Pripomienky získané od inštitucionálnych zainteresovaných strán počas seminára, ako aj spätná väzba získaná prostredníctvom verejných konzultácií a iných konzultačných činností budú podkladom pre hodnotenie, posúdenie vplyvu a nový legislatívny návrh Komisie. Táto správa nepredstavuje stanovisko Komisie, pokiaľ ide o predmet úpravy, ani nebráni konečnému výsledku procesu preskúmania BCRD.
Na online seminári sa zúčastnilo viac ako 100 zástupcov príslušných verejných orgánov na rôznych úrovniach (národnej, regionálnej, miestnej) vrátane tých, ktorým boli zverené úlohy stanovené v BCRD, z 23 členských štátov, Nórska, Albánska a Srbska.
Seminár bol otvorený hlavným prejavom generálneho riaditeľa GR CONNECT Roberta Violu, ktorý zdôraznil, že pandémia COVID-19 opäť odhalila, že pokročilé širokopásmové pripojenie je základnou službou, a vyzval všetky úrovne verejnej správy, aby spolupracovali na zabezpečení včasného zavedenia infraštruktúry pripojiteľnosti pre všetkých európskych občanov a podniky. Pán Viola uznal dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú orgány verejnej správy, pokiaľ ide o zavádzanie elektronických komunikačných sietí, a vyzval všetky príslušné orgány, aby najmä zjednodušili administratívne postupy, zabezpečili koordináciu medzi rôznymi administratívnymi úrovňami, urýchlili riešenie sporov a uľahčili prístup k verejným aktívam.
Pán Viola zdôraznil, že prepojenosť je hlavnou iniciatívou pre obnovu a odolnosť EÚ. Pripomenul, že členské štáty v súčasnosti vypracúvajú plány obnovy a odolnosti, a zdôraznil, že Európska komisia a členské štáty musia spolupracovať s cieľom zaviesť tieto plány do praxe a rýchlo ich realizovať. V tejto súvislosti pán Viola vyzval členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s cieľom identifikovať najlepšie postupy, ktoré podporujú efektívne zavádzanie sietí, a aby sa do konca marca dohodli na súbore nástrojov v oblasti pripojiteľnosti.
Pán Viola zdôraznil, že preskúmanie BCRD je súčasťou spoločného úsilia EÚ o zlepšenie digitálnej pripojiteľnosti, keďže nový legislatívny nástroj je potrebný na uľahčenie a stimulovanie zavádzania pokročilých a udržateľných elektronických komunikačných sietí znížením nákladov na zavádzanie prostredníctvom súboru harmonizovaných opatrení. Napokon vyzval všetkých účastníkov, aby sa aktívne zapojili do diskusií na seminári, celkovo k preskúmaniu BCRD, a aby spolupracovali s cieľom zabezpečiť, aby nový nástroj priniesol zjednodušenie a zníženie zaťaženia a aby sa účinne vykonával v praxi.
Zhrnutie hlavných názorov získaných od účastníkov
1. Kríza spôsobená pandémiou COVID-19 odhalila zvýšenú závislosť našej spoločnosti od vyspelých elektronických komunikačných sietí, ktoré majú zohrávať ústrednú úlohu pre všetkých občanov a podniky.
2. Miestne orgány zohrávajú veľmi dôležitú úlohu pri urýchľovaní zavádzania elektronických komunikačných sietí a mali by zlepšiť koordináciu medzi nimi, ako aj s inými príslušnými verejnými orgánmi. Miestne a regionálne orgány by mali prospech zo zvýšenej podpory (napr. IT nástroje, školiace a informačné materiály, znalosti o riešení sporov atď.).
3. Revidovaná smernica o kapitálových požiadavkách má zásadný význam pre zavádzanie elektronických komunikačných sietí. Účastníci sa domnievajú, že niektoré pravidlá, ktoré smernica predložila, sú užitočné, ale nevyužili sa v plnej miere, čiastočne z dôvodu dobrovoľného charakteru mnohých ustanovení. Pokiaľ ide o udržateľnejšie elektronické komunikačné siete, spoločné využívanie sietí a spoločné zavádzanie by mohli prispieť k dosiahnutiu tohto cieľa.
