Použitie rádiového spektra

Bezdrôtové širokopásmové pripojenie

Bezdrôtové širokopásmové komunikácie zabezpečujú široké pokrytie a pripojiteľnosť pre spoločenské a priemyselné potreby. Pozemné mobilné siete rôznych generácií (od GSM po 5G), ktoré dopĺňajú siete Wi-Fi Radio LAN, poskytujú prístup k internetu pre všetkých občanov bez ohľadu na to, kde žijú, pracujú a cestujú. Bezdrôtové širokopásmové pripojenie umožňuje prepojenie všetkých typov strojov a objektov („Internet vecí“). Prístup k mobilnej komunikácii sa zavádza aj na palube lietadiel a námorných plavidiel.

Pokročilá pripojiteľnosť 5G je kľúčovým faktorom umožňujúcim digitalizáciu a transformáciu podnikov v rôznych priemyselných odvetviach („vertikálne“), ako je cestná a železničná doprava, inteligentná výroba (priemysel 4.0) zdravotná starostlivosť alebo poľnohospodárstvo. Rádiové frekvenčné spektrum bolo sprístupnené na podporu automatizovaných automobilov a vlakov – frekvenčné pásmo 5,9 GHz harmonizované na úrovni EÚ (5 875 – 5 935 MHz) umožňuje prepojenie medzi vozidlami na cestách, ako aj prevádzku rádioriadenej mestskej železničnej dopravy. Frekvenčné pásma 874,4 – 880,0 MHz spárované s 919,4 – 925,0 MHz, ako aj 1 900 – 1 910 MHz sú v EÚ harmonizované aj pre železničné mobilné rádio (RMR), ktoré sú určené na zabezpečenie všadeprítomnej kontroly a riadenia železničnej prevádzky.

Mobilné komunikácie

Mobilné komunikácie sa stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života a umožňujú pripojenie kdekoľvek a kedykoľvek. Občania, podniky a organizácie na celom svete sa čoraz viac spoliehajú na mobilné komunikácie, aby mohli komunikovať, pracovať a spolupracovať.

Riadenie rádiového frekvenčného spektra pre mobilné komunikácie musí byť inteligentné a efektívne, aby sa zabránilo rušeniu medzi rôznymi používateľmi, maximalizovali prínosy pre používateľov z hľadiska pripojiteľnosti a udržateľnosti a podporovali inovácie a služby na jednotnom trhu. S cieľom dosiahnuť tieto ciele v celej Únii a pri zohľadnení súčasných sociálno-ekonomických výziev Komisia v spolupráci s členskými štátmi rozvíja politiku frekvenčného spektra na úrovni EÚ a koordinuje prideľovanie rádiového frekvenčného spektra za harmonizovaných technických podmienok, ako aj plánovanie a vykonávanie vnútroštátnych postupov prideľovania frekvenčného spektra.

V súlade s rozhodnutím o rádiovom frekvenčnom spektre a európskym kódexom elektronickej komunikácie Komisia vypracúva technické vykonávacie rozhodnutia s cieľom zabezpečiť harmonizované podmienky, dostupnosť a efektívne využívanie rádiového spektra v celej Únii. Už viac ako 4 GHz rádiového frekvenčného spektra bolo na úrovni EÚ identifikované a harmonizované pre pozemské systémy schopné poskytovať bezdrôtové širokopásmové elektronické komunikačné služby (vrátane mobilných komunikácií), ktoré sa rozprestierajú na nízkofrekvenčných, stredných a vysokofrekvenčných pásmach v súlade so zásadami neutrality technológií a služieb.

Komisia takisto monitoruje a analyzuje vnútroštátne postupy udeľovania frekvenčného spektra v členských štátoch s cieľom zabezpečiť včasnú dostupnosť dostatočného rádiového frekvenčného spektra v podmienkach podpory investícií v rámci harmonizovaných pásiem EÚ na zavedenie rozšírených bezdrôtových (vrátane mobilných) sietí.

