Politika v oblasti internetu vecí v Európe

Internet vecí (IoT) nám umožňuje zlúčiť fyzický a virtuálny svet. Ponúka inovatívne riešenia a umožňuje nám vytvárať inteligentné prostredie. Technológie internetu vecí sú v popredí digitálnej transformácie svetového hospodárstva spolu s aplikáciou distribuovanej a umelej inteligencie (AI). Dáta zozbierané z IoT senzorov môžu byť monitorované a privádzané späť do centrálneho systému, aby sa spustila akcia, získali prehľady alebo reagovali na iný pripojený objekt, ktorý je vzdialený stovky kilometrov.

Európska IoT a Edge Computing

Zavádzanie technológií IoT optimalizuje spôsob, akým žijeme svoj život. Predpokladá sa, že počet inštalovaných zariadení pripojených k internetu vecí sa zvýši z približne 40 miliárd v roku 2023 na 49 miliárd do roku 2026, pričom sa zvýši so zloženým ročným tempom rastu 7 % (International Data Corporation). Je tiež pozoruhodné, že tri štvrtiny európskych organizácií používajú cloud, zatiaľ čo približne rovnaký podiel plánuje investovať do internetu vecí.

To vedie k exponenciálnemu rastu údajov, ktoré sa spracúvajú na okraji siete.

To znamená, že môžeme znížiť náklady na komunikáciu a skladovanie a spotrebu energie pri spracovaní údajov.

Môžeme tiež použiť strojové učenie a umelú inteligenciu na bezpečnú identifikáciu dátových vzorcov, ktoré majú vplyv na fyzické procesy alebo podniky. Európska komisia prijala súbor podporných politických opatrení s cieľom urýchliť zavádzanieinternetu vecí novej generácie a edge computingu a naplno využiť ich potenciál v Európe v prospech občanov a podnikov EÚ.

Budúcnosť internetu vecí spolu s edge computingom prinesie revolúciu v spôsobe organizácie a monitorovania výroby a procesov naprieč strategickými hodnotovými reťazcami, čo prinesie zelenú a digitálnu transformáciu do európskeho priemyslu.

Web 4.0 a priemyselné virtuálne svety

Poháňaný rastom objektov internetu vecí a prepojených systémov všade, zložitosť spracovania údajov na okraji je charakterizovaná infláciou dát, rozmanitosťou dátových typov a konkurenciou úloh.

Vývoj smerom k Web 4.0 a novému virtuálnemu svetu zdôrazňuje úlohu vznikajúcich sieťových funkcií. Ide o prechod z internetu vecí na internet digitálnych dvojčiat, z cloudu a centrálnej výpočtovej techniky na priestorovú výpočtovú techniku. Využíva pokroky v oblasti technológií používateľského rozhrania, ako je rozšírená realita (XR), a podnecuje automatizáciu a robotiku smerom k vízii priemyselného metaverzu.

Medzi zisteniami nedávneho konzultačného stretnutia bolo uvedené, že priemyselný metaverz je vyspelejší ako metaverza riadená spotrebiteľmi. Zainteresované strany vyjadrili svoje názory na význam distribuovaných spravodajských a kolaboratívnych priemyselných systémov na IoT-Edge Continuum ako súčasti širších výziev cloud-Edge Continuum. Keďže ide o vznikajúcu oblasť, je potrebné ďalej pracovať na preskúmaní príležitostí a výziev pre európske zainteresované strany.

Programy výskumu, vývoja a inovácií súvisiace s internetom vecí

Prostredníctvom výziev programu Horizont Európa týkajúcich sa špičkových dát a výpočtových technológií vo svete Komisia financuje projekty v oblasti internetu vecí a ďalšie činnosti v rámci cieľa 4 „Digitálna, priemysel a kozmický priestor“ 3:Od cloudu po okraj až po internet vecí

Konkrétne prostredníctvom výziev v rámci pracovného programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022 EÚ investovala do tohto klastra len približne 100 miliónov EUR. Výskumnými a inovačnými projektmi metaoperačných systémov a programovacími nástrojmi pre decentralizované spravodajstvo a rojy.