4. Je potrebné posilniť úlohu jednotných informačných miest (napr. prostredníctvom georeferenčných a iných relevantných operačných informácií, lepšej koordinácie a transparentnosti, usmernení týkajúcich sa zásad prístupu a nákladov, riadenia, využívania digitálnych postupov). Okrem toho by vypracovanie noriem a usmernení pre infraštruktúru v budove pomohlo pripraviť zavádzanie sietí v budove a uľahčiť prístup k infraštruktúre v budove.
5. V preskúmaní BCRD by sa mohlo zvážiť uľahčenie prístupu k aktívam vo verejnom vlastníctve alebo verejne financovaným aktívam na inštalovanie sieťových prvkov nad rámec malých buniek, ako aj niektoré konzistentné prístupy k používaným technikám zavádzania, ako je mikrotrenčovanie.
6. Je jednoznačne potrebné zlepšiť transparentnosť a vydať usmernenia týkajúce sa urovnávania sporov, a to aj zverejňovaním rozhodnutí a usmernení týkajúcich sa procedurálnych aj technických aspektov. Subjekty riešenia sporov by mali zohľadňovať aj právomoci, ktoré majú rôzne verejné orgány, pokiaľ ide o prístup k existujúcej fyzickej infraštruktúre. Riešenie sporov by sa mohlo zlepšiť vďaka mediačným praktikám.
Názory účastníkov na transparentnosť – zlepšenie jednotného informačného miesta (SIP), aspekty koordinácie a prístup k verejným infraštruktúram
Pokiaľ ide o kľúčové informácie a funkcie, ktoré by mal SIP ponúkať, účastníci zdôraznili, že je dôležité zahrnúť georeferenčné informácie, ktoré by sa mali pravidelne aktualizovať, medzi informácie, ktoré poskytuje SIP. Takisto uviedli, že účinným a cenným riešením by bolo vybavenie SIP nástrojmi na automatickú konverziu kľúčových informácií, ako aj používanie digitálneho formátu. Zatiaľ čo niektorí účastníci volali, aby SIP poskytovali informácie nad rámec súčasných požiadaviek BCRD, ako sú informácie o voľnej kapacite, niektorí účastníci poukázali na to, že stav voľnej kapacity je veľmi dynamický, a preto je ťažké ho poskytnúť s presnosťou. Účastníci tiež poznamenali, že niektoré ustanovenia BCRD týkajúce sa transparentnosti nie sú povinné, a preto obmedzujú účinnosť smernice, a vyzvali na harmonizovanejšie postupy a lepšiu koordináciu medzi príslušnými verejnými orgánmi.
Pokiaľ ide o potenciálnu centralizáciu funkcií SIP v rámci jedného orgánu a spôsob zabezpečenia administratívnej koordinácie, účastníci zdôraznili význam výmeny informácií v centralizovanom systéme, ale zdôraznili potrebu mať širokopásmové kancelárie vykonávajúce funkcie SIP na miestnej úrovni, kde by sa mali vybudovať potrebné znalosti a administratívne kapacity. Účastníci tiež uznali kľúčovú úlohu, ktorú národné plány širokopásmového pripojenia zohrávajú pri zavádzaní elektronických komunikačných sietí. Niektoré národné regulačné orgány uviedli, že ak zabezpečujú funkcie súvisiace s transparentnosťou SIP, pozorovali synergie so svojimi regulačnými funkciami. Niektorí účastníci však uprednostnili, aby sa používateľom umožnil prístup k rôznym príslušným orgánom prostredníctvom jednej digitálnej platformy namiesto toho, aby sa všetky súvisiace úlohy zverili jednému orgánu. Niektoré regionálne orgány navrhli aj myšlienku združovať regionálne SIP, zatiaľ čo vnútroštátny orgán by zabezpečil koordináciu prostredníctvom usmernení, noriem, postupov a technických aspektov. Niektorí účastníci uviedli aj dôvernosť ako obavu, ktorú by mali prevádzkovatelia, pokiaľ ide o informácie vymieňané prostredníctvom SIP.
