Skip to main content
Shaping Europe’s digital future
Projects story | Publikácia

5G Koridory Výzva 2: Vybrané prehľady projektov

V nadväznosti na prvý súbor projektov, ktoré sa začali v roku 2023, bola v roku 2024 vybraná druhá séria projektov na spolufinancovanie infraštruktúry koridoru 5G.

5G Corridors Call 2: Selected Project Overviews

Začiatkom roka 2023 sa začalo dvanásť projektov, a to prác aj štúdií financovaných v rámci programu Nástroja na prepájanie Európy – Digitalizácia (NPE Digital), ktoré v súčasnosti prebiehajú.

Následne bola vyhlásená druhá doplňujúca výzva, ktorá bola ukončená v marci 2023. Táto výzva posilnila prvú výzvu a viedla k výberu šiestich ďalších projektov, 2 prác a 4 úvodných štúdií, ktoré sa majú financovať v rámci NPE – Digitalizácia v roku 2024.

Európska výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu (HaDEA) ukončila proces podpisovania dohôd o grante s úspešnými príjemcami projektov.

Tretia výzva bola vyhlásená 17. októbra 2023 a skončí sa 20. februára 2024. Je otvorená prácam aj štúdiám, čím sa pripravuje databáza projektov a zároveň sa projekty realizujú v teréne.

Koridory 5G

Mapa koridorov 5G, ako je opísané ďalej

Výsledné portfólio šiestich projektov, ktoré získajú finančné prostriedky EÚ, bude naďalej pripravovať pôdu pre prepojenú a automatizovanú mobilitu (CAM) vrátane bezpečnostných a nebezpečnostných služieb, či už ide o cestnú, železničnú, vnútrozemskú vodnú alebo multimodálnu dopravu.

Projekty konkrétne podporia zavádzanie infraštruktúry 5G na cezhraničných úsekoch koridorov 5G a zabezpečia kontinuitu služieb pri prekračovaní uvedenej hranice. Prispejú tak k prepojeniu rôznych regiónov v celej Európe.

Dva z týchto projektov začnú okamžite zavádzať potrebnú infraštruktúru, aktívnu aj pasívnu, s cieľom umožniť rozvoj služieb CAM v nadchádzajúcich rokoch. Zároveň sa na základe štyroch úvodných štúdií pripraví základ pre budúce rozsiahle projekty zavádzania infraštruktúry 5G vzhľadom na nadchádzajúce výzvy NPE v oblasti digitálnych technológií.

Ďalšie informácie o týchto projektoch a štúdiách sú uvedené nižšie.

Projekty zavádzania koridorov 5G 

5G BALKÁN: neprerušená prepojenosť pokrývajúca bulharsko-srbskú hranicu

Cieľom siete 5G Balkán je dokončiť budúcu neprerušenú pripojiteľnosť zavedením nenasvietených vlákien a poskytnutím gigabajtovej infraštruktúry a zároveň zlepšiť kapacitu rádiovej siete s využitím príslušnej šírky pásma na zabezpečenie potrebnej bitrateovej priepustnosti.

CETIN Bulgaria spolu s CETIN LTD a Technickou univerzitou v Sofii tak prispejú k zabezpečeniu neprerušenej prepojenosti a pokryjú cezhraničný segment Sofia – Dimitrovgrad pozdĺž koridoru základnej siete „Orient-východné Stredozemie“ Belehrad-Sofia-Kalotina.

Cieľom projektu je takisto navrhnúť a zaviesť dostatočnú kapacitu siete RAN na zabezpečenie prepojenej a automatizovanej mobility (CAM) v uvedených oblastiach, dosiahnutie minimálnych a klasických scenárov pre automatizované automobily so vzdialenosťou medzi pracoviskami 2,88 km za predpokladu, že potrebné kapacity pokrývajú spravodlivý podiel na trhu.

Celkový príspevok EÚ: 3 364 403 EUR

BALTCOR5G: Cezhraničné zavádzanie infraštruktúry 5G a V2X medzi Poľskom a Českou republikou

Cieľom tohto projektu je zaviesť infraštruktúru 5G a C-v2x spájajúcu úseky cezhraničných cestných koridorov pozdĺž baltsko-jadranského koridoru 5G medzi Poľskom a Českou republikou s cieľom umožniť vysokokvalitné plynulé pokrytie sieťou a odovzdanie.

Towerlink Poľsko spolu so spoločnosťou CETIN AS sa zameria na rozvoj nových obchodných modelov v oblastiach zlyhania trhu s cieľom poskytovať digitálne služby.

