Modely umelej inteligencie na všeobecné účely v akte o umelej inteligencii – otázky a odpovede

Umelá inteligencia (ďalej len „umeláinteligencia“)sľubuje obrovské výhody pre naše hospodárstvo a spoločnosť. Modely umelej inteligencie na všeobecné účely zohrávajú v tejto súvislosti dôležitú úlohu, keďže ich možno použiť na rôzne úlohy, a preto tvoria základ pre celý rad nadväzujúcich systémov umelej inteligencie používaných v Európe a na celom svete.

Cieľom aktu o umelej inteligencii je zabezpečiť, aby modely umelej inteligencie na všeobecné účely boli bezpečné a dôveryhodné. 

Na dosiahnutie tohto cieľa je nevyhnutné, aby poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely zabezpečili dobré pochopenie svojich modelov v celom hodnotovom reťazci umelej inteligencie, aby sa nadväzujúcim poskytovateľom umožnilo integrovať takéto modely do systémov umelej inteligencie a plniť si vlastné povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii. Konkrétnejšie, a ako sa podrobnejšie vysvetľuje ďalej, poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely musia vypracovať technickú dokumentáciu svojich modelov, aby ich sprístupnili nadväzujúcim poskytovateľom a na požiadanie poskytli úradu pre umelú inteligenciu a príslušným vnútroštátnym orgánom, zaviedli politiku v oblasti autorských práv a uverejnili zhrnutie obsahu odbornej prípravy. Okrem toho poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely predstavujúcich systémové riziká, čo môže nastať buď preto, že modely sú veľmi schopné, alebo preto, že majú významný vplyv na vnútorný trh z iných dôvodov, musia tieto modely oznámiť Komisii, posúdiť a zmierniť systémové riziká vyplývajúce z týchto modelov, a to aj prostredníctvom vykonávania hodnotení modelov, oznamovania závažných incidentov a zabezpečenia primeranej kybernetickej bezpečnosti týchto modelov.

Akt o umelej inteligencii tak prispieva k bezpečným a dôveryhodným inováciám v Európskej únii.  

V akte o umelej inteligencii sa model umelej inteligencie na všeobecné účely vymedzuje ako „model umelej inteligencie vrátane prípadov, keď je takýto model umelej inteligencie trénovaný s veľkým množstvom údajov s využitím samokontroly vo veľkom rozsahu, ktorý vykazuje značnú všeobecnosť a je schopný kompetentne vykonávať širokú škálu rôznych úloh bez ohľadu na spôsob uvedenia modelu na trh a ktorý možno integrovať do rôznych nadväzujúcich systémov alebo aplikácií“ (článok 3 ods. 63 aktu o umelej inteligencii).

V odôvodneniach aktu o umelej inteligencii sa ďalej objasňuje, ktoré modely by sa mali považovať za modely s významnou všeobecnosťou a schopné vykonávať širokú škálu rôznych úloh.

Podľa odôvodnenia 98 aktu o umelej inteligencii „keďže všeobecnosť modelu by sa okrem iného mohla určiť aj na základe viacerých parametrov, modely s aspoň miliardou parametrov a vyškolené s veľkým množstvom údajov s využitím samokontroly vo veľkom rozsahu by sa mali považovať za modely, ktoré vykazujú významnú všeobecnosť a kompetentne vykonávajú širokú škálu odlišných úloh.“

V odôvodnení 99 aktu o umelej inteligencii sa dodáva, že „veľké generatívne modely umelej inteligencie sú typickým príkladom modelu umelej inteligencie na všeobecné účely, keďže umožňujú flexibilné generovanie obsahu, napríklad vo forme textu, zvuku, obrázkov alebo videa, ktorý dokáže ľahko zvládnuť širokú škálu odlišných úloh.“

Všimnite si, že významnú všeobecnosť a schopnosť kompetentne vykonávať širokú škálu rôznych úloh možno dosiahnuť modelmi v rámci jednej modality, ako je text, zvuk, obrázky alebo video, ak je modalita dostatočne flexibilná. To možno dosiahnuť aj modelmi, ktoré boli vyvinuté, doladené alebo inak upravené tak, aby boli obzvlášť dobré pri konkrétnej úlohe alebo pri viacerých úlohách v konkrétnej oblasti.