Sieť malých buniek pre 5G

Inteligentnejšie bezdrôtové siete vrátane malých buniek a distribuovaných antén sú predpokladom plnohodnotného zavádzania 5G. V tejto súvislosti sa vo vykonávacom nariadení Komisie stanovujú fyzické a technické vlastnosti malých buniek, ktoré sú vyňaté z akéhokoľvek individuálneho povolenia na územné plánovanie alebo iných individuálnych predchádzajúcich povolení. V definícii malého článku vo vykonávacom nariadení sa stanovujú prísne limity, pokiaľ ide o veľkosť a vypúšťaný výkon týchto zariadení malých článkov.

Týmto nariadením sa zabezpečuje aj ochrana verejného zdravia pred vystavením elektromagnetickým poliam, ako aj vizuálna integrácia malých buniek. Na tento účel sa ním stanovuje súlad s limitmi elektromagnetických polí (EMF) pri zavádzaní verejných mobilných sietí, ktoré sa odporúčajú na úrovni EÚ. Tieto limity EMP zabezpečujú 50-násobné rozpätie pod úrovňami uvedenými medzinárodnými vedeckými dôkazmi, ktoré majú potenciálny vplyv na ľudské zdravie. Nariadenie sa zaoberá aj vizuálnym vzhľadom malých buniek, aby sa zabránilo vizuálnemu neporiadku. Stanovujú sa v ňom špecifikácie súdržného a integrovaného zariadenia, pričom sa vnútroštátnym orgánom poskytujú prostriedky na dohľad nad agregovaným zavádzaním malých buniek.

Prípady priemyselného použitia

Zavádzanie spoľahlivého a odolného bezdrôtového pripojenia sa čoraz viac stáva nevyhnutnosťou pre priemyselné procesy rozhodujúce pre podnikanie, ako sú napríklad tie, ktoré súvisia s automatizovanou výrobou v inteligentných továrňach (priemysel 4.0). Pripojenie 5G možno použiť na pripojenie senzorov k rôznym strojom, čo umožňuje továrňam, leteckým spoločnostiam, výrobcom automobilov a iným priemyselným operátorom monitorovať a spravovať zariadenia a výrobky na účely údržby a opravy. Napríklad údaje zozbierané zo snímačov môžu byť prenášané prostredníctvom siete 5G procesorom s algoritmami strojového učenia, aby predpovedali budúce správanie zariadenia pred vznikom vážneho poškodenia. Okrem toho priemyselná výroba závisí od vysokej presnosti, diaľkového ovládania strojov, ako aj autonómnych robotov a interiérových vozidiel, ktoré sú prepojené v kritickej 5G sieti súkromných podnikov.

Na tento účel Komisia poverila Európsku konferenciu poštových a telekomunikačných služieb (CEPT), aby preskúmala potenciálne zavedenie pozemných bezdrôtových širokopásmových systémov poskytujúcich pripojenie k sieti na miestnej úrovni pre vertikály v rámci frekvenčného pásma 3,8 – 4,2 GHz v Únii. Cieľom tejto iniciatívy je podporovať rozvoj priemyselného ekosystému 5G, efektívne využívanie frekvenčného spektra a zavádzanie inovačných podmienok zdieľania v rámci tohto pásma medzi vertikálnymi aplikáciami 5G a existujúcimi používateľmi (ako sú satelitné spojenia medzi vesmírom a zemou).

Mobilné komunikácie na palube lietadiel a plavidiel

Multimediálny zážitok už možno poskytnúť prostredníctvom mobilnej technológie (vrátane 4G) cestujúcim na palube lietadiel a lodí. Pridaním pripojenia 5G v lietadlách a námorných plavidlách sa zlepšia komunikačné služby dostupné občanom počas cestovania, pričom sa využijú najnovšie dostupné mobilné technológie a zabezpečí sa efektívne využívanie frekvenčného spektra. Mobilné komunikácie na palube lietadiel/Vessels (MCA/MCV) sú systémy, ktoré umožňujú cestujúcim používať ich mobilné zariadenia (napr. inteligentné telefóny) na palube. V súčasnosti sa služby MCA a MCV nachádzajú v obmedzenom počte lietadiel a plavidiel a záujem o rozšírenie týchto služieb tak z hľadiska rozsahu, ako aj z hľadiska pokrytia rastie.

