Využívanie zdravotných údajov a digitálnych zdravotníckych technológií má veľký potenciál zlepšiť prístup občanov k zdravotníckym službám, zvýšiť kvalitu a efektívnosť zdravotnej starostlivosti, rozvíjať personalizované prístupy a podporovať výskum a inovácie. Program politiky digitálneho desaťročia do roku 2030 je hnacou silou pokroku smerom k všeobecnému prístupu k elektronickým zdravotným záznamom pre občanov EÚ a posilneniu postavenia pacientov prostredníctvom digitálneho zdravia.
V tejto štúdii sa skúmal pokrok, ktorý dosiahli členské štáty EÚ (ako aj Nórsko a Island), pokiaľ ide o prístup občanov k ich elektronickým zdravotným záznamom. Vo výsledkoch sa opisuje súčasný stav k 31. decembru 2023. Na toto monitorovanie sa použil zložený ukazovateľ zahŕňajúci štyri vrstvy, ktoré komplexne analyzujú viaceré aspekty prístupu k záznamom elektronického zdravotníctva: zavedenie služieb elektronického prístupu pre občanov, kategórie prístupných zdravotných údajov, použité prístupové technológie (eID, prístup prostredníctvom portálov alebo aplikácií), pokrytie (zo strany obyvateľstva a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti) a príležitosti spravodlivého prístupu.
Ako funguje EÚ pri umožňovaní prístupu občanov k údajom elektronického zdravotníctva?
Európa zlepšuje svoju vyspelosť ukazovateľa elektronického zdravotníctva. Priemerné celkové kompozitné hodnotenie EÚ27 sa zvýšilo zo 72 % v minulom roku na 79 %. Z výsledkov vyplýva, že krajiny napredujú v uľahčovaní prístupu občanov k elektronickým zdravotným záznamom. Dvadsaťdva členských štátov (81 %) sa v uplynulom roku zlepšilo. Zlepšila sa dostupnosť rôznych typov údajov, najmä v rámci kategórie elektronických výsledkov a správ, viac kategórií poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je prepojených a poskytujú údaje a viac služieb prístupu online sa riadi usmerneniami o prístupnosti webového obsahu.
Existuje niekoľko oblastí, v ktorých sa dá dosiahnuť ďalší pokrok. Na konci roka 2023 všetky členské štáty (100 %) poskytli občanom určitú formu vnútroštátnej alebo regionálnej online prístupovej služby (služieb) na prístup k svojim zdravotným údajom. Stále však existujú medzery v pokrytí obyvateľstva, čo znamená, že nie všetci ľudia majú prístup k takýmto službám. Na splnenie cieľa 100 % do roku 2030 sa prístup musí stať univerzálnym. K službám prístupu je potrebné pripojiť viac poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, najmä súkromných, keďže údaje v súčasnosti väčšinou poskytujú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti z verejného sektora. Pokiaľ ide o rôznorodý výber údajov týkajúcich sa zdravia, niektoré typy údajov majú obmedzenú dostupnosť, najmä údaje o lekárskych obrazoch (26 %) a zdravotníckych pomôckach/jednoduchých prostriedkoch (52 %). Musí sa zabezpečiť úplné vykonávanie príslušných právnych nástrojov, ako je nariadenie eIDAS a smernica o prístupnosti webových stránok.
Ktoré krajiny umožňujú prístup k údajom elektronického zdravotníctva najkomplexnejším spôsobom?
Piatimi najvyspelejšími krajinami EÚ-27 sú Belgicko (100 %), Dánsko (98 %), Estónsko (98 %), Litva (95 %) a Poľsko (90 %). Najväčšie zlepšenie v minulom roku zaznamenalo Francúzsko (+ 25 bodov), Portugalsko (+ 23 bodov), Slovensko (+ 20 bodov) a Nemecko (+ 17 bodov).
Obraz naprieč štyrmi vrstvami rámu
V roku 2024 všetky členské štáty poskytujú občanom určitú formu vnútroštátnej alebo regionálnej online prístupovej služby (služieb) na prístup k svojim zdravotným údajom. Dvadsaťtri členských štátov (89 %) uvádza, že poskytuje prístup k elektronickým zdravotným záznamom prostredníctvom služby centralizovaného prístupu. Zvyšné štyri členské štáty (Írsko, Taliansko, Španielsko a Švédsko) uvádzajú regionálne služby.
EÚ-27 dosiahla priemerné skóre 74 % v tematickej vrstve pre kategórie dostupných zdravotných údajov, čo je nárast o 10 percentuálnych bodov od minulého roka. Ide o najnižšiu tematickú vrstvu medzi štyrmi vrstvami, ktorá je koncipovaná v metodike elektronického zdravotníctva, ktorá sa však najviac zlepšila.
