
Zhrnutie vývoja širokopásmového pripojenia v Litve
Cieľom plánu Litvy na rozvoj ultrarýchleho širokopásmového pripojenia z októbra 2021 je zabezpečiť do roku 2027 rýchlosť internetu aspoň 100 Mbps pre domácnosti a verejné inštitúcie v mestách a vidieckych oblastiach. Litovský program rozvoja informačnej spoločnosti na roky 2014 – 2020 podporuje ciele gigabitovej spoločnosti.
Národná stratégia a politika v oblasti širokopásmového pripojenia
Zodpovedné orgány
- Litovské ministerstvo dopravy a komunikácií (Susisiekimo ministerija) je zodpovedné za štátnu politiku v oblasti rozvoja širokopásmového pripojenia, koordinácie a kontroly jej vykonávania, najmä v oblastiach, kde táto infraštruktúra nie je k dispozícii alebo neexistuje hospodárska súťaž pri poskytovaní širokopásmových služieb. Priamo zapojenými oddeleniami sú oddelenie pre politiku informačnej spoločnosti, ktoré pomáha formulovať štátnu politiku v oblasti rozvoja širokopásmovej infraštruktúry a koordinovať a kontrolovať jej vykonávanie, a oddelenie pre rozpočet a správu štátneho majetku zodpovedné za strategické plánovanie, otázky financovania a všeobecné riadiace úlohy. Ministerstvo pôsobí ako národný úrad pre širokopásmové pripojenie.
- Výbor pre rozvoj informačnej spoločnosti(Informacinės visuomenės plėtroskomitetas) v rámci ministerstva dopravy a komunikácií sa zúčastňuje na procese formovania štátnej politiky v oblasti rozvoja informačných a komunikačných technológií v Litve a koordinácie jej vykonávania.
- Verejný podnik Plačiajuostis Internetas (širokopásmový internet) je neziskový subjekt vo vlastníctve ministerstva dopravy a komunikácií a je zodpovedný za implementáciu národnej stratégie širokopásmového pripojenia. Spoločnosť Plačiajuostis internetas prevádzkuje verejnú veľkoobchodnú sieť optických vlákien ako veľkoobchodný prevádzkovateľ, ktorá poskytuje všetkým zainteresovaným maloobchodným prevádzkovateľom prístup k tejto sieti za rovnakých podmienok, čím umožňuje maloobchodným prevádzkovateľom poskytovať služby rýchleho prístupu k internetu domácnostiam, podnikom, verejným a súkromným inštitúciám vrátane obcí, škôl, knižníc, nemocníc vo vidieckych oblastiach Litvy.
- Regulačný orgán pre komunikáciu (Ryši reguliavimo tarnyba) je nezávislá národná inštitúcia, ktorá monitoruje a reguluje trhy so širokopásmovým pripojením v Litve.
Hlavné ciele rozvoja širokopásmového pripojenia
Plán rozvoja ultrarýchleho širokopásmového pripojenia spustilo ministerstvo dopravy a komunikácií v októbri 2021. Plán urýchli zavádzanie elektronickej komunikačnej infraštruktúry tak, aby sa v období 2021 – 2027 rýchlosť internetu s rýchlosťou najmenej 100 Mb/s dostala do domácností a verejných inštitúcií nielen vo veľkých mestách, ale aj vo vidieckych oblastiach. 75 miliónov EUR sa vyčlení na rozvoj ultrarýchleho prístupu k internetu. Tieto finančné prostriedky sa použijú na vybudovanie komunikačných veží a laických optických liniek. Pri plánovaní investícií sa zvážia hlavné verejné a hospodárske priestory a verejné inštitúcie, ktoré budú pripojené k širokopásmovej sieti.
V októbri 2021 ministerstvo dopravy a komunikácií spolu s inštitúciami verejného sektora a prevádzkovateľmi telekomunikačných služieb podpísali memorandum, v ktorom sa všetky strany dohodli, že do roku 2025 dosiahnu dostupnosť rýchlosti pripojenia 100 Mb/s pre najmenej 95 % litovských domácností.
Program rozvoja litovskej informačnej spoločnosti na roky 2014 – 2020 „Digitálna agenda Litovskej republiky“(schválený uznesením vlády Litovskej republiky č. 244 z 12. marca 2014) sa zameriava na tri hlavné oblasti:
- zručnosti a motivácia litovských občanov používať IKT,
- vývoj elektronického obsahu a
- rozvoj infraštruktúry IKT vrátane prístupu k sieti NGA.
