Cloud computing

Globálny objem údajov rastie veľmi rýchlo. Keďže cloud computing sa dnes vyskytuje väčšinou vo veľkých dátových centrách, do roku 2025 sa tento trend zvráti: Očakáva sa, že 80 % všetkých dát sa spracuje v inteligentných zariadeniach, ktoré sú bližšie k používateľovi, známe ako edge computing.

Dostupnosť edge aj cloud computingu je nevyhnutná na zabezpečenie čo najefektívnejšieho spracovania údajov. Energeticky účinné a dôveryhodné infraštruktúry a cloudové infraštruktúry budú mať zásadný význam pre udržateľné využívanie technológií edge a cloud computingu.

Cloud computing je kľúčovým cieľom zvýšiť dátovú suverenitu Európy, ako sa uvádza v dátovej stratégii Európskej komisie, digitálnej stratégii, priemyselnej stratégii a pláne obnovy EÚ.

Európska komisia spustila Európsku alianciu pre priemyselné údaje, okraje a cloudové technológie, ktorá bude zahŕňať rozvoj viacerých pracovných okruhov súvisiacich s kľúčovými cieľmi politiky EÚ: 

• Spoločné investície do cezhraničných cloudových infraštruktúr a služieb na vybudovanie ďalšej generácie cloudových dodávok vrátane umožnenia spoločných európskych dátových priestorov
• Súborpravidiel EÚ v oblasti cloud computingu pre cloudové služby, ktorý poskytne jednotný európsky rámec pravidiel, transparentnosť ich dodržiavania a najlepšie postupy pre využívanie cloudu v Európe
• Európsky trh pre cloudové služby, na ktorom budú mať používatelia jednotný portál cloudových služieb spĺňajúci kľúčové normy a pravidlá EÚ

Krajiny EÚ podpísali spoločné vyhlásenie o cloude, v ktorom vyjadrili svoju vôľu spolupracovať na vytvorení európskeho cloudu.

Ďalšími iniciatívami týkajúcimi sa cloud computingu sú:

• Nariadenie o voľnom toku iných ako osobných údajov, ktoré spolu so všeobecným nariadením o ochrane údajov zvyšuje právnu istotu pre používateľov cloudu tým, že zabezpečuje voľný pohyb všetkých údajov v EÚ.
• Prenosnosť údajov: nariadenieo voľnom toku iných ako osobných údajov tiež buduje dôveru tým, že uľahčuje samoregulačnú prácu v oblasti prepínania cloudu a bezpečnosti cloudu. Touto samoregulačnou prácou sa zaoberali skupiny zainteresovaných strán v cloude. Výsledkom boli nedávno dokončené kódexy správania pre prenosnosť údajov SWIPO a odporúčania CSPCERT pre kandidátsky európsky systém certifikácie bezpečnosti cloudu.
• Kybernetická bezpečnosť: na žiadosť Komisie pracuje Európska agentúra pre kybernetickú bezpečnosť ENISA na jednotnom európskom systéme certifikácie kybernetickej bezpečnosti pre cloudové služby. Systém poskytne podnikom, orgánom verejnej správy a občanom väčšiu istotu, že ich údaje sú bezpečné bez ohľadu na to, kde sa uchovávajú alebo spracúvajú.
• Ochrana údajov v cloude: Komisia uľahčila odvetvovej platforme na vypracovanie kódexov správania pre ochranu údajov v cloude. Výsledkom boli dva kódexy správania, ktoré v súčasnosti preskúmava Európsky výbor pre ochranu údajov. Viac informácií o spracovaní osobných a iných ako osobných údajov v cloude možno nájsť v Usmernení Komisie k zmiešaným súborom údajov.
• Štandardizované dohody o úrovni cloudových služieb (SLA), ktoré zaručujú kvalitu cloudových služieb na európskom trhu.
• Využívaniecloudu vo finančnom sektore: poskytovateliafinančných služieb čoraz viac využívajú cloudové služby, aby zostali konkurencieschopní. Musia existovať jasné požiadavky na dohody o outsourcingu medzi finančnými subjektmi a poskytovateľmi cloudových služieb. Ako bolo oznámené v akčnom pláne pre finančné technológie, Európska komisia v súčasnosti spolupracuje so zainteresovanými stranami, orgánmi dohľadu a regulačnými orgánmi na definovaní štandardných zmluvných doložiek pre takéto dohody o outsourcingu.
• Európske mapovanie tokov údajov, ktoré umožní posúdiť hodnotu tokov údajov do európskeho digitálneho hospodárstva.

Cloud computing a edge computing budú zároveň patriť k digitálnym technológiám, ktoré prispejú k dosiahnutiu cieľov Európskej zelenej dohody v oblasti udržateľnosti v oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, mobilita, budovy a výroba.

Európska únia podporuje aj rozvoj cloud computingu v Európe prostredníctvom výskumných a inovačných akcií v rámci programu Horizont 2020.

Projekty financované EÚ budú pracovať na nových riešeniach pre federáciu cloudových infraštruktúr. Nové služby založené na cloude budú musieť reagovať na požiadavky na vysokú úroveň, pokiaľ ide o ochranu údajov, výkonnosť, odolnosť a energetickú efektívnosť. Služby a infraštruktúry budú musieť spĺňať budúce potreby digitalizácie priemyslu a verejného sektora. Riešenie týchto výziev bude tiež súčasťou a prispeje k technologickým ambíciám internetu novej generácie (NGI).

Okrem toho má EÚ v úmysle investovať 2 miliardy EUR prostredníctvom európskej dátovej stratégie do európskeho projektu s vysokým vplyvom, ktorý bude spájať energeticky účinné a dôveryhodné cloudové infraštruktúry a súvisiace služby. Cloudové technológie, ktoré boli vyvinuté v rámci výskumu financovaného z programu Horizont 2020 a zo strany účastníkov trhu, sa zavedú prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy 2 (prepojenie cloudových infraštruktúr) a programu Digitálna Európa (pre služby cloud-to-edge a trhy s cloudom).