Mobilné komunikácie na palube lietadla

V roku 2008 Komisia zaviedla harmonizované technické pravidlá na spustenie služieb GSM (2G) vo frekvenčnom pásme 1 800 MHz pre celoeurópske služby mobilnej komunikácie na palube lietadiel. Tieto technické pravidlá Komisia následne v roku 2013 aktualizovala s cieľom zahrnúť technológiu UMTS (3G) do párového frekvenčného pásma 2 GHz a technológiu LTE (4G) vo frekvenčnom pásme 1 800 MHz okrem GSM (2G). To znamená, že cestujúci potom mohli využívať svoje mobilné terminály na širokopásmové služby, ako je napríklad prístup na internet v lietadle vybavenom MCA. Komisia zmenila rozhodnutia z roku 2016 s cieľom zjednodušiť mobilné komunikácie na palubách lietadiel.

Mobilné komunikácie na palubách plavidiel

V roku 2010 Komisia podobne ako MCA zaviedla harmonizované technické pravidlá na spustenie služieb GSM (2G) vo frekvenčnom pásme 1 800 MHz pre celoeurópske služby mobilnej komunikácie na palubách plavidiel. Tieto technické pravidlá Komisia následne v roku 2017 aktualizovala tak, aby zahŕňala UMTS (3G) vo frekvenčnom pásme 2 GHz a technológiu LTE (4G) vo frekvenčnom pásme 1 800 MHz okrem GSM (2G). To znamená, že cestujúci mohli využívať svoje mobilné terminály na širokopásmové služby, ako je napríklad prístup na internet na lodi vybavenej MCV.

Audiovizuálne služby

Spektrum je hlavnou zložkou bezdrôtovej distribúcie audiovizuálneho obsahu. Terestriálne vysielanie je dôležitým prvkom európskeho audiovizuálneho modelu a plní hlavné ciele verejnej politiky, ako je kultúrna rozmanitosť a pluralita médií.

Rozhodnutím Európskeho parlamentu a Rady UHF sa zaručuje, že frekvenčné pásmo 470 – 694 MHz (pásmo UHF) využívané na terestriálne vysielanie bude vyhradené pre digitálnu terestriálnu televíziu (DTT) a tvorbu programov a osobitné podujatia (PMSE) aspoň do roku 2030. Poskytovatelia DTT a PMSE tak majú dlhodobú predvídateľnosť pre investície a inovácie. Členský štát sa môže rozhodnúť, že ho využije na iné služby, ale takéto použitie musí byť zlučiteľné s potrebami vnútroštátneho vysielania a nesmie nepriaznivo ovplyvniť vysielanie v susedných krajinách. Rozhodnutie UHF bolo navrhnuté na základe Lamyho správy z augusta 2014 a stanoviska skupiny pre politiku rádiového frekvenčného spektra z februára 2015.

Cieľom štúdie o využívaní pásma UHF do 700 MHz je uľahčiť vypracovanie správy Európskej komisie o vývoji vo využívaní pásma UHF. Štúdia posúdi technologické, sociálne, hospodárske, kultúrne a medzinárodné aspekty súvisiace s využívaním pásma UHF.

Satelitná komunikácia pre vzdialené oblasti

Satelitné komunikácie a údaje zozbierané satelitmi sa stali nevyhnutnými pre širokú škálu aplikácií. Satelity poskytujú služby v oblasti bezpečnosti života a iné služby v oblastiach, ktoré sú mimo dosahu pozemských sietí, napríklad na mori, vo vzduchu a v horských oblastiach. Pomáhajú preklenúť digitálnu priepasť tým, že umožňujú prístup k bezdrôtovému širokopásmovému pripojeniu vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Môžu uľahčiť vysielanie televíznych signálov na celom kontinente. Satelitné navigačné služby pomáhajú zlepšiť mobilitu a znížiť počet nehôd. Údaje získané prieskumom Zeme alebo meteorologickými satelitmi, ako aj inými vedeckými satelitmi uľahčujú predpovedanie počasia a pomáhajú monitorovať zmenu klímy.

