Európska komisia zorganizovala 10. januára 2022 okrúhly stôl generálneho riaditeľa o polovodičoch. Podujatie usporiadali Margrethe Vestager, výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek, a Thierry Breton, komisár pre vnútorný trh.
V uplynulom roku bola Európa svedkom prerušenia dodávok čipov, čo spôsobilo nedostatok vo viacerých hospodárskych odvetviach, čo by mohlo mať vážne spoločenské dôsledky.
So zrýchľovaním digitálnej transformácie sa zvýši dopyt po polovodičoch. Očakáva sa, že do roku 2030 sa celosvetový trh s čipmi zdvojnásobí. Ak sa neprijmú žiadne opatrenia, môže pretrvávať nedostatok. Nejde však len o ponuku a dopyt. Všetky moderné hospodárstva zavádzajú opatrenia na zvýšenie odolnosti polovodičového ekosystému vo svojich krajinách.
Okrúhly stôl generálneho riaditeľa bol zorganizovaný v rámci prípravy európskeho aktu o čipoch, ktorý oznámila predsedníčka Ursula von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie 15. septembra 2021. Prostredníctvom európskeho aktu o čipoch chce Európa navrhnúť ucelenú európsku víziu a stratégiu, ktorá poskytne rámec na zabránenie pretekom o vnútroštátne verejné dotácie, fragmentáciu jednotného trhu a pevné umiestnenie Európy a jej aktív do globálneho geopolitického prostredia.
Európa má silné postavenie na trhu v špecifických oblastiach, ako je výkonová elektronika, priemyselná automatizácia a výroba zariadení, výroba analógových čipov a nízkopríkonové technológie, ako je FDSOI. Európa je domovom výskumných a technologických organizácií s vedúcim postavením vo svete.
Európa má však v hodnotovom reťazci určité chronické zraniteľné miesta, napríklad silnú závislosť od výroby, balenia, testovania a montáže čipov vo východnej Ázii alebo závislosť od dizajnu čipov v USA. Podiel Európy na trhu s polovodičmi je výrazne pod jeho ekonomickou váhou. Európa v súčasnosti nemá kapacity na navrhovanie a výrobu v špičkových uzloch.
Na okrúhlom stole výkonného riaditeľa sa stretlo široké zastúpenie európskeho ekosystému polovodičov so zástupcami startupov a etablovaných spoločností, s dizajnérskymi a výrobnými spoločnosťami a s poprednými európskymi výskumnými ústavmi. Účastnícke organizácie boli:
- Alcyon Photonics (ES)
- ASML (NL)
- CEA-Leti (FR)
- Fraunhofer (DE)
- IMEC (BE)
- Infineon (DE)
- Kalray (FR)
- Melexis (BE)
- Severský polovodič (NIE)
- NXP (NL)
- Robert Bosch (DE)
- SOITEC (FR)
- STMicroelektronika (FR/IT)
- Tachyum (SK)
Medzi skúmané témy patrili spôsoby zvýšenia transparentnosti v dodávateľských reťazcoch polovodičov, možnosti investovania do existujúcich a nových zariadení na výrobu polovodičov a prostriedky na podporu vedúceho postavenia v oblasti technológií a inovácií.
Účastníci sa zhodli na tom, že na splnenie ambícií iniciatívy Európsky akt o čipoch je potrebná jednotná akcia. Zdôraznili sa úzke prepojenia medzi výskumom a vývojom polovodičov, dizajnom a výrobou. Odvetvie polovodičov potrebuje odborníkov a kvalifikovanú pracovnú silu. Odvetvie polovodičov potrebuje lepšie poznať priemyselné odvetvia svojich zákazníkov a naopak.
Ďalšími kľúčovými posolstvami z okrúhleho stola boli:
- Európa musí stavať na svojich silných stránkach, napr. v oblasti výskumu a vývoja a vybavenia;
- jasná podpora pilotných liniek a infraštruktúr pre návrhy,
- naliehavá potreba fondu pre čipy na podporu startupov, rozširujúcich sa podnikov a MSP;
- naliehavá potreba investičného rámca, ktorý pomôže zvýšiť výrobnú kapacitu Európy pre vyspelé aj pokročilé technológie s cieľom dosiahnuť 20 % cieľ digitálneho kompasu;
- potreba rovnakých podmienok na celom svete a asertívnejšej Európy na geopolitickej scéne.