Rôzne štádiá vývoja modelu nepredstavujú rôzne modely.

Úrad pre umelú inteligenciu má v úmysle poskytnúť ďalšie objasnenia toho, čo by sa malo považovať za model umelej inteligencie na všeobecné účely, a to na základe poznatkov Spoločného výskumného centra Komisie, ktoré v súčasnosti pracuje na vedeckom výskumnom projekte, ktorý sa zaoberá touto a ďalšími otázkami.

Systémové riziká sú riziká rozsiahleho poškodenia najpokročilejšími (t. j. najmodernejšími) modelmi v ktoromkoľvek danom okamihu alebo inými modelmi, ktoré majú rovnocenný vplyv (pozri článok 3 ods. 65 aktu o umelej inteligencii). Takéto riziká sa môžu prejaviť napríklad znížením prekážok pre vývoj chemických alebo biologických zbraní alebo neúmyselnými otázkami kontroly autonómnych modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (odôvodnenie 110 aktu o umelej inteligencii). Najpokročilejšie modely v ktoromkoľvek momente môžu predstavovať systémové riziká vrátane nových rizík, pretože tlačia na najnovší stav techniky. Niektoré modely pod prahovou hodnotou odrážajúcou najnovší stav techniky môžu zároveň predstavovať systémové riziká, napríklad prostredníctvom dosahu, škálovateľnosti alebo lešenia.

V akte o umelej inteligencii sa preto model umelej inteligencie na všeobecné účely klasifikuje ako model umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom, ak ide o jeden z najpokročilejších modelov v danom čase alebo ak má rovnocenný vplyv (článok 51 ods. 1 aktu o umelej inteligencii). Ktoré modely sa považujú za modely umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom, sa môžu časom meniť, čo odráža vyvíjajúci sa stav techniky a potenciálne spoločenské prispôsobenie sa čoraz pokročilejším modelom. V súčasnosti niekoľko spoločností vyvíja modely umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom, hoci sa to môže v budúcnosti zmeniť.  

Na zachytenie najpokročilejších modelov, t. j. modelov, ktoré zodpovedajú schopnostiam zaznamenaným v doteraz najpokročilejších modeloch alebo ich prekračujú, sa v akte o umelej inteligencii stanovuje prahová hodnota 10^25 operácií s pohyblivou rádovou čiarkou (FLOP) používaných na trénovanie modelu [článok 51 ods. 1 písm. a) a článok 51 ods. 2 aktu o umelej inteligencii]. Odhaduje sa, že školenie modelu, ktorý spĺňa túto prahovú hodnotu, bude v súčasnosti stáť desiatky miliónov EUR (EpochAI, 2024). Úrad pre umelú inteligenciu neustále monitoruje technologický a priemyselný vývoj a Komisia môže aktualizovať prahovú hodnotu prijatím delegovaného aktu (článok 51 ods. 3 aktu o umelej inteligencii) s cieľom zabezpečiť, aby naďalej vyčleňoval najpokročilejšie modely podľa vývoja súčasného stavu techniky. Napríklad by sa mohla upraviť samotná hodnota prahovej hodnoty a/alebo zaviesť dodatočné prahové hodnoty.  

S cieľom zachytiť modely s rovnakým vplyvom ako najpokročilejšie modely sa v akte o umelej inteligencii Komisia splnomocňuje určiť ďalšie modely ako modely predstavujúce systémové riziko na základe kritérií, ako sú hodnotenia schopností modelu, počet používateľov, škálovateľnosť alebo prístup k nástrojom [článok 51 ods. 1 písm. b) a príloha XIII k aktu o umelej inteligencii].

Úrad pre umelú inteligenciu má v úmysle poskytnúť ďalšie objasnenie toho, ako sa modely umelej inteligencie na všeobecné účely budú klasifikovať ako modely umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom, a to na základe poznatkov Spoločného výskumného centra Komisie, ktoré v súčasnosti pracuje na vedecko-výskumnom projekte zameranom na riešenie tejto a ďalších otázok.

