Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie

Cieľom koordinovaného plánu v oblasti umelej inteligencie je urýchliť investície do umelej inteligencie, vykonávať stratégie a programy v oblasti umelej inteligencie a zosúladiť politiku v oblasti umelej inteligencie s cieľom zabrániť fragmentácii v Európe.

Koordinovaný plán v oblasti umelej inteligencie ( AI) bol uverejnený v roku 2018. Ide o spoločný záväzok Komisie, členských štátov EÚ, Nórska a Švajčiarska maximalizovať potenciál Európy konkurovať na celosvetovej úrovni. Vpočiatočnom plánesa vymedzili opatrenia a nástroje financovania na zavádzanie a rozvoj umelej inteligencie vo všetkých odvetviach. Členské štáty boli zároveň vyzvané, aby vypracovali svoje vlastné vnútroštátne stratégie.

Posledná aktualizáciaplánu bola uverejnená v roku 2021. Poukazuje na odhodlanie Európy vytvoriť globálne vedúce postavenie v dôveryhodnej umelej inteligencii. Plán na rok 2021 je takisto úzko zosúladený s digitálnymi a ekologickými prioritami Komisie a reakciou Európy na pandémiu COVID-19.

Cieľom koordinovaného plánu na rok 2021 je premeniť stratégiu na opatrenia tým, že sa bude nabádať na:

• urýchliť investície do technológií umelej inteligencie s cieľom stimulovať odolnú hospodársku a sociálnu obnovu s pomocou zavádzania nových digitálnych riešení
• plne a rýchlo vykonávaťstratégie a programy v oblasti umelej inteligencie s cieľom zabezpečiť, aby EÚ maximalizovala výhody skorého osvojenia.
• zosúladiť politiku v oblasti umelej inteligencie s cieľom odstrániť fragmentáciu a riešiť globálne výzvy.

Na dosiahnutie tohto cieľa sa v aktualizovanom pláne stanovujú štyri kľúčové súbory politických cieľov podporené konkrétnymi opatreniami. Uvádza sa v ňom aj možný mechanizmus financovania a stanovuje sa v ňom harmonogram s cieľom:

• stanoviť základné podmienky pre vývoj a zavádzanie umelej inteligencie v EÚ
• urobiť z EÚ miesto, kde excelentnosť prekvitá z laboratória na trh
• zabezpečiť, aby technológie umelej inteligencie fungovali pre ľudí
• budovanie strategického vedúceho postavenia v odvetviach s veľkým vplyvom

Oznámenie o podpore startupov a inovácií v oblasti dôveryhodnej umelej inteligencie z roku2024 vychádza z koordinovaných akčných plánov v oblasti umelej inteligencie z rokov 2018 a 2021. To poukazuje na posun politiky k generatívnej umelej inteligencii v reakcii na najnovší technologický vývoj. Podobne prijatá verzia aktu o umelej inteligencii obsahuje aj ustanovenia o generatívnej umelej inteligencii. Tieto pravidlá rozširujú pôvodný návrh Komisie z roku 2021, ktorého cieľom bolo vybudovať dôveryhodný ekosystém umelej inteligencie pre súčasnosť a budúcnosť.

V oznámení z roku 2024 sa navrhuje:

• strategický investičný rámec na využitie aktív EÚ – ako napríklad superpočítačová infraštruktúra – na podporu inovačného európskeho ekosystému umelej inteligencie.
• spolupráca medzi startupmi, inovátormi a priemyselnými používateľmi s cieľom prilákať investície do EÚ a poskytnúť prístup ku kľúčovým komponentom umelej inteligencie, ako sú údaje, výpočtová sila, algoritmy a talenty.
• akcie a investície na podporu startupov a priemyselných odvetví v Európe, aby sa stali svetovými lídrami v dôveryhodných pokročilých modeloch, systémoch a aplikáciách umelej inteligencie.
• balík opatrení (podľa GenAI4EU) na podporu európskych startupov a MSP pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá dodržiava hodnoty a predpisy EÚ vrátane dodržiavania pravidiel ochrany súkromia a údajov.

Investície

Komisia navrhla minimálne 1 miliardu EUR ročne investovať do umelej inteligencie z programovHorizont Európa a Digitálna Európa, ktoré sa dosiahli na roky 2021 a 2022, cieľom finančných prostriedkov EÚ na umelú inteligenciu je čerpať a konsolidovať investície a podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi, čím sa maximalizuje jej vplyv.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti poskytuje bezprecedentnú príležitosť na modernizáciu umelej inteligencie a investovanie do nej. Vďaka tomu sa EÚ môže stať svetovým lídrom vo vývoji a zavádzaní dôveryhodných, bezpečných a udržateľných technológií umelej inteligencie zameraných na človeka. Do septembra 2023 už investovala 4,4 miliardy eur do umelej inteligencie. Viac informácií možno nájsť v správe o mapovaní nástrojov financovania na úrovni EÚ k cieľom digitálneho desaťročia.

Opatrenia načrtnuté v plánoch aktívne vykonávala Komisia aj členské štáty a dosiahol sa pokrok vo všetkých kapitolách. EÚ podporuje najmä kritickú výpočtovú kapacitu prostredníctvom niekoľkých úspešných opatrení:

1. Zákon o čipoch vytvára legislatívny základ na zvýšenie odolnosti polovodičového priemyslu.
2. Spoločný podnik pre čipy (Chips JU) urýchľuje polovodičové technológie v Európe.
3. Spoločný podnik EuroHPC rozvíja pokročilé výpočtové kapacity dostupné pre európske MSP.
4. Testovacie a experimentálne zariadenia (TEF) podporujú vývoj technológií umelej inteligencie pre komponenty a systémy umelej inteligencie Edge.
5. Dôležité projekty spoločného európskeho záujmu (IPCEI) podporujú spoluprácu medzi členskými štátmi na špičkových mikroelektronických a komunikačných projektoch.

Tieto iniciatívy spoločne vytvárajú synergický ekosystém na podporu mikroelektroniky a výpočtovej kapacity v Európe. Komisia takisto monitoruje a posudzuje pokrok týchto opatrení a v spolupráci s členskými štátmi podá správu o monitorovaní v roku 2024.

Pozadia

Členské štáty a Komisia úzko spolupracovali a pravidelne sa stretávali s cieľom pracovať na opatreniach v rámci rôznych plánov. Dosiahli pokrok vo všetkých oblastiach plánu vrátane navrhnutia dátovej stratégie,podporymalých a stredných podnikov a vytvárania podmienok pre excelentnosť vo výskume a vývoji a zavádzaní umelej inteligencie v Európe.

Celkovo prvé dva roky vykonávania potvrdili, že spoločné akcie a štruktúrovaná spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou sú kľúčom ku globálnej konkurencieschopnosti a vedúcemu postavenia EÚ v oblasti rozvoja a zavádzania umelej inteligencie. Väčšina členských štátov prijala vnútroštátne stratégie pre umelú inteligenciu a začala ich vykonávať. Investície do umelej inteligencie sa zvýšili a EÚ bola schopná mobilizovať kritické zdroje na podporu týchto procesov.