Digitálna agenda bola aktualizovaná v rokoch 2017 a 2019 a boli uvedené odkazy na ciele gigabitovej spoločnosti. Program vychádza z predpokladu, že len vyvážený rozvoj všetkých týchto oblastí môže viesť k udržateľnému a rýchlemu rozvoju informačnej spoločnosti a viesť k plneniu cieľov a zámerov gigabitovej spoločnosti v rámci Digitálnej agendy pre Európu. Jedným z cieľov programu je zabezpečiť rozvoj geograficky jednotnej vysokorýchlostnej širokopásmovej infraštruktúry a podporiť využívanie internetových služieb (cieľ 5). K tomuto cieľu prispievajú tieto opatrenia:
- zabezpečiť rozvoj širokopásmových elektronických komunikačných sietí v oblastiach, v ktorých trh nezabezpečil rozvoj infraštruktúry a poskytovanie služieb,
- podporovať hospodársku súťaž na trhu širokopásmových komunikácií a využívanie širokopásmových služieb,
- modernizovať a rozvíjať verejnú infraštruktúru prístupu na internet v knižniciach.
V oblasti rozvoja širokopásmového pripojenia sa litovská digitálna agenda zameriava na poskytovanie stimulov pre investície do širokopásmovej infraštruktúry a zasahuje tam, kde subjekty na trhu nedokážu uspokojiť dopyt po širokopásmovom prístupe z dôvodu nízkej miery hospodárskej životaschopnosti. Veľkou prioritou je aj stimulácia dopytu po rýchlom prístupe na internet, ako aj digitálna gramotnosť Litovčanov.
Ministerstvo dopravy a komunikácií zriadilo pracovnú skupinu pre 5G, aby spolu so zainteresovanými stranami diskutovala ousmerneniach pre rozvoj mobilných sietí novej generácie (5G) v Litovskej republike na roky 2020 – 2025, ktoré boli prijaté v roku 2020. Usmernenia obsahujú súbor opatrení na uľahčenie zavádzania 5G v Litve, napr. opatrenia týkajúce sa prístupu k miestam pre budovanie rádiových sietí. V memorande o rozvoji 5G v Litve, ktoré bolo podpísané v októbri 2021, sa uvádza, že do roku 2025 budú koridory medzinárodnej pozemnej dopravy Via Baltica & Rail Baltica ponúkať neprerušované služby pripojenia 5G. Investičný projekt 5G pripravuje spoločnosť Plačiajuostis internetas.
Regulačné opatrenia
Pravidlá pre inštaláciu, údržbu a používanie elektronickej komunikačnej infraštruktúry prijíma riaditeľ Úradu pre reguláciu komunikácií. Dokumenty stanovujú základné požiadavky na projektovanie, výstavbu, výstavbu, inštaláciu alebo rekonštrukciu, opravu elektronickej komunikačnej infraštruktúry, ako aj projektovanie, výstavbu a inštaláciu nových alebo rekonštruovaných existujúcich budov (vrátane opatrení na zníženie nákladov), pokiaľ tieto práce súvisia s infraštruktúrou elektronických komunikácií v týchto stavebných projektoch. Zavádzajú sa opatrenia týkajúce sa postupov a podmienok spoločného používania elektronickej komunikačnej infraštruktúry a iných účelov (potrubia, káble, káblovody, vstupné šachty, oporné konštrukcie vrátane veží, stožiarov, budov, stavieb, systémov budov) a iných zariadení.
Litva prijala 15. decembra 2016 zmenu zákona o elektronických komunikáciách č. IX-2135. Zákon nadobudol účinnosť 24. decembra 2016. Jeho vykonávací akt, výnos riaditeľa Úradu pre reguláciu komunikácií, ktorým sa mení nariadenie č. 1V-978 riaditeľa Úradu pre reguláciu komunikácií zo 14. októbra 2011 o schvaľovaní pravidiel pre inštaláciu, označovanie, dohľad a používanie infraštruktúry elektronických komunikácií, bol prijatý 10. januára 2017 a nadobudol účinnosť 13. januára 2017.
Regulačný orgán pre komunikáciu preberá funkcie jednotného informačného miesta, ako aj vnútroštátneho orgánu na urovnávanie sporov. Očakáva sa, že týmito zmenami sa ďalej zlepšia možnosti rozšírenia širokopásmovej infraštruktúry v Litve, keďže prevádzkovatelia budú mať lepšie možnosti využívať alternatívne infraštruktúry na rozvoj širokopásmového pripojenia.
Litva vo svojom pláne vykonávania súboru nástrojov na prepájanie plánuje zvýšiť transparentnosť existujúcej infraštruktúry a civilných prác s novým národným webovým geografickým informačným systémom. Má v úmysle vypracovať usmernenia na uľahčenie právnych, technických a administratívnych podmienok pre mobilných operátorov a uplatňovať pružný režim udeľovania povolení so zameraním na miestne udeľovanie licencií, spoločné využívanie infraštruktúry alebo iné potreby trhu pre pásmo 26 GHz.