Pravidlá aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely sa vzťahujú na poskytovateľov uvádzajúcich takéto modely na trh v Únii bez ohľadu na to, či sú títo poskytovatelia usadení alebo sa nachádzajú v Únii alebo v tretej krajine [článok 2 ods. 1 písm. a) aktu o umelej inteligencii].

Poskytovateľ modelu umelej inteligencie na všeobecné účely je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý vyvíja model umelej inteligencie na všeobecné účely alebo ktorý má takýto model vyvinutý a uvádza ho na trh, či už za odplatu alebo bezplatne (článok 3 ods. 3 aktu o umelej inteligencii).

Uvedenie modelu na trh znamená prvé sprístupnenie modelu na trhu Únie (článok 3 ods. 9 aktu o umelej inteligencii), t. j. jeho prvé dodanie na distribúciu alebo používanie na trhu Únie v priebehu obchodnej činnosti, či už za odplatu alebo bezplatne (článok 3 ods. 10 aktu o umelej inteligencii). Upozorňujeme, že model umelej inteligencie na všeobecné účely sa považuje za uvedený na trh aj vtedy, ak poskytovateľ tohto modelu integruje model do svojho vlastného systému umelej inteligencie, ktorý je sprístupnený na trhu alebo uvedený do prevádzky, pokiaľ sa model nepoužíva a) na čisto vnútorné procesy, ktoré nie sú nevyhnutné na poskytovanie produktu alebo služby tretím stranám, b) nie sú dotknuté práva fyzických osôb a c) model nie je modelom umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom (odôvodnenie 97 aktu o umelej inteligencii).

Poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely musia zdokumentovať technické informácie o svojich modeloch na účely poskytnutia týchto informácií na požiadanie úradu pre umelú inteligenciu a príslušným vnútroštátnym orgánom [článok 53 ods. 1 písm. a) aktu o umelej inteligencii] a ich sprístupnenia následným poskytovateľom [článok 53 ods. 1 písm. b) aktu o umelej inteligencii]. Musia takisto zaviesť politiku na dosiahnutie súladu s právom Únie v oblasti autorského práva a s ním súvisiacich práv [článok 53 ods. 1 písm. c) aktu o umelej inteligencii] a vypracovať a zverejniť dostatočne podrobné zhrnutie obsahu použitého na trénovanie modelu [článok 53 ods. 1 písm. d) aktu o umelej inteligencii].

Všeobecný kódex postupov pre umelú inteligenciu by mal signatárom poskytnúť ďalšie podrobnosti o tom, ako zabezpečiť dodržiavanie týchto povinností v oddieloch venovaných transparentnosti a autorským právam (pod vedením pracovnej skupiny 1).

Podľa aktu o umelej inteligencii majú poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom dodatočné povinnosti. Musia posudzovať a zmierňovať systémové riziká, najmä vykonávaním hodnotení modelov, sledovaním, dokumentovaním a oznamovaním závažných incidentov a zabezpečením primeranej kybernetickej ochrany modelu a jeho fyzickej infraštruktúry (článok 55 aktu o umelej inteligencii).

Všeobecný kódex postupov pre umelú inteligenciu by mal signatárom poskytnúť ďalšie podrobnosti o tom, ako zabezpečiť dodržiavanie týchto povinností v oddieloch, ktoré sa zaoberajú posudzovaním systémových rizík, zmierňovaním technických rizík a zmierňovaním rizík v oblasti správy a riadenia (pod vedením pracovných skupín 2, 3 a 4).

Povinnosti poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely sa uplatňujú od 2. augusta 2025 [článok 113 písm. b) aktu o umelej inteligencii] s osobitnými pravidlami pre modely umelej inteligencie na všeobecné účely uvedené na trh pred uvedeným dátumom (článok 111 ods. 3 aktu o umelej inteligencii).

V článku 2 ods. 8 aktu o umelej inteligencii sa stanovuje, že akt o umelej inteligencii sa vo všeobecnosti „nevzťahuje na žiadnu výskumnú, testovaciu ani vývojovú činnosť týkajúcu sa systémov umelej inteligencie alebo modelov umelej inteligencie pred ich uvedením na trh alebo do prevádzky“.  

