Návrh európskeho rámca interoperability pre inteligentné mestá a komunity (EIF4SCC)

Komisia (GR DIGIT a GR CONNECT) vzhľadom na význam interoperability a osobitné výzvy, ktoré prináša v kontexte miest, vymenovala spoločnosti Deloitte a KU Leven, aby pripravili „návrh európskeho rámca interoperability pre inteligentné mestá a komunity“. Hoci je EIF pre elektronickú verejnú správu zavedený od roku 2010, ide o prvý prípad, keď sa tam vyvinuté koncepcie a nápady prispôsobili miestnemu kontextu.

Cieľom EIF4SCC je poskytnúť vedúcim predstaviteľom miestnej správy EÚ definície, zásady, odporúčania, prípady praktického využitia z miest a komunít z celej Európy a mimo nej a spoločný model na uľahčenie poskytovania služieb verejnosti naprieč oblasťami, mestami, regiónmi a hranicami.

Zdroj: Európska komisia

Rámec bol vypracovaný na základe predchádzajúcich a prebiehajúcich iniciatív a nájdenia ich komplementárnosti s predchádzajúcimi a prebiehajúcimi iniciatívami, ako je hnutie Living- in.EU, Európsky rámec interoperability (EIF) z roku 2017, mechanizmy minimálnej interoperability (MIMs Plus) a výsledky iniciatív financovaných EÚ [napr. Nástroj na prepájanie Európy (NPE), digitálne stavebné bloky, trh inteligentných miest, výzva inteligentných miest, partnerstvo pre digitálnu transformáciu v rámci mestskej agendy] a projekty financované EÚ (synchronicita, Triangulum atď.).

Prečo mestá a komunity potrebujú interoperabilitu?

Cieľom EIF4SCC je poskytnúť všeobecný rámec pre interoperabilitu všetkých typov a ako môže prispieť k rozvoju inteligentného mesta/komunity. Tým sa pripraví pôda pre služby pre občanov a podniky, ktoré sa budú ponúkať nielen v jednom meste, ale aj naprieč mestami, regiónmi a cezhranične.

Európsky rámec interoperability pre inteligentné mestá a obce

EIF4SCC obsahuje tri koncepcie (interoperabilita, inteligentné mesto alebo komunita, EIF4SCC), päť zásad (vychádzajúc z vyhlásenia „Living-in.EU“) a sedem prvkov (pozostávajúcich z piatich komponentov interoperability, jednej prierezovej vrstvy – integrované riadenie služieb a základnej vrstvy riadenia interoperability).

Zdroj: Európska komisia

Komponenty interoperability

V návrhu EIF4SCC sa identifikovalo päť aspektov interoperability, ktoré sú dôležité v kontexte mesta a komunity. Sú podobné ako „vrstvy“ interoperability v európskom rámci interoperability z roku 2017, pričom sa dopĺňa kultúrna interoperabilita. V správe sa uvádzajú príklady z miest EÚ na ilustráciu toho, ako sa uplatňujú v praxi.