Frekvencie používané satelitmi sú koordinované v súlade s postupmi Medzinárodnej telekomunikačnej únie (ITU), čím sa zabezpečuje predchádzanie škodlivému cezhraničnému rušeniu alebo jeho minimalizácia. ITU tiež vedie register pridelených frekvencií a satelitných obežných dráh. Postupy ITU sa nevzťahujú na výber a schvaľovanie satelitných služieb, ktoré sa riadia na vnútroštátnej úrovni.

Keďže satelity podporujú niekoľko dôležitých politík EÚ, ako je zelená dohoda a programy, ako sú Galileo a Copernicus, členské štáty a Komisia by mali na základe mandátuprogramu politiky rádiového frekvenčného spektra sprístupniť dostatočné spektrum pre takéto satelitné služby a primerane ho chrániť.

Komisia už v roku 2007 zosúladila podmienky využívania pásma 2 GHz pre systémy poskytujúce mobilné satelitné služby (MSS) v EÚ. Ide o služby poskytované satelitným systémom, ktorý komunikuje s prenosnými terminálmi na zemi, ktoré môžu byť prepravované osobou alebo namontované na lodi alebo vo vozidle. Okrem toho sa na úrovni EÚ vytvoril osobitný postup na výber prevádzkovateľov MSS na základe samostatného rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady. Na základe toho Komisia v roku 2009 prijala rozhodnutie o výbere dvoch prevádzkovateľov MSS. Následne členské štáty udelili týmto prevádzkovateľom práva na využívanie frekvenčného spektra na 18 rokov.

Frekvenčné spektrum oslobodené od licencie

Právo na využívanie frekvenčného spektra vo frekvenčných pásmach oslobodených od licencie sa udeľuje zariadeniam, ktoré spĺňajú určité technické podmienky na spoločné využívanie spektra. Jednotliví používatelia zariadení oslobodených od licencie však nie sú chránení pred rušením a neposkytujú sa im žiadna záruka kvality služby.

Existujú dve hlavné kategórie harmonizovaného využívania frekvenčného spektra oslobodeného od licencie: Zariadenia s krátkym dosahom (SRD) a bezdrôtové prístupové systémy vrátane rádiových miestnych počítačových sietí (WAS/RLAN), ktoré sa riadia vykonávacími rozhodnutiami Komisie o harmonizácii frekvenčného spektra podľa rozhodnutia o rádiovom frekvenčnom spektre, ako aj smernicou o rádiových zariadeniach.

Zariadenia s krátkym dosahom

Zariadenia s krátkym dosahom (SRD) sú zvyčajne prenosné výrobky na masovom trhu, ktoré možno ľahko prijímať a používať cezhranične. Rozdiely v podmienkach prístupu k frekvenčnému spektru v členských štátoch preto môžu zabrániť ich voľnému pohybu, zvýšiť ich výrobné náklady a vytvoriť riziko škodlivého rušenia s inými rádiovými aplikáciami a službami v dôsledku neoprávneného používania. S cieľom predísť týmto problémom alebo ich minimalizovať, vykonávacie rozhodnutia Komisie z roku 2006 a zmenené v roku 2019, ako aj rozhodnutie o harmonizovanom frekvenčnom spektre pre zariadenia s krátkym dosahom z roku 2018, zabezpečujú harmonizované technické podmienky využívania frekvenčného spektra pre rôzne zariadenia s krátkym dosahom.