Vnútroštátne a regionálne finančné nástroje širokopásmového pripojenia
Štát podporuje rozvoj širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach, ktoré sú pre súkromných investorov neatraktívne prostredníctvom rôznych fondov (EFRR, EARDF, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti) na výstavbu sietí s veľmi vysokou kapacitou v odľahlých oblastiach.
V litovskom pláne na podporu obnovy a odolnosti sa prisľúbilo 49 miliónov EUR na investície do infraštruktúry vrátane výstavby 50 nových veží, pričom sa zrealizovalo 2 000 km optických vlákien a súvisiace aktívne vybavenie s primeranou údržbou a administratívou. Tieto investície by mali poskytovať gigabitovú rýchlosť 5 000 digitálne náročným podnikom/inštitúciám. Okrem toho by poskytovatelia internetových služieb v bielych oblastiach mali mať možnosť zvýšiť rýchlosť svojich služieb na poslednom úseku.
Pripravuje sa investičný projekt Vysokorýchlostná komunikačná infraštruktúra. Cieľom projektu je prepojiť 5000 miest s gigabitovou rýchlosťou v oblastiach, kde by sa tieto služby neposkytovali na komerčnom základe. Opatrenie sa má podporiť z fondov Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v rámci integrovaného plánu pre novú generáciu Litvy, ktorý vypracovalo ministerstvo financií Litovskej republiky, zložka „Digitálna transformácia pre hospodársky rast“ zahŕňa investície C.1.5.2 „Krok smerom k 5G“. 1.5.2 Podopatrenie 2 „Ďalší rozvoj sietí s veľmi vysokou šírkou pásma“. Investičný projekt pripravuje dodávateľ vybraný prostredníctvom verejného obstarávania – Starkodas, UAB a má sa predložiť žiadosť o financovanie z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Údaje o vývoji širokopásmového pripojenia a technológiách v Litve
Najnovšie údaje o širokopásmovom pokrytí, predplatení a penetráciách, pokrytí rôznymi širokopásmovými technológiami a nákladoch nájdete v hodnotiacej tabuľke a v správach o jednotlivých krajinách podľa indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI).
Regulačný orgán pre komunikáciu vyvinul pokročilý nástroj pre koncových používateľov na meranie rýchlosti prístupu k internetu, ktorý umožňuje koncovým používateľom merať skutočnú rýchlosť ich služieb prístupu na internet.
Pridelenie frekvenčného spektra pre bezdrôtové širokopásmové pripojenie
Podrobnosti o harmonizovaných prideľovaní frekvenčného spektra nájdete v Európskom observatóriu 5G.
Vnútroštátne publikácie a tlačové dokumenty
Slovenčina
- Štúdia o národných plánoch širokopásmového pripojenia
- Sprievodca vysokorýchlostnými investíciami do širokopásmového pripojenia
- Správy a analýzy širokopásmového pripojenia
- Ceny mobilných a pevných širokopásmových služieb v Európe
- Štúdia o širokopásmovom pokrytí v Európe
Slovenčina
- Spartaus plačiajuosčio ryšio plėtros planas
- Litovský program rozvoja informačnej spoločnosti na roky 2014 – 2020 „Digitálna agenda Litovskej republiky“
- Monitorovací systém bezdrôtového prístupu k internetu
Kontaktné informácie
BCO Litva (národný úrad pre širokopásmové pripojenie): Ministerstvo dopravy a komunikácií
Adresa: Gedimino av. 17, 01505 Vilnius, Litva Kontakt prostredníctvom e-mailu Telefón: + 370 5 239 3870 Webová stránka
Ministerstvo dopravy a komunikácií – Oddelenie elektronickej komunikácie tematickej sekcie informačnej spoločnosti (Susisiekimo ministerija)
Adresa: Gedimino av. 17, 01505 Vilnius, Litva Kontakt prostredníctvom e-mailu Telefón: + 370 5 239 3870 Webová stránka
Výbor pre rozvoj informačnej spoločnosti na ministerstve dopravy a komunikácií (Informacinės visuomenės plėtros komitetas prie Susisiekimo ministerijos)
Adresa: Gedimino av. 7, 01103 Vilnius, Litva Kontakt prostredníctvom e-mailu Telefón: + 370 5 266 51 61 Webová stránka
PE Plačiajuostis Internetas
Adresa: Sausio 13-osios g. 10, 04347 Vilnius, Litva Kontakt prostredníctvom e-mailu Telefón: + 370 5 243 0882 Webová stránka
Regulačný orgán pre komunikáciu Litovskej republiky (Ryši reguliavimo tarnyba)
Adresa: Mortos Str. 14, 03219 Vilnius, Litva Kontakt prostredníctvom e-mailu Telefón: + 370 5 210 56 33 Webová stránka
Najnovšie správy
Súvisiaci obsah
Širšia perspektíva
Nájsť aktuálne informácie o rozvoji širokopásmového pripojenia v každej krajine, ako aj národné stratégie a politiky rozvoja širokopásmového pripojenia.
