Ak máte otázku, ktorá tu nie je pokrytá, môžete nás kontaktovať a pokúsime sa vás čo najskôr kontaktovať.
Akt o digitálnych službách
Akt o digitálnych službách je nový súbor pravidiel platných v celej EÚ pre digitálne služby, ktoré pôsobia ako sprostredkovatelia pre spotrebiteľov a tovar, služby a obsah. V kontexte aktu o digitálnych službách sa digitálne služby vzťahujú na sprostredkovateľské služby, ako sú poskytovatelia hostingových služieb, online trhy a siete sociálnych médií.
Cieľom aktu o digitálnych službách je vybudovať bezpečnejší a spravodlivejší online svet. Zavedú sa ním pravidlá, ktoré budú rovnako chrániť všetkých používateľov v EÚ, a to pokiaľ ide o nezákonný tovar, obsah alebo služby, ako aj ich základné práva.
Zabezpečuje napríklad:
- jednoduchý spôsob nahlasovania nezákonného obsahu, tovaru alebo služieb;
- silnejšia ochrana osôb, ktoré sú terčom obťažovania a šikanovania na internete,
- transparentnosť v oblasti reklamy;
- zákazy určitých druhov cielenej reklamy, ako sú napríklad reklamy využívajúce citlivé údaje alebo údaje maloletých;
- ľahko použiteľné a bezplatné mechanizmy podávania sťažností v prípade, že online platforma stiahne náš obsah;
- zjednodušené podmienky.
Akt o digitálnych službách je uverejnený na webovom sídle EUR-Lex. Môžete si ju prečítať v ktoromkoľvek úradnom jazyku EÚ.
Navštívte stránku portálu EUR-Lex v akte o digitálnych službách.
Akt o digitálnych službách nenahrádza smernicu o elektronickom obchode.
S cieľom dosiahnuť väčšiu harmonizáciu však akt o digitálnych službách zahŕňa existujúce pravidlá výnimky zo zodpovednosti stanovené v smernici o elektronickom obchode, ktorými sa zabezpečuje, aby sprostredkovateľské služby mohli naďalej prosperovať na jednotnom trhu.
Cieľom aktu o digitálnych službách je doplniť pravidlá všeobecného nariadenia o ochrane údajov s cieľom zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany údajov.
Napríklad, pokiaľ ide o spracúvanie osobných údajov na reklamné účely, poskytovatelia platformových služieb patria súčasne do rozsahu pôsobnosti aktu o digitálnych službách a všeobecného nariadenia o ochrane údajov.
Okrem podmienok všeobecného nariadenia o ochrane údajov pre akékoľvek spracúvanie osobných údajov sa v akte o digitálnych službách zakazuje, aby sa poskytovatelia online platforiem zameriavali na reklamy využívajúce profilovanie používateľov, ktoré sa opiera o osobitné kategórie údajov uvedené v článku 9 ods. 1 všeobecného nariadenia o ochrane údajov, ako je sexuálna orientácia, etnický pôvod alebo náboženské presvedčenie.
Okrem toho je zakázané akékoľvek používanie profilovania na prezentovanie cielenej reklamy, ak si poskytovatelia s primeranou istotou uvedomujú, že používateľ je maloletý.
V dôsledku nekoordinovaného regulačného úsilia na vnútroštátnej úrovni regulačné otázky, na ktoré sa vzťahuje akt o digitálnych službách, podliehajú v rôznych členských štátoch viacerým rozdielnym pravidlám, čo spôsobuje zmätok medzi podnikmi aj občanmi. Cieľom aktu o digitálnych službách je zefektívniť tieto právne predpisy vymedzením jednotného súboru pravidiel platných v celej EÚ a vytvorením sietí koordinácie a presadzovania práva vo všetkých členských štátoch.
Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na online sprostredkovateľov a platformy (napríklad online trhy, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online cestovné a ubytovacie platformy) s cieľom stanoviť novú normu pre zodpovednosť online platforiem, pokiaľ ide o dezinformácie, nezákonný obsah a iné spoločenské riziká. Zahŕňa všeobecné zásady a spoľahlivé záruky slobody prejavu a iných základných práv.
Akt o digitálnych trhoch obsahuje pravidlá, ktorými sa riadia online platformy strážcov prístupu. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby sa takéto platformy správali na internete spravodlivo. Tieto pravidlá pomôžu vytvoriť rovnaké podmienky na podporu inovácií, rastu a konkurencieschopnosti na európskom jednotnom trhu aj na celom svete.