• Technická interoperabilita sa vzťahuje na zahrnutie špecifikácií rozhrania, prepojovacích služieb, služieb integrácie údajov, prezentácie a výmeny údajov a bezpečných komunikačných protokolov. Otvorené technické špecifikácie by sa mali prispôsobiť osobitnému kontextu, v ktorom sa budú používať. Napríklad mechanizmy minimálnej interoperability (MIMs Plus) a moduly NPE založené na spoločne dohodnutých otvorených normách a otvorených technických špecifikáciách zabezpečujú interoperabilitu údajov, systémov a služieb medzi mestami a dodávateľmi na celom svete a môžu usmerňovať tých, ktorí pracujú na interoperabilite v ekosystéme inteligentných miest.
• Sémantická interoperabilita znamená, že formát a význam vymieňaných údajov a informácií sa zachováva a chápe počas výmen medzi jednotlivcami a organizáciami. Sémantická interoperabilita zahŕňa sémantické aj syntaktické aspekty. Sémantický aspekt sa vzťahuje na význam prvkov údajov a vzťah medzi nimi a zahŕňa dátové modely, kontrolované slovníky a spoločné zoznamy kódov na opis výmeny údajov. Syntaktický aspekt sa vzťahuje na presný formát informácií, ktoré sa majú vymieňať, pokiaľ ide o gramatiku a formát.
• Organizačná interoperabilita sa vzťahuje na spôsob, akým organizácie zosúlaďujú svoje procesy, zodpovednosti a očakávania s cieľom dosiahnuť spoločne dohodnuté ciele. Organizačná interoperabilita znamená dokumentovanie, integráciu alebo zosúladenie procesov a výmenu relevantných informácií. Aktívne zapojenie komunity používateľov do spoluvytvárania riešení je súčasťou organizačného komponentu interoperability.
• Právna interoperabilita znamená zabezpečiť, aby jednotlivci a organizácie, či už verejné alebo neverejné, pôsobiace na základe rôznych právnych a regulačných rámcov, pravidiel obstarávania, politík a stratégií, mohli spolupracovať. Politiky, nariadenia a právne predpisy by mali umožniť zriaďovanie služieb v rámci miest a komunít a medzi nimi. Mala by existovať jasná dohoda o tom, ako riešiť rozdiely v politikách, nariadeniach a právnych predpisoch vrátane možnosti nových politík, nariadení a právnych predpisov. Výmena údajov je napríklad výrazne ovplyvnená právnou interoperabilitou, keďže si to vyžaduje vývoj a používanie licencií na údaje.
• Kultúrna interoperabilita sa vzťahuje na opatrenia prijaté jednotlivcami a organizáciami s cieľom zohľadniť ich sociálne a kultúrne rozdiely a prípadne organizačné kultúrne rozdiely.
• Základná úroveň riadenia interoperability je kľúčom k holistickému prístupu k interoperabilite. Odkazuje na rozhodnutia o rámcoch interoperability, inštitucionálnych dojednaniach, organizačných štruktúrach, úlohách a zodpovednostiach, politikách, dohodách a iných aspektoch zabezpečenia a monitorovania interoperability na miestnej a vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ. S cieľom zaviesť tieto typy interoperability v zložitom prostredí mesta návrh obsahuje koncepčný model integrovaného riadenia služieb, ktorý sa môžu miestne orgány prispôsobiť tak, aby vyhovoval špecifickým štruktúram v rámci ich organizácií.

Koncepčný model integrovaného riadenia služieb v inteligentných mestách alebo komunitách (SCC)

S cieľom zabezpečiť, aby vedúci predstavitelia miestnej správy EÚ mohli jednoducho uplatňovať EIF4SCC na svoje mesto alebo komunitu, bol vyvinutý koncepčný model integrovaného riadenia služieb. Tento koncepčný model predstavuje podporu riadenia potrebnú na koordináciu činností.

Európsky rámec interoperability z roku 2017 odkazuje na verejný charakter služieb a uvádza sa v ňom, že poskytovanie európskych verejných služieb si často vyžaduje, aby orgány verejnej správy spolupracovali na uspokojovaní potrieb koncových používateľov a poskytovali verejné služby integrovaným spôsobom. Vzhľadom na úlohu subjektov neverejnej správy pri poskytovaní služieb v súvislosti s inteligentným mestom alebo komunitou sa však koncepcia verejnosti odstraňuje. Keďže značné množstvo údajov a informácií v kontexte inteligentných miest nie je v rukách orgánov verejnej správy, integrované riadenie služieb musí mať širší pohľad.

Integrované riadenie služieb sa vzťahuje na kontext riadenia a zahŕňa všetky komponenty interoperability: kultúrne, právne, organizačné, sémantické a technické. Zabezpečenie interoperability pri vytváraní kultúrneho kontextu, príprave právnych nástrojov, organizovaní procesov spolupráce, výmene údajov a informácií pri poskytovaní služieb štandardných zmluvných doložiek je nepretržitá úloha. Výsledkom integrovaného riadenia služieb je integrovaný spôsob poskytovania služieb a spoločné pracovné postupy.

Model obsahuje šesť podstatných prvkov:

