotknutých osôb. Opatrenia sú sprevádzané silnými zárukami na zabezpečenie toho, aby osobné údaje občanov zostali chránené na najvyššej úrovni.

V návrhu by sa objasnil časový rozsah pôsobnosti ustanovení aktu o údajoch s cieľom uľahčiť zmenu poskytovateľov cloudových služieb. Táto cielená výnimka by sa obmedzila na cloudové služby, ktoré sú „na mieru“ alebo ktoré poskytujú malé a stredné podniky alebo malé a stredné podniky (spoločnosti s menej ako 749 zamestnancami) a ktoré sú založené na zmluvách podpísaných pred nadobudnutím účinnosti aktu o údajoch.

Očakáva sa, že to povedie k jednorazovým úsporám vo výške približne 1,5 miliardy EUR pre oprávnených poskytovateľov cloudových služieb, čím by sa predišlo nákladným a zložitým opätovným rokovaniam o zmluvách s cieľom zosúladiť ich s ustanoveniami o zmene poskytovateľa cloudových služieb.

V súčasnosti sa občania stretávajú s nespočetnými vyskakovacími bannermi so súbormi cookie, ktoré žiadajú o súhlas pri návšteve webovej stránky. Je pre nich ťažké pochopiť, s čím majú súhlasiť a čo sa stane s ich údajmi. V dôsledku tejto zložitosti a veľkého množstva vyskakovacích bannerov používatelia často kliknú na akékoľvek tlačidlo, len aby mali prístup k navštívenej stránke. Toto nie je skutočná voľba občanov chrániť svoje telefóny alebo počítače a vybrať si, čo sa stane s ich údajmi.

Dnešným návrhom sa modernizujú „pravidlá týkajúce sa súborov cookie“ s rovnako silnou ochranou zariadení, čo občanom umožňuje rozhodnúť sa, aké súbory cookie sa umiestňujú na ich pripojené zariadenia (napr. telefóny alebo počítače) a čo sa deje s ich údajmi. Nové pravidlá poskytujú používateľom skutočné možnosti výberu so zjednodušeným návrhom a účinnými požiadavkami na návrh, aby mohli požiadať o súhlas alebo aby ho mohli používatelia odmietnuť. Pripravujú tiež pôdu pre technologické riešenia, ktoré prinesú ďalšie zjednodušenie a centrálne kontroly pre používateľov.

Návrhom sa takisto zjednodušujú pravidlá pre podniky a mediálne služby, pričom sa navrhuje „biely zoznam“ situácií, ktoré sú priaznivé pre súkromie používateľov, ale cenné pre poskytovanie služieb, ako sú štatistiky a agregované merania sledovanosti.

Návrh sa riadi pravidlami všeobecného nariadenia o ochrane údajov a jeho silným rámcom ochrany. Akékoľvek porušenie práv používateľov môže teraz viesť k pokute až do výšky 4 % celosvetového obratu spoločnosti.

Navrhovaný reformný balík dáva občanom späť kontrolu nad ich online voľbami:

• Používatelia majú kontrolu: Prístup ku koncovému zariadeniu na základe súhlasu používateľov
• Jedným kliknutím povedzte áno alebo nie – a počítajte: Občania môžu odmietnuť všetky súbory cookie jediným kliknutím. Umožniť to budú musieť bannery so súbormi cookie, ktoré budú obsahovať tlačidlo "jedno kliknutie". Webové stránky musia rešpektovať rozhodnutia občanov najmenej šesť mesiacov.
• Jednoduché centrálne riadenie: Ľudia si môžu nastaviť svoje preferencie týkajúce sa súkromia centrálne – napríklad prostredníctvom prehliadača – a webové stránky ich musia rešpektovať. Tým sa výrazne zjednoduší online zážitok používateľov.
• Prísnejšie presadzovanie, prísnejšie práva: Rámec všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa bude vzťahovať na pravidlá týkajúce sa súborov cookie, čím sa zabezpečí harmonizované presadzovanie a zmysluplné sankcie za porušenia.
• Žiadne bannery na neškodné použitie: Súbory cookie používané len na nerizikové účely - ako je počítanie návštev webových stránok - už nebudú spúšťať vyskakovacie okná súhlasu. Menej hnevu, viac dôvery.
• Lepšia používateľská skúsenosť, rovnaká silná ochrana: Reforma znižuje nezmyselné kliknutia bez oslabenia záruk. Občania získajú skutočnú kontrolu, ktorá sa opiera o spoľahlivú ochranu všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Komisia navrhuje zmeny s cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť a znížiť záťaž podnikov súvisiacu s dodržiavaním všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Návrh okrem iného:

• objasniť vymedzenie osobných údajov a zároveň zachovať najvyššiu úroveň ochrany osobných údajov,
• podporovať vývoj a používanie zodpovedných riešení v oblasti umelej inteligencie tým, že sa poskytne právna zrozumiteľnosť, pokiaľ ide o používanie osobných údajov na účely umelej inteligencie;
• Zjednodušiť určité povinnosti pre podniky a organizácie, napríklad objasnením toho, kedy musia vykonávať posúdenia vplyvu na ochranu údajov a kedy a ako oznamovať porušenia ochrany údajov dozorným orgánom.

Normy ochrany občanov a ich osobných údajov sa budú v plnej miere dodržiavať. Všetky opatrenia sú sprevádzané silnými zárukami.

Návrhom digitálneho súhrnného nariadenia sa kodifikuje nedávny rozsudok Súdneho dvora. Podľa nových pravidiel sa súbory údajov môžu zdieľať a používať za predpokladu, že tretia strana prijímajúca súbory údajov nie je schopná opätovne identifikovať jednotlivca. Prevádzkovatelia, ktorí pseudonymizovali súbor údajov, naďalej nesú všetky povinnosti podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Okrem toho vzhľadom na rýchle tempo technologického vývoja, ale aj na rôzne možnosti, ktoré spoločnosti môžu mať na pseudonymizáciu alebo zvrátenie pseudonymizácie údajov, bude Komisia môcť vydať vykonávacie akty s cieľom zohľadniť tento vývoj. To by malo priniesť väčšiu právnu istotu pre podniky a zabezpečiť aktuálnu a spoľahlivú ochranu práv občanov.

Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov môže subjekt zodpovedný za spracúvanie osobných údajov zákonne spracúvať osobné údaje na účely „oprávneného záujmu“. V návrhu sa objasňuje, ako sa to vzťahuje na systémy umelej inteligencie.

V súlade sostanoviskomEDPB sa osobné údaje môžu spracúvať pre modely umelej inteligencie, pokiaľ akékoľvek použitie v konkrétnej situácii neporušuje žiadne právne predpisy EÚ alebo vnútroštátne právne predpisy a ak je spracúvanie v súlade so všetkými požiadavkami všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

V návrhu sa toto spracúvanie podrobuje prísnym zárukám a zabezpečuje sa ním, že dotknuté osoby majú bezpodmienečné právo namietať proti spracúvaniu svojich osobných údajov.

Podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov prevádzkovatelia nemusia fyzickým osobám poskytovať informácie o tom, ako opätovne používajú svoje osobné údaje, ak už tieto informácie dostali. Návrhom by sa táto výnimka rozšírila, ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že daná osoba už tieto informácie má.

Táto zmena bude prínosom pre malých prevádzkovateľov, ako sú remeselné osoby, ktoré používajú osobné údaje na kontaktovanie svojich klientov alebo športových klubov, ktoré informujú svojich členov o nadchádzajúcich činnostiach.

Fyzické osoby majú naďalej právo požadovať informácie o spracúvaní svojich osobných údajov.

Povinnosť oznamovať kybernetické incidenty doteraz spôsobila organizáciám v celej EÚ značnú záťaž. Subjekty, ktoré reagujú na kybernetické incidenty, sú v súčasnosti povinné predkladať povinné správy podľa viacerých právnych aktov, ako je smernica o sieťovej a informačnej bezpečnosti (NIS), všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR), akt o digitálnej prevádzkovej odolnosti a iné. To môže odrádzať od včasného alebo komplexného podávania správ.

Preto zavádzame jednotné kontaktné miesto, prostredníctvom ktorého môžu subjekty predkladať hlásenia, aby sa súčasne vzťahovali na všetky ich povinnosti týkajúce sa ohlasovania incidentov. Tým sa nielen zníži zaťaženie subjektov, ale zvýši sa aj kybernetická bezpečnosť tým, že sa urýchli a zefektívni proces podávania správ. Pre veľkú väčšinu organizácií toto nové jednotné kontaktné miesto zníži úsilie v oblasti podávania správ o polovicu.