Akt o digitálnych službách sa vzťahuje na všetkých online sprostredkovateľov a platformy v EÚ, napríklad online trhy, sociálne siete, platformy na zdieľanie obsahu, obchody s aplikáciami a online platformy pre cestovanie a ubytovanie.
Malé podniky a mikropodniky sú oslobodené od niektorých pravidiel, ktoré by pre ne mohli predstavovať väčšiu záťaž. Komisia bude pozorne monitorovať účinky nového nariadenia na MSP.
Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače (VLOP a VLOSE) majú dodatočné povinnosti.
Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače sú tie, ktorých priemerný počet používateľov dosahuje alebo presahuje 10 % obyvateľstva EÚ. To sa rovná 45 miliónom používateľov alebo viac.
Pozrite si úplný zoznam platforiem, ktoré Európska komisia označila za veľmi veľkú online platformu alebo vyhľadávač.
Veľmi veľké online platformy (VLOP) a vyhľadávače (VLOSE) musia spĺňať niekoľko povinností, ako napríklad:
- vykonávanie hodnotení rizík;
- zavedenie opatrení na zmiernenie rizika;
- poskytovanie ľahko čitateľných a viacjazyčných verzií svojich obchodných podmienok;
- zavedenie mechanizmu reakcie na krízu;
- vytvorenie verejného archívu reklám používaných v rámci ich služieb.
Okrem toho sa od nich vyžaduje, aby tieto povinnosti plnili štyri mesiace po svojom určení. To znamená, že v prípade VLOP a VLOSE určených v apríli 2023 sa tieto povinnosti už uplatňujú.
Akt o digitálnych službách bol navrhnutý v decembri 2020. Politická dohoda sa dosiahla v apríli 2022 a platnosť nadobudla v novembri 2022.
Platformy a vyhľadávače boli do 17. februára 2023 povinné zverejniť svoje používateľské čísla.
Platformy označené ako VLOP alebo VLOSE majú od určenia štyri mesiace na to, aby dodržiavali pravidlá aktu o digitálnych službách, čo zahŕňa uverejnenie posúdenia rizika.
Všetky regulované subjekty budú musieť akt o digitálnych službách splniť do 17. februára 2024. Toto je aj lehota, v ktorej majú členské štáty zriadiť koordinátorov digitálnych služieb.
Používatelia
Aktom o digitálnych službách sa zavádza niekoľko pravidiel na ochranu našich základných práv online. Medzi tieto práva patrí sloboda myslenia, sloboda prejavu, sloboda informácií a sloboda presvedčenia bez manipulácie.
Akt o digitálnych službách zabezpečuje:
- transparentnosť rozhodnutí a príkazov na odstránenie obsahu;
- verejne dostupné správy o tom, ako sa používa automatizované moderovanie obsahu a jeho chybovosť;
- harmonizácia reakcií na nezákonný obsah na internete.
- menej temných vzorov online;
- zákaz cielenej reklamy s použitím citlivých údajov alebo údajov maloletých;
- väčšia transparentnosť používateľov, pokiaľ ide o tok informácií, ako sú informácie o parametroch odporúčacích systémov a dostupných obchodných podmienkach.
Prečítajte si viac o tom, čo EÚ robí na ochranu našich práv online
Temné vzory sú spôsob, ako navrhnúť online platformy, aby oklamali používateľov, aby robili veci, o ktorých by inak neuvažovali, často, ale nie vždy zahŕňali peniaze.
Platformy by napríklad mohli používateľov oklamať, aby zdieľali viac informácií, než by inak súhlasili. Alebo môžu inzerovať lacnejší, ale nedostupný produkt a potom nasmerovať používateľa na podobné produkty, ktoré stoja viac. Medzi ďalšie príklady patrí podvádzanie používateľov, aby sa prihlásili na odber služieb, skrývanie alebo vytváranie zavádzajúcich tlačidiel, čo sťažuje odhlásenie sa z odberu bulletinov a ďalšie.
Akt o digitálnych službách obsahuje povinnosť, ktorá sa rovná zákazu používania tzv. temných vzorcov na online platformách. V rámci tejto povinnosti budú musieť online platformy navrhovať svoje služby tak, aby neoklamali, nezmanipulovali ani inak podstatne nenarúšali či nenarúšali schopnosť používateľov prijímať slobodné a informované rozhodnutia.
