Litva má v úmysle poskytnúť vidieckym oblastiam 100 Mbps do roku 2027, ako aj podporiť ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025.
Zhrnutie rozvoja širokopásmového pripojenia v Litve
Cieľom litovského plánu rozvoja ultrarýchleho širokopásmového pripojenia z októbra 2021 je poskytnúť domácnostiam a verejným inštitúciám v mestách a vidieckych oblastiach do roku 2027 rýchlosť internetu najmenej 100 Mbps.
Národná stratégia a politika v oblasti širokopásmového pripojenia
Zodpovedné orgány
- Litovské ministerstvo dopravy a komunikácií (Susisiekimo ministerija) je zodpovedné za štátnu politiku v oblasti rozvoja širokopásmového pripojenia, koordináciu a kontrolu jeho vykonávania – najmä v oblastiach, kde táto infraštruktúra nie je k dispozícii alebo kde neexistuje hospodárska súťaž pri poskytovaní širokopásmových služieb. Ministerstvo pôsobí ako národný úrad pre širokopásmové pripojenie.
- Výbor pre rozvoj informačnej spoločnosti (Informacinės visuomenės plėtros komitetas) pri ministerstve dopravy a komunikácií sa zúčastňuje na procese formovania štátnej politiky v oblasti rozvoja informačných a komunikačných technológií v Litve a koordinuje jej vykonávanie.
- Verejný podnik Plačiajuostis Internetas (širokopásmový internet) je neziskový subjekt vo vlastníctve ministerstva dopravy a komunikácií a je zodpovedný za vykonávanie národnej stratégie širokopásmového pripojenia. Plačiajuostis internetas prevádzkuje verejnú medziuzlovú veľkoobchodnú optickú sieť ako veľkoobchodný prevádzkovateľ, ktorý poskytuje všetkým zainteresovaným maloobchodným prevádzkovateľom prístup k tejto sieti za rovnakých podmienok, čím umožňuje maloobchodným prevádzkovateľom poskytovať služby rýchleho prístupu k internetu domácnostiam, podnikom, verejným a súkromným inštitúciám vrátane obcí, škôl, knižníc a nemocníc vo vidieckych oblastiach Litvy.
- Regulačný orgán pre komunikácie (Ryšių reguliavimo tarnyba) je nezávislá vnútroštátna inštitúcia, ktorá monitoruje a reguluje litovské trhy so širokopásmovým pripojením.
Hlavné ciele rozvoja širokopásmového pripojenia
Ministerstvo dopravy a komunikácií spustilo v októbri 2021 plán rozvoja ultrarýchleho širokopásmového pripojenia. Plánom sa urýchli zavádzanie infraštruktúry elektronických komunikácií tak, aby sa v období 2021 – 2027 rýchlosť internetu aspoň 100 Mbps dostala k domácnostiam a verejným inštitúciám nielen vo veľkých mestách, ale aj vo vidieckych oblastiach. Na rozvoj ultrarýchleho prístupu k internetu sa vyčlení 75 miliónov EUR. Tieto finančné prostriedky sa použijú na výstavbu komunikačných veží a laických optických vedení. Pri plánovaní investícií sa zohľadnia hlavné verejné priestory a priestory hospodárskej činnosti a verejné inštitúcie a pripoja sa k širokopásmovej sieti.
V októbri 2021 ministerstvo dopravy a komunikácií spolu s inštitúciami verejného sektora a prevádzkovateľmi telekomunikačných služieb podpísalo memorandum, v ktorom sa všetky strany dohodli, že do roku 2025 dosiahnu dostupnosť rýchlosti pripojenia 100 Mbps aspoň pre 95 % litovských domácností.
Ministerstvo dopravy a komunikácií zriadilo pracovnú skupinu pre 5G s cieľom prediskutovať a vypracovať spolu so zainteresovanými stranami usmernenia pre rozvoj mobilných sietí novej generácie (5G) v Litovskej republike na roky 2020 – 2025, ktoré boli prijaté v roku 2020. Usmernenia obsahujú súbor opatrení na uľahčenie zavádzania 5G v Litve, napr. opatrenia týkajúce sa prístupu na miesta pre budovanie rádiových sietí. V memorande o rozvoji 5G v Litve podpísanom v októbri 2021 sa uvádza záväzok, že do roku 2025 budú medzinárodné pozemné dopravné koridory Via Baltica & Rail Baltica ponúkať nepretržité služby pripojenia 5G. Spoločnosť Plačiajuostis internetas pripravuje investičný projekt 5G.