Jednotné kontaktné miesto umožní predkladať oznámenia prostredníctvom jednotného rozhrania a zabezpečí, aby jediná informácia mohla súčasne prispievať k plneniu ohlasovacích povinností subjektu podľa viacerých právnych aktov Únie, ak sa v nich vyžaduje oznamovanie porovnateľných a často sa prekrývajúcich informácií.

V súhrnnom digitálnom dokumente sa navrhuje, aby sa podávanie správ v rámci jednotného kontaktného miesta nariaďovalo podľa smernice o sieťovej a informačnej bezpečnosti 2 (smernica NIS2), všeobecného nariadenia o ochrane údajov, nariadenia o akte o digitálnej prevádzkovej odolnosti, smernice o odolnosti kritických subjektov a nariadenia EÚ o digitálnej identite. V druhej fáze by sa do jednotného kontaktného miesta začlenili aj iné odvetvové pravidlá v odvetví energetiky alebo letectva.

Úlohou Agentúry Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) bude zriadiť a udržiavať jednotné kontaktné miesto na podávanie správ, ktoré bude vychádzať zo skúseností agentúry ENISA získaných z jednotnej platformy na podávanie správ podľa aktu o kybernetickej odolnosti. Zavedením jednotného kontaktného miesta sa nezmenia existujúce povinnosti týkajúce sa podávania správ ani orgány určené ako príjemcovia takýchto správ. Agentúra ENISA alebo Komisia nebudú mať prístup k nahláseným informáciám, pokiaľ to neustanovujú príslušné právne predpisy.

Akt o umelej inteligencii nadobudol účinnosť 1. augusta 2024. Nadväzuje na postupné zavádzanie, pričom niektoré časti sa už uplatňujú, ako sú určité zákazy, gramotnosť v oblasti umelej inteligencie a pravidlá pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely. Ďalšie časti zákona sa majú uplatňovať 2. augusta 2026 a 2. augusta 2027.

Toto postupné zavádzanie nám umožňuje stavať na skúsenostiach získaných pri uplatňovaní prvej časti pravidiel. Komisia je odhodlaná neustále sa vzdelávať a zintenzívňovať svoje úsilie. Je to obzvlášť dôležité v kontexte rýchlo sa vyvíjajúcich technológií, ako je umelá inteligencia.

Konzultácie so zainteresovanými stranami v priebehu roka 2025 odhalili výzvy pri vykonávaní, ktoré je potrebné riešiť, aby sa akt o umelej inteligencii mohol úspešne zaviesť. V tomto návrhu sa na tento účel predkladajú legislatívne zmeny a dopĺňa sa ním prebiehajúce úsilie o uľahčenie dodržiavania aktu o umelej inteligencii, ako je napríklad zriadenie asistenčnej služby pre akt o umelej inteligencii.

Komisia sa zaviazala k jasnému a jednoduchému vykonávaniu aktu o umelej inteligencii, ktoré je priaznivé pre inovácie, ako sa stanovuje v akčnom pláne pre kontinentálnu umelú inteligenciu a v stratégii „Uplatňovať umelú inteligenciu“. Dnešným návrhom sa akt o umelej inteligencii zosúlaďuje s týmto prístupom tým, že:

Prepojenie, keď sa pravidlá vzťahujú na dostupnosť podpory

• Prepojenie uplatňovania pravidiel pre vysokorizikovú umelú inteligenciu s dostupnosťou podporných nástrojov, ako sú normy. Komisia upravuje harmonogram uplatňovania pravidiel týkajúcich sa vysokého rizika na maximálne 16 mesiacov.