1. Používatelia služieb – obyvatelia, návštevníci, podniky, organizácie a správcovia by mali zohrávať aktívnu úlohu pri spoluvytváraní inteligentných mestských a komunitných služieb. Používatelia služieb môžu poskytovať svoje vstupy digitálne, čo vedie k zlepšeniu služieb, ktoré sa im ponúkajú. Táto dynamika znamená nepretržitú výmenu údajov, ktorá zaručuje bezpečnosť a súkromie.
2. Integrované služby SCC – integrované služby SCC môže ponúkať verejný sektor alebo spolupráca medzi verejným a neverejným sektorom. Príklady siahajú od vývoja služieb, ktoré sú založené na cloude a poskytujú používateľom služieb používateľsky ústretové rozhranie, až po rozvoj miestnych digitálnych dvojíc. Digitálne dvojica je digitálna kópia mesta alebo komunity, ktorá umožňuje testovanie politických rozhodnutí v digitálnom prostredí. Tieto služby môžu využívať stavebné bloky, ktoré sú k dispozícii na opätovné použitie. Príkladmi takýchto stavebných prvkov sú riešenia ISA² a stavebné prvky Nástroja na prepájanie Európy (NPE), ktoré ponúkajú základné spôsobilosti a môžu sa použiť v akomkoľvek európskom projekte na uľahčenie cezhraničného poskytovania digitálnych verejných služieb. Medzi príklady stavebných blokov ISA² a NPE patria základné slovníky, elektronický podpis a elektronická fakturácia.
3. Poskytovatelia služieb – verejní aj súkromní – poskytujú používateľom služieb v rámci mesta alebo komunity rôzne služby. Tieto oblasti siahajú od registrácie narodenia dieťaťa až po zber odpadu až po nakladanie s pouličnými svietidlami. Interakcia medzi poskytovateľmi služieb a používateľmi služieb v kontexte inteligentných miest sa môže vyskytnúť v rámci spoločnej rady štandardných zmluvných doložiek. Rada združuje týchto aktérov a môže pomôcť identifikovať potreby v oblasti služieb, plánovať ich vykonávanie, vykonávať poskytovanie služieb a hodnotiť výsledky.
4. Zdroje údajov a služby – v rámci mesta existuje mnoho zdrojov údajov vrátane administratívnych údajov, vedeckých údajov, hromadných a štatistických údajov, údajov zozbieraných prostredníctvom internetu vecí alebo údajov zozbieraných prostredníctvom environmentálnych a mestských senzorov alebo údajov vytvorených ľuďmi v meste. Údaje možno klasifikovať ako otvorené, zdieľané alebo uzavreté v závislosti od vlastníctva, súkromia a bezpečnostných aspektov. Údaje si môžu vymieňať verejné a neverejné subjekty v inteligentnom meste alebo komunite s cieľom zlepšiť poskytovanie služieb. Služby môžu byť otvorené, zdieľané alebo uzavreté.  Otvorené a zdieľané služby vyvinuté Európskou komisiou a vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi správami sú k dispozícii verejným aj neverejným subjektom na opakované použitie (napríklad moduly NPE). Umožňujú poskytovateľom služieb ponúkať integrované služby nákladovo efektívnym a štandardizovaným spôsobom, čo vedie k vyššej efektívnosti pre poskytovateľov služieb a k možnej väčšej používateľskej ústretovosti pre používateľov služieb. Verejné a súkromné subjekty si vymieňajú údaje a služby prostredníctvom spoločnej platformy inteligentných miest alebo komunitnej dátovej platformy, známej aj ako miestna dátová platforma. Všetky druhy údajov, ktoré sú dostupné a vytvorené v meste, sa môžu ponúkať na opakované použitie prostredníctvom dátovej platformy za osobitných podmienok opätovnej použiteľnosti. Používatelia služieb takisto zohrávajú kľúčovú úlohu v dátovej platforme tým, že generujú údaje prostredníctvom svojej činnosti s mestom a využívania služieb ponúkaných poskytovateľmi služieb. Súkromie a bezpečnosť údajov má zásadný význam a platforma údajov ich môže uľahčovať a kontrolovať.
5. Technológia – umožňuje zber, uchovávanie, zdieľanie, aktualizáciu a uchovávanie údajov a vytvára možnosť vybudovať opakovane použiteľné služby. Umožňuje poskytovateľom služieb vytvárať služby a používateľom umožňuje zohrávať aktívnu úlohu pri vytváraní týchto služieb. Príkladmi technológií relevantných v kontexte štandardných zmluvných doložiek sú umelá inteligencia, veľké dáta, blockchain, cloud computing, vysokovýkonná výpočtová technika, digitálne dvojčatá, dátové platformy, internet vecí, mobilné aplikácie atď.
6. Bezpečnosť a ochrana súkromia – sú prvoradými obavami pri poskytovaní služieb a verejná správa aj neverejné subjekty musia zabezpečiť, aby sa uplatňoval prístup založený na ochrane súkromia už v štádiu návrhu a bezpečnosti už v štádiu návrhu. Služby by nemali byť ohrozené útokmi a musia byť v súlade so zmluvnými a právnymi záväzkami týkajúcimi sa ochrany údajov a súkromia.

Ďalšie kroky

Európska komisia nabáda miestne samosprávy na regionálnej, mestskej a komunitnej úrovni, aby preskúmali návrh európskeho rámca interoperability pre inteligentné mestá a komunity (EIF4SCC) a sprievodnú správu o štúdii, v ktorej sa podrobne opisuje metodika, preskúmanie literatúry a vykonaný proces zapojenia zainteresovaných strán. O návrhu EIF4SCC sa bude diskutovať prostredníctvom komunity Living- in.EU a iných fór s cieľom prijať ho ako oficiálny dokument Komisie na základe spätnej väzby používateľov a zainteresovaných strán.

Viac informácií získate na Twitteri @ConnectCitiesEU