Tieto projekty sú založené na zachovaní väčšiny spracovania údajov na okraji a dokonca aj na úrovni zariadenia, a nie v cloude. Budú sa vykonávať v období 2022 – 2025. Tieto investície do vznikajúcich technológií vychádzajú z úspechov súvisiacich projektov programu Horizont 2020 vo výške približne 150 miliónov EUR, z ktorých niektoré trvali do roku 2023. Tieto predchádzajúce projekty sa zamerali na budovanie platforiem a rozsiahle pilotné projekty, ale vo všeobecnosti prispievajú aj k zelenej a digitálnej transformácii Európy. EÚ okrem toho podporuje aj prierezové aspekty, ako je budovanie ekosystémov, kybernetická bezpečnosť, interoperabilita platforiem, technologická integrácia a normalizácia.

Výzvy v rámci pracovného programu na roky 2023 – 2024 sa zameriavajú na výskum a inovácie v rámci kontinua kognitívnej výpočtovej techniky, ako aj na pilotné projekty vznikajúcich inteligentných platforiem internetu vecí a decentralizovanej inteligencie. Tieto projekty demonštrujú využívanie internetu vecí a špičkových technológií vo viacerých odvetviach, čím sa posilní priemyselná spolupráca prostredníctvom otvorených platforiem a noriem, a tým sa dosiahne vedúce postavenie Európy v celom okrajovom ekosystéme.

Internet vecí podľa sektorov

Politika Európskej komisie v oblasti internetu vecí zahŕňa mnohé vertikálne odvetvia a podporuje využívanie nových technológií na podporu digitálnej a zelenej transformácie nášho hospodárstva a spoločnosti.

Z hľadiska aplikácie sú internet vecí a digitálne technológie kľúčovými faktormi digitálnej transformácie v rôznych odvetviach. Na dosiahnutie tejto digitalizácie Generálne riaditeľstvo pre komunikačné siete, obsah a technológie (GR CONNECT) spolupracuje s príslušnými GR pre politiku na podporu digitálnych projektov v klastri 5 „Klíma, energetika a mobilita“ programu Horizont Európa a v klastri 6 „Potraviny, biohospodárstvo, prírodné zdroje, poľnohospodárstvo a životné prostredie“.

Generálne riaditeľstvo pre mobilitu a dopravu (GR MOVE) a GR CONNECT rozvíjajú synergie medzi európskou dátovou stratégiou a stratégiou pre udržateľnúa inteligentnú mobilitus osobitným zameraním na zavedenie spoločného európskeho dátového priestoru pre mobilitu. Obe generálne riaditeľstvá spojili svoje sily s Generálnym riaditeľstvom pre výskum a inováciu (GR RTD) a Generálnym riaditeľstvom pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP (GR GROW) s cieľom rozvíjať tému prepojenej a automatizovanej mobility prostredníctvom série doplnkových politík a prostredníctvom výskumných a vývojových akcií.

Generálne riaditeľstvo pre energetiku (GR ENER) a GR CONNECT pripravujú opatrenia v nadväznosti na akčný plándigitalizácie energetikys cieľom urýchliť digitálnu a udržateľnú transformáciu energetického systému EÚ. Táto práca je v súlade s Európskou zelenou dohodou Komisie,programom REPowerEU a programom politiky digitálneho desaťročiado roku 2030. Týka sa tiež zlepšenia výmeny a využívania údajov v odvetví energetiky s cieľom vytvoriť spoločný európsky dátový priestor v oblasti energetiky.

Napokon Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (GR AGRI) spolupracuje s GR CONNECT na vytvorení spoločného európskeho poľnohospodárskeho dátového priestorus cieľom zabezpečiť digitálnu transformáciu európskeho poľnohospodárskeho priemyslu. Súčasné akcie sú spolufinancované z programu Horizont Európa. Zavádzanie príslušných dátových priestorov sa má podporovať v rámci programu Digitálna Európa v roku 2024 na základe činností členských štátov EÚ.

Prostredníctvom vynikajúcej, účinnej a úzkej spolupráce medzi rôznymi generálnymi riaditeľstvami Komisie je EÚ príkladom v oblastiach, ako sú právne predpisy, normalizácia a interoperabilita, kybernetická bezpečnosť, udržateľné IKT, ako aj pri podpore výskumu, inovácií a zavádzania. V týchto oblastiach spolupracuje s príslušnými zainteresovanými stranami z verejného aj súkromného sektora a s občianskou spoločnosťou.