Najvyspelejšie kategórie zdravotných údajov zahŕňajú údaje o identifikácii (hodnotenie splatnosti 94 %), osobné informácie (90 %), elektronické lekárske predpisy (85 %), eDispensation (81 %), súčasné a relevantné lieky v minulosti (79 %) a výsledky laboratórnych testov (78 %). Najmenej vyspelé kategórie údajov zahŕňajú údaje o lekárskych obrazoch (26 %), zdravotníckych pomôckach a implantátoch (52 %), správach o prepúšťaní z nemocnice (69 %) a postupoch/operáciách (70 %). Napriek tomu šesť ďalších krajín sprístupnilo lekárske zobrazovacie správy od minulého roka. 17 členských štátov (63 %) dosiahlo zlepšenia tým, že buď poskytli viac kategórií zdravotných údajov, alebo poskytli dostupné údaje včas.
V roku 2024 dosiahol priemer EÚ27 tematickej vrstvy týkajúcej sa prístupových technológií a pokrytia 80 %, čo je zlepšenie o sedem percentuálnych bodov od predchádzajúceho roka.
Sedemnásť členských štátov (63 %) umožňuje občanom používať zabezpečenú elektronickú identifikáciu (vopred) oznámenú podľa nariadenia eIDAS na autentifikáciu pri používaní online prístupovej služby. Ide o zlepšenie v porovnaní s minulým rokom, keď len polovica krajín EÚ mala svoju elektronickú identifikáciu (predbežne) oznámenú v súlade s nariadením eIDAS.
Všetky členské štáty okrem Írska ponúkajú prístup k elektronickým zdravotným údajom prostredníctvom online portálu. Iba jeden zdravotnícky región v Írsku ponúka prístup k zdravotným údajom, a to prostredníctvom natívnej mobilnej aplikácie. 14 členských štátov (48 %) uvádza, že občanom ponúka online portál(-y) aj rodnú mobilnú(-é) aplikáciu(-y) ako spôsoby prístupu k ich elektronickým zdravotným záznamom. Pokiaľ ide o pokrytie obyvateľstva, 20 členských štátov (74 %) uvádza, že 80 – 100 % obyvateľov členských štátov môže technicky využiť online prístup k elektronickým zdravotným záznamom na prezeranie svojich zdravotných údajov. Celkovo 16 členských štátov zlepšilo svoje hodnotenie v oblasti prístupových technológií a pokrytia.
Poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti (72 %) sú lepšie prepojení ako súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti (55 %). Pokrytie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí sú prepojení a poskytujú príslušné zdravotné údaje, je zároveň subindikátorom tejto tematickej vrstvy s najnižším hodnotením. Len sedem členských štátov (26 %) uvádza, že najmenej 60 % poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vo všetkých príslušných kategóriách zariadení (napr. zariadenia primárnej starostlivosti, zariadenia sekundárnej starostlivosti, geriatrické opatrovateľské zariadenia atď.) poskytuje (aspoň niektoré) relevantné údaje k prístupovej službe. Napriek tomu 11 členských štátov (41 %) zvýšilo počet kategórií poskytovateľov prepojenej zdravotnej starostlivosti od minulého roka.
V roku 2024 sa priemer EÚ27 pre tematickú vrstvu o možnostiach prístupu zvýšil o sedem percentuálnych bodov v porovnaní s predchádzajúcim rokom, pričom dosiahol 77 %.
Sedem členských štátov (Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Estónsko, Nemecko, Litva a Poľsko) získalo plný počet bodov: všetky štyri požiadavky sa v plnej miere uplatňujú na prístup zákonných opatrovníkov, oprávnených osôb, poskytujú mechanizmy pomoci znevýhodneným skupinám a sú v súlade s WCAG v2.1 a smernicou o prístupnosti webových stránok.
Základné informácie
Údaje boli zhromaždené vo forme prieskumu, ktorý sa uskutočnil v období od apríla do mája 2024 a v ktorom sa uvádzajú údaje k 31. decembru 2023. Respondentmi boli príslušné vnútroštátne orgány.
V nadväznosti na prijatie vyhlásenia o európskych digitálnych právach a zásadách a politického programu digitálneho desaťročia do roku 2030, na ktorom sa spoločne dohodli Európsky parlament, členské štáty a Komisia, sa v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracoval komplexný monitorovací rámec s cieľom poskytnúť nástroje na monitorovanie pokroku pri dosahovaní digitálnych cieľov a zámerov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030 pre všetky členské štáty EÚ, a to v štyroch oblastiach, a každoročne o ňom podávať správy: digitálne zručnosti, digitálna infraštruktúra, digitalizácia podnikov a verejných služieb. Cieľ v oblasti elektronického zdravotníctva týkajúci sa prístupu k elektronickým zdravotným záznamom dopĺňa dva ďalšie ciele: cieľ zabezpečiť 100 % dostupnosť kľúčových verejných služieb online a cieľ prístupu k bezpečnej elektronickej identifikácii (eID) pre 100 % občanov Únie.