Digitálne vzdelávanie a IKT vo vzdelávaní

Akčný plán digitálneho vzdelávania

Akčný plán digitálneho vzdelávania (2021 – 2027) je politickou iniciatívou Európskej únie (EÚ) na podporu udržateľného a účinného prispôsobenia systémov vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov EÚ digitálnemu veku.  

Na dosiahnutie svojich cieľov sa v akčnom pláne stanovuje 13 opatrení v dvoch prioritných oblastiach: 

1. podpora rozvoja vysokovýkonného ekosystému digitálneho vzdelávania;
2. Zlepšovanie digitálnych zručností a kompetencií pre digitálnu transformáciu.

V rámci priority 1 opatrenia 6 bola expertná skupina poverená vypracovaním etických usmernení pre umelú inteligenciu a využívanie údajov vo vzdelávaní a odbornej príprave na základe etických usmernení pre dôveryhodnú umelú inteligenciu, ktoré v roku 2019 predložila expertná skupina na vysokej úrovni pre umelú inteligenciu.

V rámci priority 2, opatrenia 7 bola expertná skupina poverená vypracovaním spoločných usmernení pre učiteľov a pedagógov s cieľom podporiť digitálnu gramotnosť a bojovať proti dezinformáciám prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy.

Očakáva sa, že usmernenia budú pripravené v septembri 2022.

Európska komisia v roku 2017 prijala aj oznámenie o posilňovaní európskej identity prostredníctvom vzdelávania a kultúry. Toto oznámenie bolo príspevkom Komisie k stretnutiu vedúcich predstaviteľov o vzdelávaní a kultúre na samite v Göteborgu. Niektoré opatrenia sa musia prijať do roku 2025.

Financovanie výskumu a inovácií v oblasti digitálneho vzdelávania

Európska komisia financuje mnohé činnosti v oblasti výskumu a inovácií pre digitálne vzdelávanie v rámci viacerých programov vrátane programov Horizont Európa a Digitálna Európaa, ako aj predchádzajúcich programov Horizont 2020, siedmeho rámcového programu (7. RP) a rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie (CIP).

V rámci programov Horizont Európa a Digitálna Európa sa plánujú tieto výzvy:

• eXtended Reality Learning – Engage and Interact (eXtended Reality Learning – Angažovanosť a interakcia) (TOPIC ID: HORIZON-CL4-2022-HUMAN-01-19), dátum otvorenia: 21. decembra 2021;
• Výzvy v rámci pracovného programu Digitálna Európa na roky 2021 – 2022 zahŕňajú prípravné akcie pre dátový priestor pre zručnosti otvorený od 17. 2021 do 22. 2022.

Do programu Horizont 2020 boli zahrnuté tieto oblasti:

• Mentorský program pre školy: začleňovanie inovácií šírením pokročilých vyučovacích postupov založených na IKT do širokého okruhu škôl (DT-TRANSFORMATIONS-21-2020), posilnenie postavenia inkluzívneho internetu novej generácie (ICT-2019-30),
• budovanie medzinárodného partnerstva v krajinách s nízkymi a strednými príjmami (ICT-39-2016-2017);
• technológie pre vzdelávanie a zručnosti (ICT-22-2016);
• technológie pre lepšie vzdelávanie a výučbu ľudí (IKT 20 – 2015);
• pokročilé technológie digitálneho hrania hier/gamifikácie (IKT 21 – 2014).

Na základe iniciatívy Európskeho parlamentu Komisia spolufinancuje pilotný projekt a prípravné akcie, prebiehajúcimi akciami sú:

• prípravná akcia — Zlepšenie prístupu k vzdelávacím nástrojom v oblastiach a komunitách s nízkou pripojiteľnosťou alebo prístupom k technológiám (PPPA-2021-RemoteDigEdu);
• pilotná výzva na predkladanie návrhov – Dievčatá v oblasti STEM v Európe (Girls4STEM-2019) a vybraný projekt GEM – Posilnenie postavenia dievčat pri využívaní ich digitálneho a podnikateľského potenciálu.

Digitalizácia škôl

Komisia uskutočnila druhý prieskum medzi školami: IKT vo vzdelávaní v roku 2019. Prieskum mal dva ciele:

1. meradlo pokroku v oblasti IKT na školách;
2. definovať model pre vysoko vybavenú a prepojenú triedu.

Prieskum sa uskutočnil v 31 krajinách (EÚ27 + Spojené kráľovstvo, Nórsko, Island a Turecko). Poskytuje podrobné a spoľahlivé referenčné porovnávanie využívania IKT v školskom vzdelávaní v celej Európe a poskytovania, využívania, dôvery a postojov k infraštruktúre.

Európska komisia uverejnila aj štúdiu o satelitných širokopásmových službách v školách. Zo štúdie vyplynulo, že v roku 2015 nebolo podľa odhadov 18 % základných a stredných škôl v EÚ pripojených k širokopásmovému pripojeniu. V štúdii sa dospelo k záveru, že satelitné širokopásmové pripojenie by mohlo byť účinnou možnosťou pre slabo prepojené školy. Navrhla tiež, aby sa ako nástroj na odstránenie rozdielov v širokopásmovom pripojení pre školy použil systém poukážok.