V akte o digitálnych službách sa zavádza niekoľko povinností na boj proti šíreniu dezinformácií.
Po prvé, vyžaduje sa v ňom, aby VLOP a VLOSE vykonávali posúdenia rizík týkajúce sa rôznych prvkov ich služieb. Posúdenia rizík by mali zahŕňať riziká vyplývajúce z ich navrhovania, fungovania alebo používania, ako sú koordinované dezinformačné kampane. V posúdení by sa malo zvážiť, ako sa služby VLOP alebo VLOSE využívajú na šírenie alebo šírenie zavádzajúceho obsahu. Na základe posúdení rizík sú online platformy povinné vykonávať opatrenia na zmiernenie rizika.
Po druhé, veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače musia mať mechanizmus reakcie na krízu. To by malo zahŕňať opatrenia, ktoré sa majú prijať, keď sa ich platforma využíva na rýchle šírenie dezinformácií.
Po tretie, akt o digitálnych službách nabáda platformy, aby sa pripojili k dobrovoľnému kódexu postupov v oblasti dezinformácií.
V akte o digitálnych službách sa napokon uznáva úloha, ktorú môže pri šírení dezinformácií zohrávať cielená reklama. Okrem pravidiel obmedzujúcich cielenú reklamu sa v akte o digitálnych službách vyžaduje, aby veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače udržiavali verejný archív reklamy. Tieto archívy pomôžu výskumným pracovníkom študovať vznikajúce riziká, ako sú dezinformačné kampane, ktoré majú negatívny vplyv na verejné zdravie, bezpečnosť, občiansku diskusiu, politickú účasť alebo rovnosť.
Viac informácií o tom, čo Komisia robí v boji proti dezinformáciám
V akte o digitálnych službách sa vyžaduje, aby platformy mali ľahko použiteľné mechanizmy označovania nezákonného obsahu. Platformy by mali včas spracúvať správy o nezákonnom obsahu a poskytovať informácie používateľovi, ktorý nezákonný obsah označí, ako aj používateľovi, ktorý obsah zverejnil, o svojom rozhodnutí a akýchkoľvek ďalších opatreniach.
Nie. V nových pravidlách sa stanovuje celoúnijný rámec na odhaľovanie, označovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu, ako aj nové povinnosti posudzovania rizika pre veľmi veľké online platformy a vyhľadávače s cieľom identifikovať, ako sa nezákonný obsah šíri v ich službách.
To, čo predstavuje nezákonný obsah, je vymedzené v iných právnych predpisoch buď na úrovni EÚ, alebo na vnútroštátnej úrovni – napríklad teroristický obsah, materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí alebo nezákonné nenávistné prejavy sú vymedzené na úrovni EÚ. Ak je obsah nezákonný len v danom členskom štáte, vo všeobecnosti by sa mal odstrániť len na území, na ktorom je nezákonný.
V akte o digitálnych službách sa platformám ukladá povinnosť mať kontaktné miesto pre používateľov, ako sú e-mailové adresy, okamžité správy alebo chatboty. Online platformy budú musieť takisto zabezpečiť, aby bol kontakt rýchly a priamy a nemohol sa spoliehať výlučne na automatizované nástroje, čo používateľom uľahčí oslovenie platforiem, ak chcú podať sťažnosť. Po druhé, online platformy musia zabezpečiť, aby sťažnosti vybavovali kvalifikovaní zamestnanci a aby sa záležitosť vybavovala včas a nediskriminačným spôsobom. Online platformy musia takisto poskytnúť jasné a konkrétne dôvody svojich rozhodnutí o moderovaní. Po tretie, ak sa používateľ rozhodne pre preskúmanie rozhodnutia, musí sa to riešiť bezplatne prostredníctvom interného systému platformy na podávanie sťažností.
V súčasnosti je jediným spôsobom, ako vyriešiť spor medzi používateľom a platformou, súd. Od 17. februára 2024 budú mať používatelia po úplnom uplatňovaní aktu o digitálnych službách nárok na mimosúdne riešenie sporov. Náklady na to by mali byť cenovo dostupné a mala by ich znášať platforma, ktorú používajú.
Ak sa online platformy rozhodnú odstrániť časť obsahu, teraz musia poskytnúť všetkým dotknutým používateľom informácie s názvom „odôvodnenie“, v ktorých podrobne uvedú, prečo bol tento obsah odstránený alebo obmedzený.