Zavedenie zjednodušenia:

• rozšírenie určitých zjednodušených spôsobov plnenia právnych povinností z MSP na malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ako je zjednodušená technická dokumentácia,
• Vyžadovať od Komisie a členských štátov, aby podporovali gramotnosť v oblasti umelej inteligencie a zabezpečili nepretržitú podporu pre spoločnosti tým, že budú vychádzať z existujúceho úsilia (ako je registerpostupov úradu preumelú inteligenciuv oblasti gramotnosti v oblasti umelej inteligencie) namiesto presadzovania nešpecifikovaných povinností prevádzkovateľov, pričom sa zachovajú povinnosti v oblasti odbornej prípravy pre vysokorizikové nasadzujúce subjekty.
• odstránenie predpisovania harmonizovaného plánu monitorovania po uvedení na trh, čím sa podnikom poskytne väčšia flexibilita;
• Zníženie registračného zaťaženia systémov umelej inteligencie používaných vo vysokorizikových oblastiach pri úlohách, ktoré sa nepovažujú za vysokorizikové.

Zlepšenie účinnosti riadenia aktu o umelej inteligencii:

• centralizácia dohľadu nad systémami umelej inteligencie založenými na modeloch umelej inteligencie na všeobecné účely s úradom pre umelú inteligenciu s cieľom znížiť fragmentáciu riadenia pre vývojárov týchto modelov a systémov,
• Sústredenie dohľadu nad umelou inteligenciou zakotvenou vo veľmi veľkých online platformách a vyhľadávačoch na úrovni Komisie pridelením tohto dohľadu úradu pre umelú inteligenciu.

Rozšírenie opatrení na podporu súladu:

• umožnenie poskytovateľom a nasadzujúcim subjektom spracúvať osobitné kategórie osobných údajov na zabezpečenie odhaľovania a nápravy zaujatosti s výhradou primeraných záruk;
• Rozšírenie využívania experimentálnych regulačných prostredí pre umelú inteligenciu a testovania v reálnych podmienkach, aby tieto nástroje mohlo využívať viac inovátorov. To zahŕňa zriadenie experimentálneho regulačného prostredia na úrovni EÚ od roku 2028 na podporu testovania v reálnych podmienkach.

Zlepšenie postupov a fungovania aktu o umelej inteligencii:

• Objasnenie vzájomného pôsobenia medzi aktom o umelej inteligencii a inými právnymi predpismi EÚ. Zjednodušenie postupov na podporu včasnej dostupnosti orgánov posudzovania zhody.

Podľa prvých odhadov Komisie sa očakáva, že navrhovanými opatreniami v oblasti umelej inteligencie sa znížia náklady podnikov v celej EÚ na dodržiavanie predpisov.

Komisia zároveň rozšírením výhod poskytovaných MSP tak, aby zahŕňali aj malé a stredné podniky, uľahčuje vykonávanie pre ďalších 8 250 spoločností v Európe.

Návrhy, ktoré boli dnes predložené, celkovo pomôžu podnikom splniť si svoje povinnosti. Otvárajú aj viac príležitostí na inovácie v EÚ, čím ďalej uľahčujú zavádzanie regulačného rámca, ktorý je určený na vytvorenie jednotného trhu pre dôveryhodnú umelú inteligenciu.

V návrhu sa uznáva výzva, ktorú oneskorenie noriem a iných podporných nástrojov spôsobuje vykonávanie aktu o umelej inteligencii.

Harmonogram vysokorizikových pravidiel umelej inteligencie je zosúladený s dostupnosťou noriem a iných podporných nástrojov. Keď Komisia potvrdí, že sú dostatočne dostupné, pravidlá sa začnú uplatňovať po prechodnom období.

Táto flexibilita má konečný dátum: pravidlá pre vysokorizikovú umelú inteligenciu v citlivých oblastiach, ako je zamestnanosť a presadzovanie práva (príloha III), sa v každom prípade budú uplatňovať maximálne o 16 mesiacov neskôr, ako sa pôvodne predpokladalo, pravidlá pre vysokorizikovú umelú inteligenciu zabudovanú vo výrobkoch, ako sú zdravotnícke pomôcky (príloha I), sa budú uplatňovať maximálne o 12 mesiacov neskôr.

V návrhu sa takisto navrhuje prechodné obdobie šiestich mesiacov pre poskytovateľov, ktorí musia retroaktívne zahrnúť technické riešenia do svojich systémov generatívnej umelej inteligencie, aby boli zistiteľné.

V stratégii sa navrhujú opatrenia na sprístupnenie údajov pre umelú inteligenciu v celej Európe, čím sa zabezpečí, aby podniky v EÚ mali prístup k vysokokvalitným údajom s cieľom konkurovať na svetových trhoch a stimulovať inovácie. Pomôže to najmä optimalizovať zdravotnú starostlivosť, zlepšiť energetické systémy a udržať vedúce postavenie nášho priemyslu.