Zároveň sa určité povinnosti poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (so systémovým rizikom a bez neho) výslovne alebo implicitne vzťahujú na fázu vývoja modelov určených na uvedenie na trh, ale pred ním. Týka sa to napríklad povinností poskytovateľov oznamovať Komisii, že ich model umelej inteligencie na všeobecné účely spĺňa alebo splní prahovú hodnotu výpočtu odbornej prípravy (články 51 a 52 aktu o umelej inteligencii), dokumentovať informácie o odbornej príprave a testovaní (článok 53 aktu o umelej inteligencii) a posudzovať a zmierňovať systémové riziko (článok 55 aktu o umelej inteligencii). Konkrétne v článku 55 ods. 1 písm. b) aktu o umelej inteligencii sa výslovne stanovuje, že „poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom posudzujú a zmierňujú možné systémové riziká na úrovni Únie vrátane ich zdrojov, ktoré môžu vyplývať z vývoja (...) modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom.“

Úrad pre umelú inteligenciu očakáva, že diskusie s poskytovateľmi modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom sa začnú už vo fáze vývoja. Je to v súlade s povinnosťou poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, ktorí spĺňajú prahovú hodnotu pre výpočet výcviku stanovenú v článku 51 ods. 2 aktu o umelej inteligencii, „bezodkladne a v každom prípade do dvoch týždňov od splnenia tejto požiadavky alebo od zistenia, že bude splnená“ (článok 52 ods. 1 aktu o umelej inteligencii). Školenie modelov umelej inteligencie na všeobecné účely si skutočne vyžaduje značné plánovanie, ktoré zahŕňa predbežné prideľovanie výpočtových zdrojov, a poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely sú preto schopní vedieť, či ich model dosiahne prahovú hodnotu pre výpočet odbornej prípravy pred dokončením odbornej prípravy (odôvodnenie 112 aktu o umelej inteligencii).

Úrad pre umelú inteligenciu má v úmysle poskytnúť ďalšie objasnenia k tejto otázke. 

Na základe článku 56 aktu o umelej inteligencii by sa v kódexe postupov pre všeobecnú umelú inteligenciu mal podrobne opísať spôsob, akým môžu poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom plniť svoje povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii. Úrad pre umelú inteligenciu uľahčuje vypracovanie tohto kódexu postupov so štyrmi pracovnými skupinami, ktorým predsedajú nezávislí experti a ktoré zahŕňajú takmer 1 000 zainteresovaných strán, zástupcov členských štátov EÚ, ako aj európskych a medzinárodných pozorovateľov.

Presnejšie by sa v kódexe postupov malo podrobne uviesť aspoň to, ako môžu poskytovatelia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely dodržiavať povinnosti stanovené v článkoch 53 a 55 aktu o umelej inteligencii. To znamená, že možno očakávať, že kódex postupov bude mať dve časti: jeden, ktorý sa vzťahuje na poskytovateľov všetkých modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (článok 53), a druhý, ktorý sa vzťahuje len na poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom (článok 55).  

Kódex postupov by sa nemal okrem iného zaoberať týmito otázkami: vymedzenie kľúčových pojmov a vymedzení z aktu o umelej inteligencii (napríklad „model umelej inteligencie na všeobecné účely“), aktualizácia kritérií alebo prahových hodnôt na klasifikáciu modelu umelej inteligencie na všeobecné účely ako modelu umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom (článok 51), načrtnutie spôsobu, akým bude úrad pre umelú inteligenciu presadzovať povinnosti poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (kapitola IX oddiel 5), a otázky týkajúce sa pokút, sankcií a zodpovednosti.

Tieto otázky možno namiesto toho riešiť inými prostriedkami (rozhodnutiami, delegovanými aktmi, vykonávacími aktmi, ďalšími oznámeniami úradu pre umelú inteligenciu atď.).

Kódex postupov však môže zahŕňať záväzky poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely, ktorí kódex podpisujú, zdokumentovať a nahlásiť dodatočné informácie, ako aj zapojiť úrad pre umelú inteligenciu a tretie strany počas celého životného cyklu modelu, pokiaľ sa to považuje za potrebné na to, aby poskytovatelia účinne plnili svoje povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii.