VLOP musia takisto zaslať tieto odôvodnenia bez akýchkoľvek osobných údajov do kolektívnej databázy, ktorá sa nazývadatabáza transparentnosti aktu odigitálnych službách. Databáza transparentnosti aktu o digitálnych službách umožňuje výskumným pracovníkom nahliadnuť do bezprecedentného množstva rozhodnutí o moderovaní obsahu a študovať vývoj systémových rizík, na ktoré sa akt o digitálnych službách vzťahuje.
Aktom o digitálnych službách sa reklama stáva transparentnejšou, pričom sa zabezpečuje, aby bola jasne označená a aby boli k dispozícii informácie o tom, kto reklamu umiestňuje a prečo ju vidíte.
Zavádza sa ním aj úplný zákaz reklamy zameranej na používanie chránených údajov, ako je sexuálna orientácia, etnický pôvod alebo náboženstvo, a cielenej reklamy zameranej na maloleté osoby.
Hoci EÚ už má určité pravidlá na ochranu detí online, ako sú pravidlá uvedené vsmernici oaudiovizuálnych mediálnych službách, v akte o digitálnych službách sa zavádzajú osobitné povinnosti pre platformy.
V akte o digitálnych službách sa okrem iných povinností vyžaduje, aby sa sprostredkovateľské služby, ktoré v prvom rade riadia alebo využívajú maloleté osoby, snažili zabezpečiť, aby ich obchodné podmienky boli pre maloleté osoby ľahko zrozumiteľné.
Okrem toho by online platformy, ktoré využívajú maloleté osoby, mali:
- navrhnúť svoje rozhranie s najvyššou úrovňou ochrany súkromia, bezpečnosti a ochrany maloletých alebo sa zúčastňovať na kódexoch správania na ochranu maloletých;
- zvážili najlepšie postupy a dostupné usmernenia, ako je nová európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (stratégia BIK+);
- nezverejňovať reklamy neplnoletým na základe profilovania.
Veľmi veľké online platformy a vyhľadávače (VLOP a VLOSE) musia vyvinúť ďalšie úsilie na ochranu maloletých.
To zahŕňa zabezpečenie toho, aby sa ich posúdenie rizika vzťahovalo na základné práva, medzi ktoré patria práva dieťaťa. Mali by posúdiť, aké ľahké je pre deti a dospievajúcich pochopiť, ako ich služba funguje, a možné vystavenie obsahu, ktorý by mohol narušiť ich fyzickú alebo duševnú pohodu alebo morálny vývoj.
Presadzovanie
Dohľad nad pravidlami sa rozdelí medzi Komisiu, ktorá je primárne zodpovedná za veľmi veľké online platformy a veľmi veľké internetové vyhľadávače, a členské štáty, ktoré sú zodpovedné za iné platformy a vyhľadávače podľa toho, kde sú zriadené.
Komisia bude mať rovnaké právomoci v oblasti dohľadu, aké má podľa súčasných antitrustových pravidiel, vrátane vyšetrovacích právomocí a schopnosti ukladať pokuty až do výšky 6 % celosvetových príjmov.
Rozhodnutia o neplnení povinností môžu viesť k pokutám, ktoré sú určené povahou, závažnosťou, opakovaním a trvaním porušenia. Výška pokuty musí byť primeraná a v žiadnom prípade nesmie presiahnuť 6 % celkového ročného obratu poskytovateľa.
Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby do 17. februára 2024 určili príslušné orgány (ďalej len „koordinátori digitálnych služieb“), ktoré budú dohliadať na dodržiavanie súladu služieb zriadených v ich jurisdikcii, a aby sa zúčastňovali na mechanizme spolupráce EÚ.
Koordinátor digitálnych služieb je orgán zodpovedný za uplatňovanie a presadzovanie aktu o digitálnych službách v každom členskom štáte. Členské štáty boli požiadané, aby do 17. februára 2023 vymenovali svojho koordinátora digitálnych služieb.
Koordinátori digitálnych služieb budú spolu s Komisiou prispievať k monitorovaniu presadzovania aktu o digitálnych službách. Budú mať právomoc požiadať o prístup k údajom VLOP/VLOSE, nariadiť inšpekcie a uložiť pokuty v prípade porušenia. Budú zodpovedné aj za certifikáciu „dôveryhodných oznamovateľov“ a orgánov mimosúdneho urovnávania sporov.