Pozri aj
Švédsky národný plán širokopásmového pripojenia prijatý v roku 2016 má víziu úplne prepojeného Švédska a má ciele v oblasti mobilného pokrytia a vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia pre domácnosti a podniky.
Digitálna pripojiteľnosť a zavádzanie 5G patria medzi desať strategických priorít španielskej digitálnej agendy 2025.
Ciele Slovinska v oblasti širokopásmového pripojenia sú v súlade s cieľmi gigabitovej spoločnosti.
Slovensko si stanovilo dlhodobý cieľ poskytnúť všetkým domácnostiam do roku 2030 prístup k ultrarýchlemu internetu.
Rumunský plán širokopásmového pripojenia sa zameriava na budovanie národnej širokopásmovej siete ako prvý krok k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti pripojiteľnosti.
Cieľom programu Portugal Digital je rozvoj digitálnej infraštruktúry, ktorá občanom umožní využívať nové príležitosti, ktoré ponúkajú technológie.
Poľský národný plán širokopásmového pripojenia do roku 2025 je v súlade s cieľmi EÚ v oblasti gigabitovej spoločnosti.
Všetky domácnosti v Holandsku by mali mať možnosť prístupu k širokopásmovým sieťam s rýchlosťou najmenej 100 Mbps a prevažná väčšina by mala do roku 2023 využívať 1 Gbps.
Politika Malty v oblasti širokopásmového pripojenia je technologicky neutrálna a podporuje konkurenčné trhové prostredie.
Jednou z priorít vládneho programu Luxemburska je rozvoj komunikačnej infraštruktúry s cieľom gigabitového širokopásmového prístupu v celej krajine.
Talianska stratégia pre ultraširokopásmové pripojenie smerom k gigabitovej spoločnosti má za cieľ poskytnúť gigabitové pripojenie pre všetkých do roku 2026.
Cieľom návrhu maďarskej národnej stratégie digitalizácie na roky 2021 – 2030 je dosiahnuť do roku 2030 cieľ 95 % domácností pokrytých gigabitovými sieťami.
Grécka digitálna transformačná Biblia 2020 – 2025 zdôrazňuje konektivitu ako jednu z piatich strategických osí a uznáva ciele gigabitovej spoločnosti do roku 2025.
V národnom širokopásmovom programe France Très Haut Débit sa stanovuje cieľ rýchleho širokopásmového prístupu pre všetky domácnosti do roku 2022 a optického pripojenia pre všetkých do roku 2025.
Fínske orgány uprednostňujú zavádzanie sietí založených na optických vláknach založených na hospodárskej súťaži s pomocou verejných finančných prostriedkov pre oblasti s nedostatočným poskytovaním služieb a poradenstvo pre miestne samosprávy o tom, ako zaviesť širokopásmové siete...
Estónsko vytvorilo základné širokopásmové pokrytie v celej krajine. V estónskej digitálnej agende sa stanovujú ambiciózne ciele do roku 2030.
Viaceré politické iniciatívy zamerané na celonárodné pevné a mobilné širokopásmové pokrytie podporujú dánske ciele v oblasti širokopásmového pripojenia. Vláda sa usiluje o to, aby sa Dánsko stalo digitálnym priekopníkom tým, že vytvorí základ pre dánske podniky na využívanie...
V národnom pláne rozvoja sietí s veľmi vysokou kapacitou, ktorý bol schválený v marci 2021, sa vymedzuje strategický prístup Českej republiky k výstavbe VHCN.
Chorvátsky národný plán rozvoja širokopásmového pripojenia na roky 2021 – 2027 je reakciou na ciele európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025 a čiastočne na digitálne ciele do roku 2030.
Národný plán širokopásmovej infraštruktúry pre prístup novej generácie „Prepojené Bulharsko“ a politika v oblasti elektronických komunikácií boli aktualizované a prijaté v auguste 2020.
Belgická stratégia širokopásmového pripojenia je začlenená do širšej politickej stratégie Digitálne Belgicko. Cieľom národného plánu pre pevné a mobilné širokopásmové pripojenie je odstrániť zostávajúce biele oblasti, v ktorých nie sú k dispozícii vysokorýchlostné služby...
Rakúska stratégia širokopásmového pripojenia sa zameriava na celoštátnu ponuku gigabitových pripojení (pevných a mobilných) do roku 2030.