Celkový príspevok EÚ: 2 058 524 EUR

KORIDORY 5G: ÚVODNÉ ŠTÚDIE

5G HSL EUROLINK: úvodná štúdia o zavedení 5G pozdĺž cezhraničného železničného úseku medzi Parížom (Francúzsko) a Bruselom (Belgicko)

Cieľom projektu Eurolink 5GHSL je vypracovať úvodnú štúdiu na prípravu realizácie infraštruktúry 5G pozdĺž cezhraničného železničného úseku medzi Parížom (Francúzsko) a Bruselom (Belgicko) v prospech prepojenosti vlakových cestujúcich a digitalizácie železničnej prevádzky.

Spoločnosť SNCF Reseau spolu so spoločnosťou Infrabel SA uskutoční štúdiu s konzorciom 4 členov, do ktorého budú zapojení dvaja manažéri železničnej infraštruktúry a 2 RC z oboch krajín. Tieto systémy budú:

  • identifikovať požiadavky na cieľovú komunikačnú službu pre železničné podniky a cestujúcich;
  • navrhnúť zavedenie technológie 5G pozdĺž koridoru so zameraním na model spoločného využívania infraštruktúry mobilných sietí/železničnej infraštruktúry a kontinuitu služieb na hraničnom priechode;
  • vymedziť model spolupráce medzi železnicami a prevádzkovateľmi mobilných sietí, ktorý maximalizuje synergie pre zavádzanie a dlhodobú spoluprácu a udržateľnosť;
  • vypracovať podrobný plán vykonávania, v ktorom sa opätovne použijú existujúce zariadenia infraštruktúry, vymedzia práce a odhad nákladov na pokrytie budovou 5G, ktoré zabezpečia očakávané kapacity služieb;
  • vyhodnotiť životaschopnosť podniku na posudzovanom úseku koľaje s cieľom posúdiť potenciálne zlyhanie trhu pre koridor a z hľadiska dlhodobej perspektívy rozsiahleho zavádzania;
  • vyhodnotiť uskutočniteľnosť technológie na vysokorýchlostných tratiach na jednej z najväčších európskych tratí spájajúcich Belgicko, Francúzsko a tunel so Spojeným kráľovstvom.

Celkový príspevok EÚ: 433 EUR 145 EUR

5G FREJUS: úvodná štúdia na prípravu zavedenia 5G v cezhraničnom úseku Fréjus medzi Talianskom a Francúzskom

5G Fréjus predloží úvodnú štúdiu o zavedení 5G a posúdi úsilie potrebné na úplné zavedenie dopravného koridoru medzi Talianskom a Francúzskom cez železničné a cestné tunely Fréjus s neutrálnou a agnostickou pasívnou a aktívnou infraštruktúrou venovanou rozvoju digitálnych služieb.

Cellnex Italia, OpEn Fiber SpA, Cellnex France, Anas SpA, Accenture SpA, Rete Ferroviaria Italiana spolu s Instituto Nazionale di Ricerca Metrologica:

  • zmapovať zoznam aplikácií, ktoré by sa mohli umožniť pokrytím 5G pozdĺž železničného tunela, pričom sa vymedzia požiadavky so zameraním na cezhraničný rozmer;
  • posúdiť dimenzovanie vhodných optických vlákien a nenasvietených vlákien tak, aby slúžili cezhraničnému úseku koridoru, a zachytiť synergie pri spoločnom využívaní pasívnej infraštruktúry a minimalizácii vplyvu na operatívnosť dopravných koridorov;
  • posúdiť príležitosti na vytvorenie synergií pri budúcom zavádzaní pokrytia 5G pre kvantovú komunikáciu s cieľom vytvoriť odolný a spoľahlivý kvantový komunikačný systém.

Predpokladá sa dôkladné posúdenie právneho, inštitucionálneho, regulačného a správneho vnútroštátneho a medzinárodného rámca s cieľom predvídať a zmierniť zložitosť realizačnej fázy pre kapacity 5G, siete s veľmi vysokou kapacitou a kvantovú komunikáciu.

Celkový príspevok EÚ: 400 723 EUR

5G EUR-ADRIA: úvodná štúdia pre cezhraničné nasadenie 5G medzi Slovinskom a Chorvátskom na stredomorskom koridore

Projekt 5G-ADRIA sa zameria na vymedzenie toho, aká infraštruktúra 5G je potrebná na podporu budúcich dopravných služieb, ktoré sa budú využívať pozdĺž dopravných koridorov TEN-T v Slovinsku a Chorvátsku.

Navrhovaný koridor okrem toho spája hlavné prístavy TEN-T v severnom Jadranskom regióne, konkrétne v mestách Koper a Rijeka.