Regulačné opatrenia
Pravidlá inštalácie, údržby a používania infraštruktúry elektronických komunikácií prijíma riaditeľ Úradu pre reguláciu komunikácií . Dokumenty stanovujú základné požiadavky na projektovanie, výstavbu, výstavbu, inštaláciu alebo rekonštrukciu, opravu infraštruktúry elektronických komunikácií. Stanovujú sa v nich aj požiadavky na projektovanie, výstavbu a inštaláciu nových alebo rekonštrukciu existujúcich budov (vrátane opatrení na zníženie nákladov), pokiaľ sa tieto práce týkajú elektronickej komunikačnej infraštruktúry v týchto stavebných projektoch. Vykonávajú sa opatrenia týkajúce sa postupov a podmienok spoločného používania infraštruktúry elektronických komunikácií a iných účelov (potrubia, káble, káblovody, šachty, nosné konštrukcie vrátane veží, stožiarov, budov, zástavby stavieb, stavebných systémov) a iných zariadení.
Litva prijala 15. decembra 2016 zmenu zákona o elektronických komunikáciách č. IX-2135. Zákon nadobudol účinnosť 24. decembra 2016. Vyhláška riaditeľa Úradu pre reguláciu komunikácií, ktorou sa mení vyhláška riaditeľa Úradu pre reguláciu komunikácií č. 1V-978 zo 14. októbra 2011 o schvaľovaní pravidiel inštalácie, označovania, dohľadu a používania infraštruktúry elektronických komunikácií, bola prijatá 10. januára 2017 a nadobudla účinnosť 13. januára 2017.
Komunikačný regulačný orgán preberá funkcie jednotného informačného miesta aj vnútroštátneho orgánu na urovnávanie sporov. Očakáva sa, že týmito zmenami sa ďalej zlepšia možnosti rozšírenia širokopásmovej infraštruktúry v Litve, keďže prevádzkovatelia budú mať lepšie možnosti využívať alternatívne infraštruktúry na rozvoj širokopásmového pripojenia.
Litva vo svojom pláne vykonávania súboru nástrojov v oblasti pripojiteľnosti plánuje zvýšiť transparentnosť existujúcej infraštruktúry a stavebných prác prostredníctvom nového vnútroštátneho webového geografického informačného systému. Má v úmysle vypracovať usmernenia na uľahčenie právnych, technických a administratívnych podmienok pre mobilných operátorov a uplatňovať flexibilný režim udeľovania povolení so zameraním na miestne udeľovanie licencií, spoločné využívanie infraštruktúry alebo iné potreby trhu pre pásmo 26 GHz.
Vnútroštátne a regionálne finančné nástroje širokopásmového pripojenia
Štát podporuje rozvoj širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach, ktoré nie sú atraktívne pre súkromných investorov využívajúcich rôzne fondy (EFRR, EPFRV, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti) na výstavbu sietí s veľmi vysokou kapacitou vo vzdialených oblastiach.
V litovskom pláne obnovy a odolnosti sa prisľúbilo 49 miliónov EUR na investície do infraštruktúry vrátane vybudovania 50 nových veží, zavedenia 2 000 km optických vlákien a súvisiaceho aktívneho vybavenia s primeranou údržbou a správou. Tieto investície by mali poskytnúť gigabitovú rýchlosť 5 000 digitálne intenzívnym podnikom/inštitúciám. Okrem toho by poskytovatelia internetových služieb v bielych oblastiach mali mať možnosť zvýšiť rýchlosť svojich služieb na poslednom úseku.
Cieľom investičného projektu Vysokorýchlostná komunikačná infraštruktúra je prepojiť 5 000 miest s gigabitovými rýchlosťami v oblastiach, kde by sa tieto služby neposkytovali na komerčnom základe. Opatrenie je podporované z fondov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci integrovaného plánu „Litva novej generácie“, ktorý vypracovalo Ministerstvo financií Litovskej republiky. Komponent „Digitálna transformácia pre hospodársky rast“ zahŕňa investície C.1.5.2 „Krok smerom k 5G“. 1.5.2 Čiastkové opatrenie 2 "Ďalší rozvoj sietí s ultravysokou šírkou pásma".
