Elektronická identifikácia

Elektronická identifikácia (eID) je kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní bezpečnosti a ochrany digitálnych transakcií. Slúži ako digitálny dôkaz totožnosti, ktorý jednotlivcom umožňuje prístup k online službám, vykonávanie elektronických transakcií a interakciu s vládnymi platformami s vyššou úrovňou dôvery. Systém elektronickej identifikácie overuje identitu osoby a zabezpečuje, aby sa služby poskytovali oprávnenej osobe, najmä v citlivých oblastiach, ako je bankovníctvo. Výzva spočíva v vytvorení systému, ktorý bezproblémovo funguje naprieč hranicami a priemyselnými odvetviami.

Pred rokom 2014 chýbajúci spoločný právny základ zabránil členským štátom uznať a akceptovať systémy elektronickej identifikácie vydané v iných členských štátoch. Nedostatočná cezhraničná interoperabilita vnútroštátnych systémov takisto bráni občanom a podnikom plne využívať výhody digitálnej EÚ. Nariadenie o elektronickej identifikácii, autentifikácii a dôveryhodných službách (eIDAS)zavedené v roku 2014 umožnilo používanie vnútroštátnych elektronických preukazov totožnosti pre online verejné služby cez hranice EÚ. Nariadenie eIDAS, ktoré poskytuje základ pre cezhraničnú elektronickú identifikáciu, autentifikáciu a certifikáciu webových stránok v rámci EÚ, bolo míľnikom na ceste k vytvoreniu predvídateľného regulačného prostredia. V súčasnosti môže zo súčasného systému profitovať viac ako 90 % Európanov. Komisia takisto zachováva a poskytuje niekoľko otvorených a opakovane použiteľných digitálnych riešení, ktoré zabezpečujú úplnú interoperabilitu digitálnych služieb súvisiacich s identitou (eDelivery, eSignature, eID). Využívanie je však nízke, jeho používanie je ťažkopádne a obchodné prípady, najmä v súkromnom sektore, sú obmedzené. S rozširovaním digitálnych služieb a nárastom obáv o súkromie sa ukázalo, že nariadenie potrebuje aktualizáciu, aby udržalo krok s vyvíjajúcim sa digitálnym prostredím a vznikajúcimi hrozbami pre súkromie.

V reakcii na tieto zmeny Európska komisia v roku 2021 navrhla zmenynariadenia eIDASz roku 2014. V peňaženkedigitálnej identity EÚ,ktorá bola zavedená nariadením o európskej digitálnej identite z roku 2024, sa zdôrazňuje právo jednotlivcov na zachovanie kontroly nad svojou digitálnou identitou. Peňaženka digitálnej identity EÚ je nástroj na posilnenie postavenia občanov, aby mohli bezpečne a súkromne riadiť svoju digitálnu identitu pri prechode po EÚ, pričom je v súlade svyhlásením EÚ o digitálnych právach a jeho cieľom je dosiahnuť cieľ všeobecného prístupu k digitálnym ID do roku 2030 v rámci programu Digitálne desaťročie.

Európsky parlament 29. februára 2024 hlasoval za nové nariadenie, pričom väčšina podporila aktualizáciu. Ďalším krokom je formálne schválenie Radou ministrov EÚ pre jeho zavedenie do právnych predpisov.

Komisia vo svojomoznámení Digitálny kompas do roku 2030 stanovila niekoľko cieľov a čiastkových cieľov pre elektronickú identifikáciu: Európska cesta digitálneho desaťročia (pdf). Napríklad do roku 2030 by mali byť všetky kľúčové verejné služby dostupné online, všetci občania budú mať prístup k elektronickým zdravotným záznamom a 100 % občanov bude mať prístup k bezpečnej elektronickej identifikácii, čo znamená, že sú uznané v celej Únii, čo im umožní mať úplnú kontrolu nad transakciami s identitou a zdieľanými osobnými údajmi. Pilotná implementácia digitálnej peňaženky už umožňuje vývoj, vykonávanie a rozšírenie európskeho rámca digitálnej identity. Cieľom je získať súbor technických odkazov, noriem, komponentov a riešení vrátane aplikácie, aby sa peňaženka digitálnej identity EÚ mohla sprístupniť členským štátom.