Politika EÚ na podporu digitálnej a zelenej transformácie energetického systému

Normalizáciu

Normy sú potrebné na pokrytie komunikačných požiadaviek na riadenie siete, vyváženie a prepojenie s miliónmi nových obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na komplexné interakcie nového distribuovaného trhu s energiou, ktorý je obohatený aj o služby reakcie na strane dopytu.

Európska komisia už niekoľko rokov pracuje na interoperabilite riešení a normalizácii. Hlavnou koordinačnou referenciou pre inteligentné siete na európskej úrovni je pracovná skupina pre inteligentné siete (ktorej spolupredsedajú GR CNECT a GR ENER), ktorej bola poverená úlohou poskytovať Európskej komisii poradenstvo v oblasti politických a regulačných usmernení na európskej úrovni a koordinovať prvé kroky smerom k realizácii inteligentných sietí v súlade s právnymi predpismi v oblasti energetiky a digitálnych technológií. Vydala kľúčové správy o normách, kybernetickej bezpečnosti a trhoch s flexibilitou.

S cieľom podporiť a urýchliť zavádzanie riešení inteligentných energetických sietí Komisia v rokoch 2009 a 2011 vydala európskym normalizačným organizáciám mandát M/441 pre inteligentné merače a M/490 pre inteligentné siete. Mandáty úspešne dokončili odborníci z príslušných koordinačných skupín (SM-CG a SG-CG), ktorí dosiahli niekoľko relevantných výsledkov a noriem. Tieto skupiny pokračujú aj po ich zlúčení od januára 2021 do koordinačnej skupiny CEN-CENELEC-ETSI pre inteligentné siete (CG-SG) s cieľom poskytnúť vstupy pre vývoj a údržbu nových a existujúcich príslušných noriem. Dostávajú aj vstupy od Európskej komisie a poskytujú vstupy k činnostiam Európskej komisie v oblasti normalizácie a naďalej sa aktívne angažujú v práci osobitnej skupiny pre inteligentné siete. Výsledok tejto práce okrem iného inšpiruje vypracovanie vykonávacích aktov Komisie týkajúcich sa údajov, ako sa stanovuje v článku 24 smernice o elektrine 339 (EÚ) 2019/944. Prvé vykonávacie nariadenie (EÚ) 2023/1162 o pravidlách interoperability pre prístup k údajom o meraní a spotrebe bolo prijaté v júni 2023 a v súčasnosti prebieha práca na vykonávacom akte o reakcii na dopyt.

Pozoruhodným úspechom je vytvorenie spoločného jazyka interoperability známeho ako referenčné číslo inteligentných zariadení (SAREF) Komisiou v spolupráci so zainteresovanými stranami. Saref sa v roku 2015 stal štandardom Európskeho inštitútu pre telekomunikačné normy (ETSI) a OneM2M– globálnej iniciatívy pre normalizáciu internetu vecí – a od roku 2017 sa uplatňuje v komerčných bielych výrobkoch popredných európskych dodávateľov. Saref sa neskôr vyvinul do modulárnej ontológie s rozšíreniami pre rôzne vertikály, vrátane energie, čo pripravilo pôdu pre vytvorenie interoperabilného ekosystému IoT.

Obrázok 1: Smerom k spoločnému jazyku pre flexibilitu na strane dopytu (zdroj: EEBUS)

Ontológia SAREF a jej rozšírenia SAREF4ENER a SAREF4Building sa v súčasnosti vo veľkom rozsahu pilotujú v rámci projektuInterConnectfinancovaného z programu Horizont 2020.

Vo všeobecnom rámci internetu vecí a 5G sa EK zaoberá všetkými ostatnými komunikačnými aspektmi a potrebami inteligentnej energie a zahŕňa potrebné podmienky pri rozvoji uvedených komunikačných oblastí, ako aj zosúladenie s ostatnými oblasťami, ako je automobilový priemysel, zdravotníctvo, inteligentné mestá atď.

Európska dátová stratégia

Európska dátová stratégia uznáva význam údajov v modernom hospodárstve, a to aj v odvetví energetiky, kde noví aktéri prinášajú cenné údaje. Dáta sú v strede elektrickej siete. Vymieňa sa medzi veľkým množstvom rôznych softvérových systémov, ktoré umožňujú podnikom správne plánovať, prevádzkovať a udržiavať svoju sieť s digitalizovaným modelom fyzického sveta.

V stratégii sa okrem iného ohlásilo vytvorenie spoločných európskych dátových priestorov vo viacerých strategických odvetviach vrátane energetiky. Komisia podporí zavádzanie energetického dátového priestoru prostredníctvom pracovného programu DIGITAL na roky 2023 – 2024 tým, že zváži výsledky šiestich už prebiehajúcich projektov v oblasti energetického dátového priestoru podporovaných prostredníctvom programu Horizont Európa. Dosiahnutie správnej rovnováhy medzi všeobecnými pravidlami a pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach má zásadný význam pre úspešné vykonávanie. Účinné vykonávaniebalíka opatrení v oblasti čistej energiespolu s príslušnými opatreniami navrhnutými v rámci akčného plánu EÚ na digitalizáciu energetického systému pripravuje pôdu pre plynulý tok údajov v rámci odvetvia energetiky aj mimo neho, čo vedie k vytvoreniu spoločného európskeho dátového priestoru.

