Cieľom Európskej komisie je modernizovať vzdelávanie a odbornú prípravu financovaním výskumu a inovácií a podporou digitálnych technológií používaných na vzdelávanie.
Akčný plán digitálneho vzdelávania
Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) je politická iniciatíva Európskej únie (EÚ) na podporu udržateľného a účinného prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov EÚ digitálnemu veku.
Na dosiahnutie svojich cieľov sa v akčnom pláne stanovuje 13 opatrení v 2 prioritných oblastiach:
- podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania;
- Zlepšovanie digitálnych zručností a kompetencií pre digitálnu transformáciu.
V rámci priority 1 opatrenia 6 bola expertná skupina poverená vypracovaním etických usmernení pre umelú inteligenciu a využívanie údajov vo vzdelávaní a odbornej príprave na základe etických usmernení pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, ktoré predložila expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu v roku 2019.
V rámci priority 2 opatrenia 7 bola expertná skupina poverená vypracovaním spoločných usmernení pre učiteľov a pedagógov s cieľom podporiť digitálnu gramotnosť a bojovať proti dezinformáciám prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy.
Očakáva sa, že usmernenia budú pripravené v septembri 2022.
Európska komisia v roku 2017 prijala aj oznámenie o posilňovaní európskej identity vzdelávaním a kultúrou. Toto oznámenie bolo príspevkom Komisie k stretnutiu vedúcich predstaviteľov o vzdelávaní a kultúre na samite v Göteborgu. Niektoré opatrenia sa musia prijať do roku 2025.
Financovanie výskumu a inovácií v oblasti digitálneho vzdelávania
Európska komisia financuje mnohé činnosti v oblasti výskumu a inovácií pre digitálne vzdelávanie v rámci viacerých programov vrátane programov Horizont Európa a Digitálna Európa, ako aj predchádzajúcich programov Horizont 2020, siedmeho rámcového programu (7. RP) a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).
V rámci programov Horizont Európa a Digitálna Európa sa plánujú tieto výzvy:
- eXtended Reality Learning – Engage and Interact (Extended Reality Learning – Angažovanosť a interakcia) (TOPIC ID: HORIZON-CL4-2022-HUMAN-01-19), dátum otvorenia: 21. decembra 2021;
- Výzvy v rámci pracovného programu Digitálna Európa na roky 2021 – 2022 zahŕňajú prípravné akcie pre dátový priestor pre zručnosti otvorený od 17. 2021 do 22. 2022.
Program Horizont 2020 sa vzťahoval na tieto oblasti:
- Program mentorstva pre školy: začlenenie inovácií rozšírením pokročilých vyučovacích postupov založených na IKT do širokého okruhu škôl (DT-TRANSFORMATIONS-21-2020),posilnenie inkluzívneho internetu novej generácie (ICT-2019-30),
- budovanie medzinárodného partnerstva v krajinách s nízkymi a strednými príjmami (ICT-39-2016-2017);
- technológie pre vzdelávanie a zručnosti (ICT-22-2016);
- technológie na lepšie učenie sa a výučbu ľudí (IKT 20 – 2015);
- pokročilé digitálne herné/gamifikačné technológie (IKT 21 – 2014).
Na základe iniciatívy Európskeho parlamentu Komisia spolufinancuje pilotný projekt a prípravné akcie:
- prípravná akcia — Zlepšenie prístupu k vzdelávacím nástrojom v oblastiach a komunitách s nízkou pripojiteľnosťou alebo prístupom k technológiám (PPPA-2021-RemoteDigEdu);
- pilotná výzva na predkladanie projektov — Girls 4 STEM in Europe (Girls4STEM-2019) a vybraný projekt GEM — Empower Girls to Embrace their Digital and Entrepreneurial Potential (GEM – Posilnenie postavenia dievčat pri využívaní ich digitálneho a podnikateľského potenciálu).
Digitalizácia škôl
Komisia uskutočnila druhý prieskum medzi školami: IKT vo vzdelávaní v roku 2019. Prieskum mal dva ciele:
- porovnávať pokrok v oblasti IKT na školách;
- definovať model pre vysoko vybavenú a prepojenú triedu.
Prieskum sa uskutočnil v 31 krajinách (EÚ27 + Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island a Turecko). Poskytuje podrobné a spoľahlivé referenčné porovnávanie využívania IKT v školskom vzdelávaní v celej Európe a poskytovanie infraštruktúry, jej využívanie, dôveru a postoje.
Európska komisia uverejnila aj štúdiu o satelitných širokopásmových službách v školách. Zo štúdie vyplynulo, že v roku 2015 nebolo približne 18 % základných a stredných škôl v EÚ pripojených k širokopásmovému pripojeniu. V štúdii sa dospelo k záveru, že satelitné širokopásmové pripojenie by mohlo byť účinnou možnosťou pre slabo prepojené školy. Navrhla tiež, že systém poukazov by sa mohol použiť ako nástroj na odstránenie rozdielov v širokopásmovom pripojení pre školy.
Najnovšie správy
Súvisiaci obsah
Širšia perspektíva