Harmonizácia technických podmienok využívania frekvenčného spektra v SRD (poskytnutá dvoma rozhodnutiami Komisie) podporuje rôzne iné politiky EÚ (napr. internet vecí, zdravotnícke pomôcky, doprava a dopravné telematiky). Vzhľadom na rastúci hospodársky význam SRD, ako aj rýchle zmeny v technológiách a spoločenských požiadavkách, ktoré vedú k novým žiadostiam, je potrebná pravidelná zmena oboch rozhodnutí.

Bezdrôtové prístupové systémy vrátane rádiových miestnych počítačových sietí (WAS/RLAN)

Bezdrôtové prístupové systémy vrátane rádiových miestnych počítačových sietí (WAS/RLAN) sú širokopásmové rádiové systémy, ktoré umožňujú bezdrôtový prístup pre verejné a súkromné aplikácie bez ohľadu na základnú topológiu siete. V odporúčaní Komisie z roku 2003 sa členské štáty vyzývajú, aby umožnili poskytovanie verejného prístupu RLAN k verejným elektronickým komunikačným sieťam a službám, ktoré podliehajú nanajvýš všeobecným povoleniam. RLAN sa okrem toho riadia európskym kódexom elektronickej komunikácie, ktorý ich definuje ako nízkovýkonné bezdrôtové prístupové systémy fungujúce v malom rozsahu s nízkym rizikom rušenia s inými takýmito systémami zavedenými v tesnej blízkosti inými používateľmi, pričom na nevýhradnom základe využívajú harmonizované rádiové spektrum.

Bezdrôtové prístupové systémy môžu byť nasadené buď vo vnútri alebo mimo budov alebo iných priestorov, zvyčajne v geograficky obmedzených oblastiach. Širokopásmové siete RLAN ako podmnožina WAS sú dnes hlavným typom vybavenia, ktoré sa používa prevažne vo vnútri budov. Typické WAS/RLAN zahŕňajú verejné a súkromné aplikácie ponúkané v domácnostiach, školách, nemocniciach, hoteloch, konferenčných centrách, železničných staniciach, letiskách, nákupných centrách atď. Zvyčajne sú určené na pripojenie tradičných podnikových produktov, ako sú počítače, notebooky, pracovné stanice, servery, tlačiarne a iné sieťové zariadenia, ako aj digitálne spotrebiteľské elektronické zariadenia v domácom alebo podnikateľskom prostredí.

IS/RLAN významne prispievajú k cieľu pokryť všetky domácnosti gigabitovou sieťou – podľa stratégie Komisie pre európsku gigabitovú spoločnosť by všetky hlavné sociálno-ekonomické faktory (vrátane škôl, dopravných uzlov a hlavných poskytovateľov verejných služieb), ako aj digitálne intenzívne podniky mali mať do roku 2025 prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou sťahovania alebo odosielania dát 1 gigabit za sekundu (Gbit/s). Všetky domácnosti v Únii by mali mať internetové pripojenie s rýchlosťou sťahovania najmenej 100 Mbit/s, ktoré možno inovovať na 1 Gbit/s.

Harmonizované zdroje frekvenčného spektra v Únii na poskytovanie bezdrôtového širokopásmového pripojenia prostredníctvom WAS/RLAN sú k dispozícii vo frekvenčných pásmach 2,4 GHz (2 400 – 2 483,5 MHz), 5 GHz (5 150 – 5 350 MHz a 5 470 – 5 725 MHz), ktoré boli harmonizované rozhodnutím Komisie v roku 2005 a zmenené v roku 2007 a v nižších pásmach 6 GHz ( 5945 – 6 425 MHz), ktoré boli harmonizované v roku 2021. Harmonizované frekvenčné spektrum pre WAS/RLAN by malo spĺňať požiadavky rastúceho počtu a rozmanitosti zariadení, ako aj zvyšovania rýchlosti pripojenia a objemu dátovej prevádzky. Mal by podporovať široké kanály požadované mnohými aplikáciami (vrátane videokonferencií, sťahovania médií, telemedicíny, online vzdelávania a hier, rozšírenej reality a virtuálnej reality), ktoré potrebujú veľkú šírku pásma, aby sa dosiahla gigabitová rýchlosť.