Údaje o vývoji a technológiách širokopásmového pripojenia v Litve
Najnovšie údaje o širokopásmovom pokrytí, predplatnom a penetrácii, pokrytí rôznymi širokopásmovými technológiami nájdete v správach o jednotlivých krajinách v rámci indexu digitálnej ekonomiky a amp; spoločnosti (DESI).
Komunikačný regulačný orgán vyvinul pokročilý nástroj pre koncových používateľov na meranie rýchlosti prístupu na internet, ktorý koncovým používateľom umožňuje merať skutočnú rýchlosť ich služieb prístupu na internet.
Pridelené frekvenčné spektrum pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie
Podrobnosti o harmonizovanom prideľovaní frekvenčného spektra nájdete v správe Európskeho strediska pre monitorovanie 5G.
Publikácie a tlačové dokumenty na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ
angličtina
- Príručka o investíciách do širokopásmového pripojenia
- Ceny mobilných a pevných širokopásmových sietí v Európe v roku 2022
- Štúdia o národných plánoch širokopásmového pripojenia v EÚ-27
- Správy a analýzy o širokopásmovom pripojení
litovčina
- Spartaus plačiajuosčio ryšio plėtros planas 2021 – 2027
- Bezdrôtový systém monitorovania prístupu k internetu
Kontaktné informácie
BCO Litva (národný úrad pre širokopásmové pripojenie): Ministerstvo dopravy a spojov
Adresa: Gedimino av. 17, 01505 Vilnius, Litva
Kontakt prostredníctvom e-mailu
Telefón: +370 5 239 3870
Webová stránka
Ministerstvo dopravy a komunikácií – oddelenie elektronickej komunikácie tematickej sekcie informačnej spoločnosti (Susisiekimo ministerija)
Adresa: Gedimino av. 17, 01505 Vilnius, Litva
Kontakt prostredníctvom e-mailu
Telefón: +370 5 239 3870
Webová stránka
Výbor pre rozvoj informačnej spoločnosti pri ministerstve dopravy a komunikácií (Informacinės visuomenės plėtros komitetas prie Susisiekimo ministerijos)
Adresa: Gedimino av. 7, 01103 Vilnius, Litva
Kontakt prostredníctvom e-mailu
Telefón: +370 5 266 51 61
Webová stránka
PE Plačiajuostis Internetas
Adresa: Sausio 13-osios g. 10, 04347 Vilnius, Litva
Kontakt prostredníctvom e-mailu
Telefón: +370 5 243 0882
Webová stránka
Úrad pre reguláciu komunikácií Litovskej republiky (Ryšių reguliavimo tarnyba)
Adresa: Mortos Str. 14, 03219 Vilnius, Litva
Kontakt prostredníctvom e-mailu
Telefón: +370 5 210 56 33
Webové sídlo
Najnovšie správy
Súvisiaci obsah
Širšia perspektíva
Nájsť aktuálne informácie o rozvoji širokopásmového pripojenia v každej krajine, ako aj národné stratégie a politiky rozvoja širokopásmového pripojenia.
Pozri aj
Švédsky národný plán širokopásmového pripojenia prijatý v roku 2016 má víziu úplne prepojeného Švédska a má ciele v oblasti mobilného pokrytia, ako aj vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia pre domácnosti a podniky.
Digitálna pripojiteľnosť a zavádzanie 5G patria medzi desať strategických priorít španielskej digitálnej agendy.
Slovinsko sa pri rozvoji širokopásmových sietí, najmä hospodárskej súťaže založenej na infraštruktúre a službách, rozhodlo pre technologickú neutralitu a trhovú dynamiku.
Slovensko si stanovilo dlhodobý cieľ poskytnúť všetkým domácnostiam prístup k ultrarýchlemu internetu do roku 2030.
Rumunsko sa zameriava na vybudovanie vnútroštátnej širokopásmovej siete ako krok k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti.
Digitálna agenda Portugalska a národná stratégia pre pripojiteľnosť v elektronických komunikačných sieťach s veľmi vysokou kapacitou na roky 2023 – 2030 formujú rozvoj digitálnej infraštruktúry v Portugalsku.