Sústreďuje sa na tri oblasti činnosti zamerané na premenu pravidiel na výsledky:

1. Rozšírenie prístupu k údajom pre umelú inteligenciu prostredníctvom iniciatív, ako sú dátové laboratóriá, väčší dôraz na rozvoj spoločných európskych dátových priestorovvrátane obrany a rozvoj syntetických údajov v oblastiach, v ktorých je nedostatok údajov za skutočných jazdných podmienok.
2. Zefektívnenie pravidiel týkajúcich sa údajov, zjednodušenie zdieľania údajov a zároveň ochrana práv. Doplnením návrhov na zjednodušenie v súhrnnom nariadení Komisia vypracuje ďalšie usmernenia a vzory s cieľom pomôcť spoločnostiam dodržiavať pravidlá týkajúce sa údajov a zaviesť právnu asistenčnú službu pre akt o údajoch.
3. Posilnenie globálneho postavenia EÚ v oblasti medzinárodných tokov údajov s cieľom zabezpečiť spravodlivé cezhraničné toky údajov a zároveň zachovať záruky pre citlivé iné ako osobné údaje EÚ a posilniť hlas EÚ v globálnej správe údajov. Tým sa doplní dlhodobý prístup EÚ k bezpečným tokom osobných údajov vypracovaný prostredníctvom acquis EÚ v oblasti ochrany údajov.

Dátové laboratóriá sú špecializované zariadenia určené na to, aby spoločnostiam vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a výskumníkom poskytli prístup k rôznym súborom údajov pre umelú inteligenciu. Poskytnú praktické služby, ktoré pomôžu organizáciám bezpečne zdieľať a používať údaje.

Napríklad, ak chce spoločnosť vyvinúť systém umelej inteligencie pre konkrétnu oblasť, ale snaží sa získať dostatok vysokokvalitných údajov, dátové laboratóriá integrované do tovární umelej inteligencie im pomôžu prekonať túto prekážku.

Prostredníctvom dátového laboratória by spoločnosť mala prístup k dôveryhodným súborom údajov z príslušného dátového priestoru, verejných prevádzkovateľov a zúčastnených spoločností, čím by sa preklenula priepasť medzi dátovými priestormi a ekosystémom umelej inteligencie, aby MSP mohli trénovať spoľahlivé modely umelej inteligencie, pričom by sa zachovala dôvernosť spoločností.

Európske podnikové peňaženky sú digitálne nástroje, ktoré spoločnostiam všetkých veľkostí uľahčia bezpečnú interakciu a komunikáciu s verejnými orgánmi a inými podnikmi kdekoľvek v EÚ.

Nástroj znižuje administratívnu záťaž tým, že podnikom umožňuje preukazovať svoju totožnosť, podpisovať a odosielať úradné dokumenty alebo digitálne zdieľať licencie a certifikáty s plnou právnou hodnotou. Používanie obchodných peňaženiek premení potenciálne prekážky na príležitosti pre rast a konkurencieschopnosť. Táto hlavná iniciatíva jednotného trhu predstavuje pre podniky veľký posun.

Podľa návrhu Komisie budú mať všetky úrovne verejnej správy v celej EÚ vrátane inštitúcií, orgánov a agentúr EÚ dva roky na zavedenie používania obchodných peňaženiek s prechodnými opatreniami na využívanie existujúcich podobných systémov na úrovni členských štátov.

Komisia bude zároveň úzko spolupracovať s členskými štátmi a súkromným sektorom na vymedzení technických noriem a požiadaviek pre európske podnikové peňaženky prostredníctvom prebiehajúceho úsilia v rámci európskeho rámca digitálnej identity a v rámci rozsiahlych pilotných projektov financovaných v rámciprogramu DigitálnaEurópa, ako jekonzorcium WeBuild.

Spoločnosti nebudú povinné používať európske podnikové peňaženky. V nariadení sa ukladá povinnosť akceptovať jeho základné funkcie výlučne subjektom verejného sektora, zatiaľ čo spoločnosti sa môžu slobodne rozhodnúť, či prijmú peňaženky na svoje komerčné operácie alebo interakcie s orgánmi verejnej moci.