Vyhlásenie o odmietnutí zodpovednosti: názory uvedené v tejto faktickej súhrnnej správe nie sú názormi Európskej komisie, ale zainteresovaných strán, ktoré sa zúčastnili na tejto otvorenej verejnej konzultácii. Za žiadnych okolností nepredstavuje oficiálne stanovisko Komisie ani jej útvarov.
Ciele konzultácie
Cieľom smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie je uľahčiť a stimulovať zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí znížením nákladov na zavádzanie súborom harmonizovaných opatrení. Odpovede na verejnú konzultáciu dopĺňajú a aktualizujú dôkazy, ktoré Komisia doteraz zhromaždila, vrátane správy o vykonávaní smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie a nepretržitého monitorovania jej vykonávania v členských štátoch, ako aj vývoja na trhu a technologického vývoja, ku ktorému došlo od jej prijatia.
Preskúmanie smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (ďalej len „smernica“) je súčasťou opatrení oznámených v oznámení „Formovanie digitálnej budúcnosti Európy“[COM(2020) 67 final]a má zásadný význam pre dosiahnutie cieľov v oblasti pripojiteľnosti, ktoré Komisia stanovila v oznámení pre gigabitovú spoločnosť[COM(2016) 587 final]v Európe, ako aj zámerov a cieľov, ktoré obsahuje „Digitálny kompas do roku 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob [COM(2021) 118 final].
Cieľom verejnej konzultácie bolo zhromaždiť názory na:
- hodnotenie celkového fungovania smernice
- možné prispôsobenie sa technologickému, trhovému a regulačnému vývoju a iným zlepšeniam s cieľom podporiť efektívnejšie a rýchlejšie zavádzanie udržateľných sietí s veľmi vysokou kapacitou (VHCN) vrátane optických vlákien a 5G
- potreba zosúladenia s európskym kódexom elektronickej komunikácie (EECC)
- ako by revidovaný nástroj mohol prispieť k udržateľnosti sektora elektronických komunikácií v súlade s Európskou zelenou dohodou[COM(2019) 640]
- možné zníženie administratívneho zaťaženia a potenciál zjednodušenia.
Kto odpovedal na konzultáciu?
Z 96 respondentov z 25 krajín (22 členských štátov, Spojeného kráľovstva, Nórska a Číny) bolo 36 podnikových/obchodných organizácií (z toho prevádzkovatelia elektronických komunikačných sietí, prevádzkovatelia iných typov sietí, prevádzkovatelia fyzickej infraštruktúry určenej na prijímanie elektronických komunikačných sietí, dodávatelia elektronických komunikačných zariadení a súvisiacich služieb), 23 záujmových združení (väčšinou z prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí), 23 verejných orgánov (miestne, regionálne a národné vrátane národných regulačných orgánov), šesť občanov EÚ, dve mimovládne organizácie, jeden odborový zväz a päť ďalších (napr. úrady pre širokopásmové pripojenie, zainteresované strany vo všeobecnom záujme atď.). Štyri spoločnosti/obchodné organizácie, ktoré odpovedali, sú malé a stredné podniky (MSP) z Nemecka (2), Slovinska (1) a Švédska (1).
Obrázok 1: Rozdelenie odpovedí na verejnú konzultáciu podľa typu respondenta.
Obrázok 2. Rozdelenie odpovedí podľa krajín.
Profily respondentov odrážajú samovoľný charakter verejných konzultácií a vyzývajú na opatrnosť pri výklade výsledkov, keďže ich nemožno považovať za reprezentatívnu vzorku všetkých európskych zainteresovaných strán alebo všetkých zainteresovaných strán v rámci kategórie zainteresovaných strán, ani ich pripomienky nemajú rovnakú váhu (napr. európske združenia zastupujúce viacerých prevádzkovateľov elektronických komunikácií z rôznych členských štátov v porovnaní s jednotlivými názormi). Hoci sa na tejto verejnej konzultácii zúčastnili tri národné regulačné orgány, Rada európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) poskytla samostatné stanovisko, ktoré celkovo zahŕňa rovnaké aspekty.
Predbežné zistenia
Sekcie mali v priemere viac ako 70 % aktívnu účasť (pokiaľ nie je uvedené inak, výrazmi „odporcovia“ znamenáme tých, ktorí skutočne odpovedali na konkrétnu otázku/otázky, keďže respondenti nemali možnosť odpovedať na všetky otázky alebo podotázky podľa ich znalostí alebo osobitného záujmu). Bez toho, aby bola dotknutá hĺbková analýza odpovedí, môžeme pozorovať tieto celkové trendy.