Oslovená dopravná trasa bude siahať od slovinského prístavu Koper cez Ľubľanu po hraničný priechod Bregana, pričom bude pokračovať do Chorvátska do Záhrebu a ďalej do prístavu Rijeka.

Hoci sa štúdia týka najmä tohto koridoru s dĺžkou 378 km, prinesie aj spoločné kroky a výsledky, ktoré by sa mohli preniesť do iných koridorov v oboch krajinách.

Telemach Slovenija, sirokopasovne komunikacije, d.o.o. spolu so svojimi partnermi Druzba za Avtoceste v Republiki Sloveniji D.D, Transmitters and Communications Ltd a Univerza/Ljubljani:

  • Zosúladiť existujúcu pasívnu a aktívnu infraštruktúru pozdĺž koridoru so súčasnými dopravnými informačnými a riadiacimi službami. Štúdia bude predstavovať základ pre vývoj budúcich sietí a služieb. 
  • Zaviesť počiatočné štandardizované služby CAM so zlepšenými dopravnými informáciami a riadením dopravy, čo si vyžaduje lepšie pokrytie 5G s vyšším dopytom po dátach a hustotou vozidiel.
  • Zaviesť pokročilé služby CAM so spoluprácou v oblasti bezpečnosti a medzinárodnej výmeny informácií o doprave v reálnom čase a riadením dopravy, čím sa vyvíja tlak na husté pokrytie 5G, vysokú priepustnosť dát, nízku latenciu služieb a spoľahlivosť vysokej prevádzky.
  • Pripraviť základ pre siete novej generácie s vynikajúcimi výkonmi, ktoré by v blízkej budúcnosti nemuseli byť dosiahnuteľné, napr. služby vyžadujúce mimoriadne vysokú kapacitu dát a nízku mieru oneskorenia.

Celkový príspevok EÚ: 735 225 EUR

5G-SITACOR: Úvodná štúdia o zavádzaní 5G pozdĺž cezhraničných úsekov koridorov TEN-T Stredomorie a Baltského mora – Jadranského mora medzi Talianskom a Slovinskom

Hlavným cieľom úvodnej štúdie je posúdiť technické požiadavky potrebné na úplné zabezpečenie koridorov TEN-T pre Stredozemné more a baltsko-jadranský koridor. Osobitne sa zameriava na cezhraničné úseky medzi regiónom Friuli Venezia Giulia (Taliansko) a Slovinskou republikou. Neutrálna, agnostická pasívna a aktívna infraštruktúra určená na rozvoj digitálnych služieb posúdi cestné koridory TEN-T existujúce v regióne Friuli Venezia Giulia a západnom Slovinsku, najmä pokiaľ ide o zavádzanie bezpečnej, zabezpečenej a udržateľnej vysokovýkonnej infraštruktúry vrátane gigabitových a 5G sietí. Regione Autonoma Friuli-Venezia Giulia spolu so svojimi partnermi Univerza/Ljubljani, Druzba Za Avtoceste/Republiki Sloveniji D.D, Universita degli Studi di Trieste, Telekom Slovenije DD, Aanas spa, Retelit Digital Services spa a Port and Logistic system D Luka Koper.

Všeobecným cieľom štúdie 5G-SITACOR je posúdiť a vymedziť najlepšie spôsoby využitia potenciálu technológie siete 5G (vyššia prenosová rýchlosť, nižšie oneskorenie a vyššia spoľahlivosť) na rôzne prípady použitia na rozvoj lineárnych infraštruktúr, ako sú CAM a bezpečnosť cestnej premávky (t. j. eCall) v identifikovaných oblastiach.

Cieľom štúdie bude:

  • posúdiť existujúcu dopravnú a telekomunikačnú infraštruktúru slúžiacu koridoru na efektívne spoločné využívanie a opätovné použitie (napr. optické vlákna, zásobovanie elektrickou energiou, stĺpy verejných služieb, pozemný priestor atď.);
  • analyzovať technickú a hospodársku udržateľnosť investícií potrebných na úplné pokrytie koridoru v súlade s cieľom výzvy;
  • posúdiť stratégie na úsporu nákladov spoločným využívaním pasívnej a aktívnej infraštruktúry;
  • rozvíjať lineárne infraštruktúry súvisiace s CAM a bezpečnosťou cestnej premávky (t. j. eCall), ako aj zosúladenie s cieľmi infraštruktúry EuroQCI;
  • identifikovať hospodárske a technologické požiadavky na zabezpečenie plynulej pripojiteľnosti umožňujúcej úplnú digitalizáciu koridoru v súlade s existujúcimi normami.

Celkový príspevok EÚ: 342 742 EUR