Poľský národný plán širokopásmového pripojenia na rok 2025 je v súlade s cieľmi EÚ v oblasti gigabitovej spoločnosti.
Rozširovanie spoľahlivej a silnej digitálnej infraštruktúry a preklenutie digitálnej priepasti je v centre pozornosti politík v oblasti digitálnej infraštruktúry v Holandsku.
Politika Malty v oblasti širokopásmového pripojenia je technologicky neutrálna a podporuje konkurenčné trhové prostredie.
Rozvoj komunikačnej infraštruktúry s cieľom gigabitového širokopásmového prístupu v celej krajine je jednou z priorít vládneho programu Luxemburska.
Lotyšsko podporuje ciele gigabitovej spoločnosti a zameriava sa na 100 Mbps, ktoré možno zmodernizovať na gigabitové, pre mestské a vidiecke oblasti a pokrytie 5G pre všetky veľké mestské oblasti.
Cieľom talianskej stratégie pre ultraširokopásmové pripojenie je zabezpečiť gigabitové pripojenie pre všetkých do roku 2026.
V národnom pláne širokopásmového pripojenia pre Írsko sa predpokladá, že do roku 2026 budú mať všetky priestory v Írsku prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému pripojeniu.
Cieľom maďarskej národnej stratégie digitalizácie na roky 2022 – 2030 je dosiahnuť, aby do roku 2030 bolo 95 % domácností pokrytých gigabitovými sieťami.
V národnom pláne pre širokopásmové pripojenie na roky 2021 – 2027 sa podporuje využívanie pevných sietí s veľmi vysokou kapacitou a sietí 5G. Grécka Biblia digitálnej transformácie na roky 2020 – 2025 zdôrazňuje pripojiteľnosť ako jednu z piatich strategických osí a uznáva ciele...
Koaličná dohoda z roku 2021, digitálna stratégia a gigabitová stratégia nemeckej spolkovej vlády na rok 2022 uprednostňujú celoštátne dodávky sietí FTTH a 5G.
V národnom programe širokopásmového pripojenia France Très Haut Débit sa stanovuje cieľ rýchleho širokopásmového prístupu pre všetky domácnosti do roku 2022 a optického pripojenia pre všetkých do roku 2025.
Fínske orgány uprednostňujú zavádzanie optických sietí založené na hospodárskej súťaži s pomocou verejných finančných prostriedkov pre oblasti s nedostatočnou dostupnosťou služieb a poradenstvo pre miestne samosprávy o tom, ako zaviesť širokopásmové siete.
Estónsko zaviedlo základné širokopásmové pokrytie v celej krajine. V estónskej digitálnej agende sa stanovujú ambiciózne ciele do roku 2030.
Niekoľko politických iniciatív zameraných na celonárodné pokrytie pevným a mobilným širokopásmovým pripojením podporuje dánske ciele v oblasti širokopásmového pripojenia. Vláda pracuje na tom, aby sa Dánsko stalo digitálnym priekopníkom tým, že vytvorí základ pre dánske podniky...
V národnom pláne rozvoja sietí s veľmi vysokou kapacitou schválenom v marci 2021 sa vymedzuje strategický prístup Českej republiky k výstavbe sietí s veľmi vysokou kapacitou.
Cyperský plán širokopásmového pripojenia stanovuje strategické ciele na roky 2021 – 2025 a zahŕňa legislatívne a regulačné zásahy, ako aj praktickú podporu rozvoja širokopásmovej infraštruktúry.
Chorvátsky národný plán rozvoja širokopásmového pripojenia na roky 2021 – 2027 je reakciou na ciele európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025 a čiastočne na digitálne ciele do roku 2030.
Národný plán širokopásmovej infraštruktúry pre prístup novej generácie „Prepojené Bulharsko“ a politika v oblasti elektronických komunikácií boli aktualizované a prijaté v auguste 2020.
Stratégia Belgicka v oblasti širokopásmového pripojenia je začlenená do širšej politickej stratégie s názvom Digital Belgium. Cieľom národného plánu pre pevné a mobilné širokopásmové pripojenie je odstrániť zostávajúce biele oblasti, v ktorých nie sú dostupné vysokorýchlostné...
Stratégia Rakúska v oblasti širokopásmového pripojenia sa zameriava na celoštátnu ponuku gigabitových pripojení (pevných a mobilných) do roku 2030.