Stimuly pre včasné a efektívne zavádzanie elektronických komunikačných sietí
Väčšina respondentov uvádza, že na včasné a efektívne zavádzanie elektronických komunikačných sietí majú významný vplyv tieto aspekty: postupy udeľovania povolení (84 %) a poplatky za vydávanie povolení (54 %); prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre elektronických komunikačných sietí (77 %), k existujúcej fyzickej infraštruktúre sietí na dodávku elektrickej energie (56 %) alebo k iným prvkom a zariadeniam vhodným na inštaláciu sieťových prvkov (55 %); koordinácia stavebných prác a iných mechanizmov spoluinvestovania alebo spoločného zavádzania (62 %); ako aj informácie o existujúcej fyzickej infraštruktúre (79 %), o iných prvkoch a zariadeniach vhodných na inštaláciu sieťových prvkov (71 %) alebo o prebiehajúcich alebo plánovaných stavebných prácach (68 %) a prístupe k fyzickej infraštruktúre v budove (69 %) (možnosť odpovede „Prístup k existujúcim fyzickým infraštruktúram iných dodávateľských sietí (napr. voda, teplo, dodávka plynu, kanalizácia)“ sa považovala za aspekt, ktorý ovplyvňuje včasné a efektívne zavádzanie elektronických komunikačných sietí menej ako polovica respondentov).
Celkové fungovanie smernice
36 % respondentov (z toho 29 % sú zástupcovia záujmových združení, 25 % prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí a 36 % verejných orgánov) sa domnieva, že smernica je v súlade s regulačným rámcom pre elektronické komunikácie z roku 2009 a 30 % s európskym kódexom elektronickej komunikácie (z toho 13 % sú zástupcovia obchodných združení, 29 % prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí a 42 % verejných orgánov). 45 % respondentov potvrdzuje pridanú hodnotu EÚ harmonizácie, ktorú smernica prináša prostredníctvom regulačnej predvídateľnosti a právnej istoty, 29 % jednoduchými a efektívnymi administratívnymi postupmi, 24 % jednoduchou podnikateľskou činnosťou v celej EÚ a 23 % úsporami z rozsahu pre spoločnosti s hospodárskymi subjektmi, ktoré podnikajú vo viacerých krajinách EÚ (obr. 3).
Obrázok 3. Pridaná hodnota EÚ harmonizácie, ktorú smernica prináša prostredníctvom rôznych faktorov.
Pokiaľ ide o všeobecné ciele smernice, 20 % respondentov považuje smernicu za účinnú pri uľahčovaní zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí s nižšími nákladmi, zatiaľ čo 26 % respondentov zostáva neutrálnych a 43 % ju považuje za nedostatočne účinnú. Pokiaľ ide o jej operačné ciele, 19 % respondentov považuje smernicu za účinnú pri posilňovaní koordinácie stavebných prác a 11 % pri znižovaní času a nákladov na vydávanie povolení v porovnaní so 48 % a 51 %, ktorí ju považujú za neúčinnú. Uvádzanými dôvodmi sú napríklad pretrvávajúce prekážky zavádzania sietí, chýbajúce jednotné a digitalizované administratívne postupy a koordinácia medzi rôznymi orgánmi verejnej správy alebo nedostatočne účinné jednotné informačné miesto. 34 % respondentov sa domnieva, že smernica uľahčila a stimulovala zavádzanie elektronických komunikačných sietí vďaka prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre a súvisiacim opatreniam v oblasti transparentnosti, 28 % v dôsledku koordinácie stavebných prác a súvisiacich opatrení v oblasti transparentnosti, 29 % v dôsledku prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove a súvisiacich prístupových opatrení, 28 % v dôsledku príslušných orgánov a iných horizontálnych ustanovení a 25 % v dôsledku postupov udeľovania povolení.
Prístup k fyzickej infraštruktúre a jej dostupnosť a koordinácia stavebných prác
Pokiaľ ide o rozsah, ktorý predstavujú náklady spojené s fyzickou infraštruktúrou vo vzťahu k celkovým nákladom na zavedenie pevných a mobilných/bezdrôtových sietí, len menej ako 40 % (pevné) a 20 % (mobilné/bezdrôtové) všetkých účastníkov verejnej konzultácie poskytuje svoje súvisiace odhady (prevažná väčšina tvorili podniky/obchodné organizácie alebo obchodné združenia zastupujúce prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí). Približne tri štvrtiny respondentov sa domnievajú, že takéto náklady sú vyššie ako 60 % v prípade pevných sietí a viac ako 40 % v prípade mobilných/bezdrôtových sietí (obr. 4).