Okrem toho s cieľom podporiť rozvoj a výmenu údajov v súlade s hodnotami EÚ Komisia navrhla európsky akt o údajoch, ktorý nadobudol účinnosť v januári 2024. Očakáva sa, že nové pravidlá vytvoria do roku 2028 pre členské štáty EÚ dodatočný HDP vo výške 270 miliárd EUR, a to riešením právnych, hospodárskych a technických otázok, ktoré vedú k nedostatočnému využívaniu údajov.

Európska stratégia pre cloud a okraje

V dátovej stratégii EÚ sa zdôraznil strategický význam posilnenia konkurencieschopnosti európskeho odvetvia dodávok cloud-to-edge, aby sa zabezpečila odolnosť EÚ v tejto základnej oblasti a aby sa EÚ stala jedným z najdôležitejších dátových centier na svete. Európska komisia prijíma vyvážený prístup s akciami zhora nadol prostredníctvom IPCEI v oblasti cloudovej infraštruktúry a služieb novej generácie, ktorý stimuluje priemyselné aliancie, ako je Alliance for Industrial Data, Edge a Cloud na podnikovej úrovni, podporený výskumom a inováciou zameraným zdola nahor v rámci HORIZON EUROPE s cieľom vybudovať pevný základ pre ekosystém Cloud, Edge a IoT Computing.

Cieľom cloudovej infraštruktúry a služieb novej generácie IPCEI je posilniť digitálnu a technologickú suverenitu Európy a vytvoriť „viacgeneračné cloudové kontinuum“ bez toho, aby boli viazané na jediného poskytovateľa.

Výskum a inovácie v oblasti umelej inteligencie, cloudu, internetu vecí a edge computingu sa podporujú v rámci klastra 4 programu Horizont Európa. Cloud computing a edge computing môžu urýchliť energetickú transformáciu zlepšením efektívnosti a automatizácie energetických systémov. Tie umožňujú spracovanie údajov bližšie k zdroju, čím sa znižuje množstvo energie použitej na prenos údajov na dlhé vzdialenosti. Tieto technológie môžu spoločne pomôcť zlepšiť efektívnosť energetického systému a zvýšiť jeho pružnosť, čo je nevyhnutné pre prechod na obnoviteľné zdroje energie.

Posilnenie kybernetickej bezpečnosti

Rastúca prepojenosť európskej elektrickej siete predstavuje nové technické výzvy, najmä pokiaľ ide o kybernetickú bezpečnosť. Ako sa viac zariadení pripojí k napájaciemu systému, vytvárajú viac potenciálnych prístupových bodov pre kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru. Vzhľadom na ústrednú energetickú infraštruktúru pre naše hospodárstva je nevyhnutné minimalizovať zraniteľnosť priemyselných kontrolných systémov v elektrickom, vodohospodárskom, ropnom, plynárenskom a dátovom sektore a zabrániť akémukoľvek narušeniu prevádzky. Na riešenie týchto kybernetických hrozieb, ktoré nepoznajú hranice, je nevyhnutné mať zavedený stály rámec operačnej spolupráce a výmenu informácií.

S cieľom primerane reagovať na tieto výzvy experti pracovnej skupiny pre inteligentné siete vypracovali komplexnú odvetvovú stratégiu na posilnenie vykonávania smernice NIS na úrovni odvetvia energetiky (pozri ich príslušnú správu uverejnenú v septembri 2019.pdf).

V poslednom období sa práca zamerala na vyšetrovanie a poskytovanie poradenstva Komisii, pokiaľ ide o požiadavky a postupy, ktoré je potrebné zaviesť na zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti v energetickej infraštruktúre. Ich zistenia a odporúčania prispeli k tomu, že Komisia vypracovala vykonávacie alebo delegované akty na tieto témy v súlade so smernicou o elektrine a nariadením o elektrine (napr. sieťový predpis o odvetvových pravidlách pre kybernetickobezpečnostné aspekty cezhraničných tokov elektriny) alebo so smernicou o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v celej Únii (smernica NIS 2), ktorá nadobudla účinnosť 16. januára 2023. Okrem už zahrnutých subjektov v odvetví energetiky v rámci NIS1 sa sieť NIS2 teraz uplatňuje aj na výrobcov elektrickej energie, nominovaných prevádzkovateľov trhu s elektrinou (NEMO), prevádzkovateľov nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, diaľkového vykurovania a chladenia, centrálnych subjektov skladových zásob ropy a vodíka. Členské štáty teraz musia smernicu transponovať do svojho vnútroštátneho práva do 17. októbra 2024.