V akte o umelej inteligencii sa rozlišuje medzi systémami umelej inteligencie a modelmi umelej inteligencie, pričom sa ukladajú požiadavky na určité systémy umelej inteligencie (kapitoly II – IV) a povinnosti pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (kapitola V). Hoci ustanovenia aktu o umelej inteligencii týkajúce sa systémov umelej inteligencie závisia od kontextu používania systému, ustanovenia aktu o umelej inteligencii týkajúce sa modelov umelej inteligencie na všeobecné účely sa vzťahujú na samotný model bez ohľadu na to, aké je alebo bude jeho konečné použitie. Kódex postupov by sa mal vzťahovať len na povinnosti poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely stanovené v akte o umelej inteligencii.

Medzi týmito dvoma súbormi pravidiel však existujú interakcie, keďže modely umelej inteligencie na všeobecné účely sú zvyčajne integrované do systémov umelej inteligencie a tvoria ich súčasť. Ak poskytovateľ modelu umelej inteligencie na všeobecné účely integruje tento model do systému umelej inteligencie, tento poskytovateľ musí dodržiavať povinnosti poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely a, ak systém umelej inteligencie patrí do rozsahu pôsobnosti aktu o umelej inteligencii, požiadavky na systémy umelej inteligencie. Ak následný poskytovateľ integruje model umelej inteligencie na všeobecné účely do systému umelej inteligencie, poskytovateľ modelu umelej inteligencie na všeobecné účely musí spolupracovať s následným poskytovateľom systému umelej inteligencie s cieľom zabezpečiť, aby tento poskytovateľ mohol plniť svoje povinnosti podľa aktu o umelej inteligencii, ak systém umelej inteligencie patrí do rozsahu pôsobnosti aktu o umelej inteligencii (napríklad poskytnutím určitých informácií následnému poskytovateľovi).

Vzhľadom na tieto interakcie medzi modelmi a systémami a medzi povinnosťami a požiadavkami pre každý z nich sa dôležitá otázka, ktorá je základom kódexu postupov, týka toho, ktoré opatrenia sú vhodné na modelovej vrstve a ktoré je namiesto toho potrebné prijať na systémovej vrstve.

V kódexe postupov by sa mali stanoviť jeho ciele, záväzky, opatrenia a prípadne kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI) na meranie dosahovania jeho cieľov. Záväzky, opatrenia a kľúčové ukazovatele výkonnosti týkajúce sa povinností vzťahujúcich sa na poskytovateľov všetkých modelov umelej inteligencie na všeobecné účely by mali náležite zohľadňovať veľkosť poskytovateľa a umožňovať zjednodušené spôsoby dodržiavania predpisov pre MSP vrátane startupov, ktoré by nemali predstavovať nadmerné náklady a nemali by odrádzať od používania takýchto modelov (odôvodnenie 109 aktu o umelej inteligencii). Okrem toho by sa v záväzkoch týkajúcich sa podávania správ súvisiacich s povinnosťami vzťahujúcimi sa na poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely so systémovým rizikom mali odzrkadľovať rozdiely vo veľkosti a kapacite medzi rôznymi poskytovateľmi (článok 56 ods. 5 aktu o umelej inteligencii) a zároveň by sa malo zabezpečiť, aby boli primerané rizikám [článok 56 ods. 2 písm. d) aktu o umelej inteligencii].

Po uverejnení tretieho návrhu kódexu postupov sa očakáva, že v nadchádzajúcich mesiacoch sa uskutoční ešte jedno kolo prípravy. Trinásť predsedov a podpredsedov, ktorí pochádzajú z rôznych prostredí v oblasti informatiky, riadenia umelej inteligencie a práva, je zodpovedných za syntetizáciu príspevkov z konzultácií s viacerými zainteresovanými stranami a diskusií s plenárnym zasadnutím o kódexe postupov, ktoré tvorí približne 1 000 zainteresovaných strán. Tento iteratívny proces povedie ku konečnému kódexu postupov, ktorý by mal odrážať rôzne podania a zároveň zabezpečiť primerané zohľadnenie toho, ako dosiahnuť súlad s aktom o umelej inteligencii.

Na základe článku 56 ods. 9 musia byť „kódexy postupov pripravené najneskôr do 2. mája 2025“ s cieľom poskytnúť poskytovateľom dostatočný čas pred tým, ako sa pravidlá GPAI začnú uplatňovať 2. augusta 2025.