Obrázok 4: Percentuálny podiel nákladov spojených s fyzickou infraštruktúrou vo vzťahu k celkovým nákladom na zavedenie pevných a mobilných/bezdrôtových sietí.
43 % respondentov sa domnieva, že povinnosti vyhovieť primeraným žiadostiam o prístup k fyzickej infraštruktúre vo vlastníctve prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí za spravodlivých a primeraných podmienok vrátane cenových podmienok sú vhodné na zabezpečenie účinného a primeraného prístupu k rôznym typom existujúcej fyzickej infraštruktúry, zatiaľ čo 41 % respondentov ich považuje za vhodné na prístup k fyzickej infraštruktúre vo vlastníctve prevádzkovateľov sietí iných ako elektronické komunikačné siete. 48 % respondentov sa domnieva, že zásadu „spravodlivých a primeraných podmienok“ prístupu k fyzickej infraštruktúre podľa článku 3 smernice orgány riešenia sporov neuplatňujú účinne (vzhľadom na výsledok) a 46 % nie efektívne (vzhľadom na čas).
Pokiaľ ide o prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre, respondenti sa domnievajú, že nedostatočná dostupnosť vhodnej fyzickej infraštruktúry (76 %), nedostatok informácií o existujúcej fyzickej infraštruktúre (59 %), ťažkosti dohodnúť sa na podmienkach prístupu s vlastníkmi fyzickej infraštruktúry (58 %) a pomalý/neefektívny proces riešenia sporov (54 %) viedli k nákladnejšiemu alebo zdĺhavejšiemu zavádzaniu siete. Názory hlavných kategórií zainteresovaných strán sú uvedené na obrázku 5.
Obrázok 5: Faktory, ktoré viedli k nákladnejšiemu alebo zdĺhavejšiemu zavádzaniu siete, pokiaľ ide o prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre.
67 % respondentov uvádza, že súčasné ustanovenia o vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúre v budovách stanovené v smernici majú aspoň určitý význam pri uľahčovaní zavádzania elektronických komunikačných sietí.
Viac ako dve tretiny respondentov sa domnievajú, že koordinácia stavebných prác medzi elektronickými komunikačnými sieťami (71 %) alebo s dopravnými sieťami (vrátane železníc, ciest, prístavov a letísk) (68 %) a elektrizačnými sieťami (vrátane verejného osvetlenia) (67 %) by mala určitý stupeň relevantnosti pre zavádzanie elektronických komunikačných sietí, zatiaľ čo viac ako polovica respondentov uviedla aj plynárenské, vodovodné a vykurovacie siete.
Obrázok 6 Relevantnosť koordinácie stavebných prác medzi elektronickými komunikačnými sieťami a inými typmi sietí.
Opatrenia na zabezpečenie transparentnosti
Pokiaľ ide o minimálne informácie týkajúce sa fyzickej infraštruktúry, ktoré by mali byť k dispozícii prevádzkovateľom, ktorí sa snažia zaviesť elektronické komunikačné siete nad rámec tých, ktoré sú uvedené v článku 4 ods. 1 smernice, 74 % respondentov uvádza georeferenčnú polohu a/alebo trasu a 40 % respondentov uvádza celkovú a voľnú kapacitu na umiestnenie prvkov siete (napr. nr. káblovodov, m² dostupného priestoru).
66 % respondentov uvádza ako najlepšie mechanizmy na zabezpečenie čo najprimeranejšieho a najefektívnejšieho prístupu k relevantným informáciám o existujúcej fyzickej infraštruktúre a plánovaných stavebných prácach 22 % respondentov (obsadené prevádzkovateľmi sietí a verejnými subjektmi) a federácia existujúcich informačných registrov (rôznych prevádzkovateľov sietí a /alebo verejných orgánov).
Viac ako 60 % respondentov považuje informácie uvedené na obrázku 7 za relevantné na uľahčenie zavádzania siete, ak sa informácie neustále aktualizujú prostredníctvom jednotného informačného miesta.
Obrázok 7: Relevantnosť dostupnosti neustále aktualizovaných informácií prostredníctvom jednotných informačných miest s cieľom uľahčiť zavádzanie sietí.
Postupy udeľovania povolení
Pokiaľ ide o faktory, ktoré majú negatívny vplyv na zložitosť a dĺžku postupov udeľovania povolení na zavedenie alebo modernizáciu elektronických komunikačných sietí, viac ako tri štvrtiny respondentov poukazujú na nedostatočnú koordináciu medzi rôznymi orgánmi príslušnými na udeľovanie povolení (80 %), na množstvo povolení potrebných na zavedenie elektronických komunikačných sietí (79 %), na nedostatok elektronických prostriedkov/postupov pre žiadosti o povolenie a na nedodržanie lehoty na udelenie všetkých povolení súvisiacich so zavádzaním elektronických komunikačných sietí vrátane povolení na práva prechodu (75 %).