Dôveryhodní nahlasovatelia majú osobitné odborné znalosti a kompetencie na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu a sú nezávislí od online platforiem. Online platformy musia zabezpečiť, aby sa oznámenia predložené dôveryhodnými nahlasovateľmi uprednostňovali a aby sa spracúvali včas.
Podľa aktu o digitálnych službách je dôveryhodný nahlasovateľ status udelený koordinátorom digitálnych služieb v členskom štáte, v ktorom má žiadateľ o dôveryhodného nahlasovateľa pobyt.
Aby bol žiadateľ úspešný, musí:
- mať osobitné odborné znalosti a schopnosti na účely odhaľovania, identifikácie a oznamovania nezákonného obsahu;
- byť nezávislý od akéhokoľvek poskytovateľa online platforiem;
- Vykonávať svoje činnosti na účely predkladania oznámení o nezákonnom obsahu svedomito, presne a objektívne.
Štatút „dôveryhodného nahlasovateľa“ udelí koordinátor digitálnych služieb členského štátu, v ktorom je žiadateľ usadený, za predpokladu, že žiadajúci subjekt spĺňa všetky podmienky stanovené v nariadení.
Koordinátori digitálnych služieb začnú svoju činnosť najneskôr 17. februára 2024. Odporúčame vám, aby ste pred týmto dátumom monitorovali vývoj v členskom štáte, v ktorom máte sídlo, s cieľom nájsť informácie o podrobnom postupe, ktorý bude regulovaný na vnútroštátnej úrovni.
Upozorňujeme, že len subjekty so sídlom v EÚ môžu požiadať o štatút „dôveryhodného nahlasovateľa“ podľa aktu o digitálnych službách.
V akte o digitálnych službách sa stanovuje vysoký štandard nezávislosti vnútroštátnych regulačných orgánov. Obsahuje výslovné požiadavky na nezávislosť pri vymenúvaní koordinátorov digitálnych služieb v členských štátoch. Členské štáty budú musieť zabezpečiť, aby ich koordinátor digitálnych služieb mal primerané finančné, technické a ľudské zdroje na vykonávanie svojich úloh.
Koordinátori digitálnych služieb by mali zostať pri rozhodovaní úplne nezávislí a nemali by žiadať pokyny od svojich vlád alebo iných orgánov, najmä online platforiem.
Podľa aktu o digitálnych službách musia veľmi veľké online platformy alebo veľmi veľké internetové vyhľadávače vykonať posúdenie rizík vyplývajúcich z ich služieb. Patria sem dezinformácie alebo manipulácia s voľbami, kybernetické násilie páchané na ženách alebo poškodzovanie maloletých na internete. Potom musia prijať príslušné opatrenia na zmiernenie rizika.
Môžu nastať situácie, keď existujú pochybnosti o schopnosti veľmi veľkej online platformy alebo vyhľadávača riešiť riziká pre spoločnosť a riziko nedodržiavania aktu o digitálnych službách. V takýchto prípadoch môže Komisia využiť svoje vyšetrovacie právomoci.
Vyšetrovacie právomoci Komisie zahŕňajú možnosť zasielať žiadosti o informácie, právomoc viesť pohovory alebo inšpekcie, ako aj právomoci súvisiace s presadzovaním práva, ako je ukladanie dodatočných opatrení, pokút alebo pravidelného penále.
Tieto právomoci možno využiť len v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie súladu s aktom o digitálnych službách a len v rozsahu, v akom je to potrebné a primerané. Všetky rozhodnutia Komisie podliehajú súdnej náprave na Súdnom dvore EÚ.
V prípade krízy môže národný koordinátor digitálnych služieb alebo Komisia prijať predbežné opatrenia. Takéto opatrenia by sa však mali považovať za poslednú možnosť. Komisia si cení slobodu prejavu a právo na informácie ako kľúčové piliere v našich demokraciách. Žiadne opatrenia preto nemôžu ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na predchádzanie vážnym ujmám, a mali by byť časovo obmedzené a mali by sa prestať uplatňovať, keď sa získa celá škála dôkazov.
Okrem toho sa v článku 8 aktu o digitálnych službách výslovne uvádza, že poskytovateľom online platforiem sa zakazuje ukladať všeobecné povinnosti monitorovania.
Related content
Cieľom aktu o digitálnych službách a aktu o digitálnych trhoch je vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor, v ktorom sú chránené základné práva používateľov, a vytvoriť rovnaké podmienky pre podniky.