Pokiaľ ide o potenciálnu budúcu úlohu SIP v súvislosti s vydávaním povolení, účastníci poukázali na to, že právomoci v oblasti vydávania povolení sú rozdelené najmä na miestnej úrovni, zatiaľ čo jednotný investičný plán sa väčšinou vykonával na vnútroštátnej úrovni. Zatiaľ čo niektorí účastníci vysvetlili svoje pozitívne skúsenosti s používaním jednotného kontaktného miesta pre úlohy súvisiace s transparentnosťou a udeľovaním povolení, iní tvrdili, že tento model nemusí ľahko fungovať vo všetkých členských štátoch. Niektorí účastníci sa tiež podelili o svoje pozitívne výsledky, pokiaľ ide o udelenie viacerých povolení na malé práce v rovnakej oblasti záujmu prostredníctvom udeleného súhrnného povolenia. Okrem toho sa účastníci zhodli na tom, že harmonizovanými postupmi udeľovania povolení a používaním elektronických prostriedkov na spracovanie povolení by sa znížilo administratívne zaťaženie prevádzkovateľov elektronických komunikačných sietí, ako aj dotknutých verejných orgánov. Niektorí účastníci okrem toho poukázali na výzvu integrácie rôznych systémov informačných technológií, ktoré v súčasnosti používajú alebo vyvíjajú rôzne dotknuté príslušné orgány.
Pokiaľ ide o prístup k určitým typom infraštruktúry kontrolovanej subjektmi verejného sektora (rozšírením logiky článku 57 kódexu EECC), účastníci sa zhodli na tom, že v preskúmaní BCRD by sa táto záležitosť mala zvážiť, a niektorí účastníci uviedli, že sa to už v niektorých regiónoch vykonáva. Niektorí účastníci požadovali usmernenia EÚ na podporu investícií do podobných podmienok nad rámec malých buniek, zatiaľ čo iní účastníci požadovali dodržiavanie zásady proporcionality a dobre vymedzených kritérií s cieľom zabrániť prekrývaniu a zabezpečiť právnu istotu. Niektorí účastníci tiež vyzvali na ďalšie objasnenie ustanovení, pokiaľ ide o prístup k strechám budov, ktoré sú pre niektorých prevádzkovateľov najzaujímavejšie. Niektorí účastníci tiež vyzvali na dôkladné zváženie opätovného využívania zariadení financovaných z verejných zdrojov/vo vlastníctve (napr. stožiarov používaných v núdzových systémoch) vhodných na zavádzanie elektronických komunikačných sietí. Účastníci sa tiež dohodli, že prístup k verejnej infraštruktúre by sa mal poskytovať za nediskriminačných podmienok. Niektorí účastníci tiež poukázali na to, že subjekty zodpovedné za plánované verejné stavebné práce by mohli aktívne podporovať alebo vyžadovať výstavbu náhradnej fyzickej infraštruktúry vhodnej pre elektronické komunikačné siete, keďže by sa tým uľahčila ďalšia dostupnosť a prístup zainteresovaných subjektov k takejto infraštruktúre.
Názory účastníkov na efektívnejšie a transparentnejšie riešenie sporov a lepšie presadzovanie
Pokiaľ ide o spôsoby zjednodušenia a zefektívnenia postupov riešenia sporov, účastníci poukázali na potrebu jasnejších, jednoduchších a transparentnejších postupov, ktoré by sa dali prispôsobiť vnútroštátnym okolnostiam. Niektorí účastníci poukázali na to, že zverejnením formulára žiadosti o povolenia by sa žiadosť stala cielenejšou a pomohlo by sa vyhnúť niektorým sporom. Okrem toho by bol užitočný krátky proces mediácie a spoločné využívanie dohôd prevádzkovateľov s orgánmi na urovnávanie sporov (DSB) a uverejnenie konečných rozhodnutí orgánu na urovnávanie sporov by pomohlo získať široký obraz o situácii na trhu. Niektorí účastníci požadovali jasnejšie dôkazné bremeno strán riešenia sporu, ktoré by pomohlo zlepšiť účinnosť postupu. Účastníci napokon uznali, že je potrebné, aby obce absolvovali primeranú odbornú prípravu, získali technické znalosti a vedomosti o sporoch, ktoré sa ich týkajú.