Pokiaľ ide o možné opatrenia na zefektívnenie postupov udeľovania povolení na zavedenie elektronických komunikačných sietí, respondenti uvádzajú (pozri obrázok 8): dostupnosť integrovaného postupu vydávania povolení, ktorý zahŕňa všetky rôzne postupy každého zo zúčastnených príslušných orgánov, a možnosť predkladať žiadosti o povolenia elektronicky (93 %); jednotné kontaktné miesto (jednotné kontaktné miesto), ktoré pôsobí ako sprostredkovateľ, nasmeruje žiadosti o povolenie na akýkoľvek príslušný orgán (vnútroštátny, regionálny alebo miestny) (89 %); koordinácia a monitorovanie postupov vydávania povolení jediným orgánom (alebo súborom orgánov) všetkými zodpovednými orgánmi (62 %); harmonizácia postupov udeľovania povolení na úrovni členských štátov (75 %) alebo na úrovni EÚ (59 %) a centralizácia právomoci pre všetky povolenia v jednom orgáne v rámci členského štátu (58 %).
Obrázok 8: Potenciálne opatrenia na zefektívnenie postupov vydávania povolení na zavedenie elektronických komunikačných sietí.
Vplyv elektronických komunikačných sietí na životné prostredie
Respondenti uznávajú, že zavádzanie pevných sietí (37 %), prevádzka pevných sietí (35 %), zavádzanie mobilných/bezdrôtových sietí (31 %) a prevádzka mobilných/bezdrôtových sietí (40 %) by mohli mať mierne alebo výraznejší negatívny vplyv na životné prostredie, najmä v dôsledku emisií CO2 a iných skleníkových plynov.
72 % respondentov sa domnieva, že výroba zariadení, použitých materiálov a logistiky by prispeli k vplyvu zavádzania elektronických komunikačných sietí na životné prostredie, zatiaľ čo 58 % respondentov a 56 % uviedlo ako faktory prispievajúce techniky zavádzania (napr. typ výkopu) a typ sietí (napr. pevné alebo bezdrôtové/mobilné).
Riadenie, presadzovanie a právny nástroj
Vo všeobecnosti platí, že zatiaľ čo menšina prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí považuje systém riešenia sporov za účinný, názor verejných orgánov je vo všeobecnosti oveľa pozitívnejší.
Viac ako polovica (53 %) respondentov súhlasí s tým, že stanovenie pravidiel rozdelenia nákladov (v prípade koordinácie stavebných prác) by zaručilo uspokojivý proces riešenia sporov (53 % záujmových združení, 39 % podnikových/obchodných organizácií a 37 % orgánov verejnej moci), zatiaľ čo 44 % sa domnieva, že by sa to zabezpečilo uložením sankcií subjektu riešenia sporov, ak by sa riešenie nevydalo v stanovenej lehote (35 % podnikateľských združení, 46 % podnikových/obchodných organizácií a len 6 % verejných orgánov, ktoré odpovedali na príslušnú otázku).
47 % respondentov považuje za vhodný výber smernice ako právneho nástroja na reguláciu opatrení na zníženie nákladov na zavedenie elektronických komunikačných sietí, zatiaľ čo 26 % respondentov to považuje za nevhodné (z toho 85 % tvorili prevádzkovatelia sietí/združenia a 5 % verejné orgány). Pokiaľ ide o preskúmanie, 47 % respondentov je za používanie smernice s minimálnou harmonizáciou (podobnou súčasnej smernici); 39 % z používania nariadenia ako právneho nástroja a 25 % z použitia smernice s maximálnou harmonizáciou.
Ďalšie kroky
Komisia vykoná hlbšiu analýzu odpovedí. Posúdenie odpovedí spolu s dodatočnými informáciami získanými z iných konzultačných činností a zdrojov bude podkladom pre hodnotenie vykonávania smernice a prípravu posúdenia vplyvu a revidovaného legislatívneho návrhu.
Vecná súhrnná správa a príspevky ku konzultácii
Stiahnite si vecnú súhrnnú správu podľa smernice o znižovaní nákladov na širokopásmové pripojenie (.pdf).
Pozrite si jednotlivé príspevky respondentov na tému Vyjadrite svoj názor a stiahnite si ďalšie príspevky z Bundesregierung (.pdf), ECTA (.pdf) a CETIN (.pdf).