Otvorené údaje

Verejný sektor jev EÚ jedným z najintenzívnejších údajov, pokiaľ ide o množstvo údajov, ktoré generuje, zhromažďuje a platí. Príkladmi sú údaje o počasí, geografické informácie, štatistiky, verejne financované údaje z výskumných projektov a digitalizované knižničné knihy. „Otvorené“ verejné údaje sa vzťahujú na informácie verejného sektora (PSI), ktoré sú prístupné a opätovne použiteľné, pokiaľ možno bez obmedzení.

Umožnenie opakovaného použitia údajov verejného sektora na iné účely vrátane komerčných, môže:

• podporovať hospodársky rast a inovácie prostredníctvom vývoja nových výrobkov a služieb;
• pomáhať riešiť spoločenské výzvy prostredníctvom inovačných riešení, napríklad v oblasti zdravotnej starostlivosti a dopravy;
• posilniť tvorbu politiky založenú na dôkazoch a zvýšiť efektívnosť vo verejnej správe;
• stať sa nevyhnutným prínosom pre vývoj nových technológií, ako je umelá inteligencia, čo si vyžaduje spracovanie veľkého množstva vysokokvalitných údajov;
• podporovať účasť občanov na politickom a spoločenskom živote a zvýšiť transparentnosť vlády.

Súčasná smernica o otvorených údajoch a opakovanom použití informácií verejného sektora, známa ajako smernica o otvorených dátach, nadobudla účinnosť 16. júla 2019 a nahradila smernicu o informáciách verejného sektora z roku 2003. Vychádza z dvoch kľúčových oblastí vnútorného trhu: transparentnosť a spravodlivá hospodárska súťaž.

KrajinyEÚ boli povinné transponovať smernicu o otvorených dátach do 16. júla 2021. Vnútroštátne transpozičné opatrenia oznámené členskými štátmi sú k dispozícii tu.

Podľa týchto pravidiel:

• Údaje verejného sektora, ktoré sú dostupné podľa vnútroštátnych právnych predpisov o slobode informácií, sú v zásade k dispozícii na opakované použitie. Subjekty verejného sektora by nemali účtovať viac ako marginálne náklady za opakované použitie svojich údajov, s výnimkou veľmi obmedzených prípadov. To umožňuje väčšiemu počtu MSP a startupov vstupovať na nové trhy prostredníctvom vývoja produktov a služieb založených na údajoch.
• Osobitný dôraz sa kladie na súbory údajov s vysokou hodnotou, ktorých opätovné použitie jevýznamným prínosom pre spoločnosť a hospodárstvo. Tieto súbory údajov musia byť k dispozícii bezplatne, v strojovo čitateľných formátoch a prostredníctvom API a hromadného sťahovania. V rámci tematického rozsahu pôsobnosti uvedeného v prílohe k smernici a s pomocouvýboru zloženého zozástupcov krajín EÚ Komisia prijala zoznam konkrétnych súborov údajov s vysokou hodnotou.
• Viac údajov v reálnom čase, dostupných prostredníctvom API, môže spoločnostiam, najmä startupom, umožniť vytvárať inovatívne produkty a služby, ako sú aplikácie mobility.
• Verejné podniky v odvetví dopravy a verejnoprospešných služieb vytvárajú cenné údaje pri poskytovaní služieb vo všeobecnom záujme. Pri sprístupňovaní takýchto údajov musia dodržiavať zásady transparentnosti, nediskriminácie a nevýlučnosti a používať vhodné formáty údajov a metódy šírenia. Stále môžu stanoviť primerané poplatky na pokrytie nákladov na vypracovanie údajov a ich sprístupnenie na opätovné použitie.
• Niektoré verejné orgány sa zapájajú do komplexných dohôd o údajoch so súkromnými firmami, čo môže viesť k zablokovaniu informácií verejného sektora niekoľkými súkromnými partnermi. Smernica obsahuje záruky na posilnenie transparentnosti a obmedzenie takýchto dohôd.
• Smernica sa vzťahuje aj na verejne financované výskumné údaje: Krajiny EÚ musia vypracovať politiky otvoreného prístupu k takýmto údajom a zabezpečiť harmonizované pravidlá ich opätovného použitia, ak sú sprístupnené prostredníctvom archívov.

Komisia je príkladom solídnym právnym rámcom pre opakované použitie svojich vlastných údajov doplnenýmoficiálnym portálom pre európske údajefinancovaným EÚ. Na portáli sú k dispozíciisúbory údajov z členských štátov EÚ a inštitúcií a agentúr EÚ, ako aj školiace materiály o opätovnom použití otvorených údajov a databáza výskumných štúdií a úspešných príbehov.

Pozadia

V roku 2003 Európska komisia vytvorila právny rámec pre opakované použitie informácií verejného sektora (PSI), ktorý bol neskôr revidovaný smernicou 2013/37/EÚ. V štúdii na podporuposúdenia vplyvu na účely preskúmania smernice z roku 2003 sapredpokladá, že celková priama hospodárska hodnota informácií verejného sektora sa zvýši z 52 miliárd EUR v roku 2018 (EÚ27 a Spojené kráľovstvo) na 194 miliárd EUR v roku 2030.

Smernica z roku 2013 sa zameriava na hospodárske aspekty opakovaného použitia informácií, zatiaľ čo otázka, ktoré informácie by sa mali zverejniť, sa väčšinou rieši na úrovni členských štátov v právnych predpisoch týkajúcich sa slobody informácií.

Komisia vykonala preskúmanie smernice o informáciách verejného sektora na základe verejnej konzultácie, rozsiahleho hodnotenia smernice o informáciách verejného sektora a posúdenia vplyvu. Súčasná smernica o otvorených údajoch a opakovanom použití informácií verejného sektora, ktorá bola prijatá a uverejnená 20. júna 2019, je výsledkom tohto procesu.

Kľúčové zmeny v porovnaní so smernicou o informáciách verejného sektora sa zamerali na:

• zníženie prekážok vstupu na trh, najmä pre MSP, obmedzením výnimiek, ktoré umožňujú verejným orgánom účtovať viac ako len okrajové náklady na šírenie informácií za opakované použitie ich údajov;
• zvýšenie dostupnosti údajov zahrnutím nových druhov verejných údajov a údajov financovaných z verejných zdrojov do rozsahu pôsobnosti smernice. Patria sem údaje v držbe verejných podnikov v sektore verejnoprospešných služieb a dopravy, ako aj údaje z výskumu financovaného z verejných zdrojov;
• minimalizovaním rizika nadmernej výhody prvého ťahu, ktorá zvýhodňuje veľké spoločnosti a obmedzuje potenciálnych používateľov údajov, a to požadovaním transparentného postupu pre verejno-súkromné dohody o údajoch;
• podpora obchodných príležitostí podporou dynamického šírenia údajov prostredníctvom API.