Elektronická identifikácia

Elektronická identifikácia (eID) je kľúčovým prvkom pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany digitálnych transakcií. Slúži ako digitálny dôkaz totožnosti, ktorý jednotlivcom umožňuje prístup k online službám, vykonávanie elektronických transakcií a interakciu s vládnymi platformami s vyššou úrovňou dôvery. Systém elektronickej identifikácie overuje totožnosť osoby a zabezpečuje, aby sa služby poskytovali oprávnenej osobe, najmä v citlivých oblastiach, ako je bankovníctvo. Výzva spočíva vo vytvorení systému, ktorý bude bezproblémovo fungovať naprieč hranicami a odvetviami. 

Pred rokom 2014 neexistencia spoločného právneho základu bránila členským štátom uznávať a akceptovať schémy elektronickej identifikácie vydané v iných členských štátoch. Nedostatočná cezhraničná interoperabilita vnútroštátnych systémov takisto bráni občanom a podnikom plne využívať výhody digitálnej EÚ. Nariadenie o elektronickej identifikácii, autentifikácii a dôveryhodných službách (eIDAS)zavedené v roku 2014 umožnilo používanie vnútroštátnych elektronických identifikácií pre online verejné služby naprieč hranicami EÚ. Nariadenie eIDAS, ktoré poskytuje základ pre cezhraničnú elektronickú identifikáciu, autentifikáciu a certifikáciu webových sídiel v rámci EÚ, bolo míľnikom na ceste k vytvoreniu predvídateľného regulačného prostredia. V súčasnosti môže súčasný systém využívať viac ako 90 % Európanov. Komisia takisto udržiava a poskytuje niekoľko otvorených a opakovane použiteľných digitálnych riešení, ktoré zabezpečujú úplnú interoperabilitu digitálnych služieb súvisiacich s identitou (eDelivery, eSignature, eID). Ich využívanie je však nízke, ich využívanie je ťažkopádne a obchodné prípady, najmä v súkromnom sektore, sú obmedzené. S rozširovaním digitálnych služieb a rastúcimi obavami o súkromie sa ukázalo, že nariadenie potrebuje aktualizáciu, aby držalo krok s vyvíjajúcim sa digitálnym prostredím a vznikajúcimi hrozbami pre súkromie.

V reakcii na tieto zmeny Európska komisia v roku 2021 navrhla zmenynariadenia eIDASz roku 2014. V európskej peňaženke digitálnej identity,ktorá bola zavedená nariadením o európskej digitálnej identite z roku 2024, sazdôrazňuje právo jednotlivcov na zachovanie kontroly nad svojou digitálnou identitou. Európska peňaženka digitálnej identity je nástroj na posilnenie postavenia občanov, aby mohli bezpečne a súkromne spravovať svoje digitálne identity pri prechode cez EÚ, pričom je v súlade svyhlásením EÚ o digitálnych právach a zameriava sa na dosiahnutie cieľa politického programu Digitálne desaťročie, ktorým je univerzálny prístup k digitálnej identite do roku 2030.

Komisia stanovila niekoľko cieľov a míľnikov pre elektronickú identifikáciu vo svojom oznámení Digitálny kompas do roku 2030: Digitálne desaťročiena európsky spôsob. Napríklad do roku 2030 by všetky kľúčové verejné služby mali byť dostupné online, všetci občania budú mať prístup k elektronickým zdravotným záznamom a 100 % občanov bude mať prístup k bezpečnej elektronickej identifikácii, čo znamená, že budú uznané v celej Únii, čo im umožní mať plnú kontrolu nad transakciami s totožnosťou a zdieľanými osobnými údajmi. Pilotná implementácia prototypu digitálnej peňaženkyuž umožňuje vývoj, implementáciu a rozšírenie európskeho rámca digitálnej identity. Cieľom je získať súbor technických odkazov, noriem, komponentov a riešení vrátane aplikácie, aby sa európska peňaženka digitálnej identity mohla sprístupniť členským štátom.