Po dokončení kódexu „úrad pre umelú inteligenciu a výbor posúdia, či sa kódexy postupov vzťahujú na povinnosti stanovené v článkoch 53 a 55 (...). Uverejnia svoje posúdenie primeranosti kódexov postupov. Komisia môže prostredníctvom vykonávacieho aktu schváliť kódex postupov a udeliť mu všeobecnú platnosť v rámci Únie.“ (článok 56 ods. 6 aktu o umelej inteligencii).  

Ak sa kódex postupov schváli prostredníctvom vykonávacieho aktu, nadobúda všeobecnú platnosť, čo znamená, že dodržiavanie kódexu postupov sa stáva prostriedkom na preukázanie súladu s aktom o umelej inteligencii, pričom sa v ňom nestanovuje predpoklad súladu s aktom o umelej inteligencii. Poskytovatelia môžu preukázať súlad s aktom o umelej inteligencii aj inými spôsobmi. V takom prípade by sa od poskytovateľov očakávalo, že prijmú opatrenia na zabezpečenie súladu so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi z aktu o umelej inteligencii, ktoré sú primerané, účinné a primerané a ktoré môžu zahŕňať podávanie správ úradu pre umelú inteligenciu.

Na základe aktu o umelej inteligencii sú ďalšie právne účinky kódexu postupov také, že úrad pre umelú inteligenciu môže pri monitorovaní jeho účinného vykonávania a súladu s aktom o umelej inteligencii zohľadniť dodržiavanie kódexu postupov zo strany poskytovateľa (článok 89 ods. 1 aktu o umelej inteligencii) a pri stanovovaní výšky pokút môže priaznivo zohľadniť záväzky prijaté v kódexe postupov v závislosti od konkrétnych okolností (článok 101 ods. 1 aktu o umelej inteligencii).

Napokon „Ak do 2. augusta 2025 nie je možné dokončiť kódex postupov alebo ak ho úrad pre umelú inteligenciu nepovažuje za primeraný na základe svojho posúdenia podľa odseku 6 tohto článku, Komisia môže prostredníctvom vykonávacích aktov stanoviť spoločné pravidlá vykonávania povinností stanovených v článkoch 53 a 55 vrátane otázok stanovených v odseku 2 tohto článku.“ (článok 56 ods. 9 aktu o umelej inteligencii).

Na základe článku 56 ods. 8 aktu o umelej inteligencii „úrad pre umelú inteligenciu podľa potreby podporuje a uľahčuje aj preskúmanie a prispôsobenie kódexov postupov, najmä vzhľadom na vznikajúce normy“. Tretí návrh kódexu postupov obsahuje navrhovaný mechanizmus jeho preskúmania a aktualizácie.

Úrad pre umelú inteligenciu bude dohliadať na povinnosti stanovené v akte o umelej inteligencii pre poskytovateľov modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (článok 88 aktu o umelej inteligencii) a presadzovať ich, a výnimočne aj na povinnosti poskytovateľov systémov umelej inteligencie založených na modeloch umelej inteligencie na všeobecné účely, ak sú poskytovateľ modelu a systém totožní (článok 75 ods. 1 aktu o umelej inteligencii). Úrad pre umelú inteligenciu bude okrem iných úloh podporovať príslušné orgány dohľadu nad trhom členských štátov pri presadzovaní požiadaviek na systémy umelej inteligencie (článok 75 ods. 2 a 3 aktu o umelej inteligencii). Presadzovanie zo strany úradu pre umelú inteligenciu sa opiera o právomoci, ktoré mu boli udelené aktom o umelej inteligencii, konkrétne o právomoci požadovať informácie (článok 91 aktu o umelej inteligencii), vykonávať hodnotenia modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (článok 92 aktu o umelej inteligencii), požadovať od poskytovateľov opatrenia vrátane zmierňovania rizík a stiahnutia modelu z trhu (článok 93 aktu o umelej inteligencii) a ukladať pokuty až do výšky 3 % celosvetového ročného obratu alebo 15 miliónov EUR, podľa toho, ktorá suma je vyššia (článok 101 aktu o umelej inteligencii).