Pokiaľ ide o usmernenia o urovnávaní sporov (napr. o procedurálnych aspektoch, cenotvorbe atď.), niektorí účastníci sa dohodli na ich pridanej hodnote, najmä pokiaľ ide o zvýšenie transparentnosti v aspektoch, ako sú stanovovanie cien a koordinácia zavádzania, a vyzvali na ich rozvoj na vnútroštátnej úrovni. Niektorí účastníci informovali, že niektoré členské štáty už takéto usmernenia uverejnili, zatiaľ čo iné zriadili expertné skupiny na vypracovanie takýchto usmernení, napríklad pokiaľ ide o spoločné využívanie infraštruktúry. Hoci všetci účastníci súhlasili s tým, že usmernenia pomôžu prevádzkovateľom lepšie pochopiť a brániť ich práva, niektorí účastníci sa domnievali, že pokiaľ ide o stanovovanie cien, uverejnenie predchádzajúcich rozhodnutí by mohlo postačovať, pričom poukázali na skutočnosť, že orgány na urovnávanie sporov určitým spôsobom poskytujú usmernenia prostredníctvom svojich individuálnych rozhodnutí. Zatiaľ čo niektorí účastníci vysvetlili, že niektoré členské štáty uverejnili niektoré zásady týkajúce sa spoločného využívania infraštruktúry, spravodlivosti a primeranosti stavebných nákladov, názory sa líšili od povinných prístupov až po dobrovoľné.
Pokiaľ ide o potenciálne výhody vyplývajúce zo stanovenia pravidiel týkajúcich sa podmienok a cien prístupu k infraštruktúre v budove, účastníci sa domnievali, že vlastníci budov by mali mať rovnaké povinnosti ako prevádzkovatelia sietí a dohodli sa na výhodách transparentnej metodiky stanovovania cien. Okrem toho sa účastníci domnievali, že štandardizácia postupov a technických aspektov by bola dôležitá na zabezpečenie účinnosti takýchto ustanovení. Niektorí účastníci tiež vyzvali na zvýšenie úrovne záväzkov pre budúcu infraštruktúru v budove a na transparentnosť, pričom by sa mala zohľadniť autonómia, ktorú majú obce. Niektorí účastníci okrem toho poukázali na cenový rozdiel za získanie prístupu k infraštruktúre v budove v nových budovách v porovnaní so starými budovami. Niektorí účastníci sa napokon domnievali, že povinnosť zabezpečiť otvorený a nediskriminačný prístup k infraštruktúre v budove by už mala byť v členských štátoch dobre známa, ale vyzvali na objasnenie podmienok na získanie prístupu k strechám budov, najmä pokiaľ ide o inštaláciu stožiarov a antén.
Pokiaľ ide o prípadné posilnené postupy presadzovania, zatiaľ čo niektorí účastníci vysvetlili súčasné systémy presadzovania vo svojich krajinách, účastníci zastávali názor, že sankcie by sa mali považovať za poslednú možnosť. Niektorí účastníci však vyjadrili odhodlanie uplatňovať sankcie, najmä v prípade nedodržania povinností súvisiacich s transparentnosťou. Niekoľko účastníkov objasnilo, že niektoré postupy presadzovania v ich príslušných krajinách sa vykonali na základe nariadenia o významnej trhovej sile, a nie na základe ustanovení BCRD. Niektorí účastníci tiež poukázali na to, že interakcia medzi verejnými orgánmi by bola dôležitá, keďže prístup (aj pokiaľ ide o cenu) k verejnej infraštruktúre by sa mohol týkať právnych predpisov týkajúcich sa daní/poplatkov verejnosti alebo výsad miestnych orgánov.