Všeobecné zásady smernice o AVMS

Technologická neutralita

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách sa vzťahuje na všetky služby s audiovizuálnym obsahom bez ohľadu na technológiu použitú na poskytovanie obsahu. Pravidlá platia bez ohľadu na to, či sledujete správy alebo iný audiovizuálny obsah v televízii, na internete, kábli alebo mobilnom zariadení. Vzhľadom na mieru výberu a kontroly používateľov nad službami sa v smernici o AVMS rozlišuje medzi lineárnymi (televízne vysielanie) a nelineárnymi (na požiadanie) službami.

Odstupňovaná regulácia

Rozlišovanie medzi tradičnými televíznymi kanálmi a službami na požiadanie je základom dvojúrovňového regulačného prístupu. V smernici sa uznáva súbor základných spoločenských hodnôt uplatniteľných na všetky audiovizuálne mediálne služby. Poskytuje však jednoduchšiu reguláciu pre služby na požiadanie, kde majú používatelia aktívnejšiu úlohu pri rozhodovaní o obsahu a čase zobrazenia.

Všetky audiovizuálne mediálne služby musia dodržiavať základnú úroveň povinností v týchto oblastiach:

• identifikácia poskytovateľov mediálnych služieb
• zákaz podnecovania k nenávisti
• prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím
• kvalitatívne požiadavky na komerčnú komunikáciu
• sponzorovanie
• umiestňovanie produktov

Pre televízne vysielanie sa predpokladajú prísnejšie pravidlá v oblasti reklamy a ochrany maloletých vzhľadom na ich vplyv na spoločnosť.

Rozsah pôsobnosti

Audiovizuálne mediálne služby

Audiovizuálne mediálne služby sú:

• televízne vysielanie;
• obsah vybraný divákmi („na požiadanie“) prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete (zvyčajne pripojené televízne prijímače, mobilné zariadenia alebo internet) na sledovanie v čase podľa vlastného výberu;
• audiovizuálna reklama.

Konkrétnejšie sa takýto obsah poskytuje:

• komerčne, t. j. nie na webových sídlach súkromných osôb;
• pre širokú verejnosť, t. j. bez akejkoľvek formy súkromnej korešpondencie;
• ako program, ktorý nezahŕňa webové stránky obsahujúce doplnkové audiovizuálne prvky, ako sú grafické prvky alebo krátke reklamy;
• pod redakčnou zodpovednosťou poskytovateľa mediálnych služieb – čo znamená, že kontroluje výber a organizáciu programov.

Televízne vysielanie – lineárne služby

Programy, ktoré poskytuje poskytovateľ mediálnych služieb v plánovanom čase a ktoré simultánne sledujú diváci.

Pravidlá smernice, ktoré sa vzťahujú len na televízne vysielanie:

• udalosti veľkého významu a krátke spravodajstvo (kapitola V)
• kvóty na propagáciu a distribúciu európskych televíznych programov (kapitola VI)
• lehoty pre televíznu reklamu a telenákup (kapitola VII)
• prísnejšie pravidlá ochrany maloletých osôb (kapitola VIII)
• právo na odpoveď (kapitola IX)

Služby na požiadanie – nelineárne služby

Používatelia programov si vyberajú z katalógu ponúkaného poskytovateľom mediálnych služieb, aby ich mohli sledovať podľa vlastného uváženia.

Pravidlá smernice, ktoré sa vzťahujú len na služby na požiadanie (kapitola IV):

• ochrana neplnoletých osôb (článok 12)
• všeobecná propagácia a distribúcia európskych diel (článok 13)

Spoločné pravidlá

Smernica obsahuje tieto pravidlá, ktoré sa vzťahujú na televízne vysielanie aj na obsah na požiadanie:

• podpora koregulačných a samoregulačných režimov (článok 4 ods. 7)
• identifikácia poskytovateľa mediálnych služieb (článok 5)
• podnecovanie k nenávisti (článok 6)
• prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím (článok 7)
• prenos kinematografických diel (článok 8)
• požiadavky na audiovizuálne komerčné oznamy (článok 9)
• sponzorstvo (článok 10)
• umiestňovanie produktov (článok 11)

Sloboda príjmu a amp; retransmisia

Vlády EÚ nesmú obmedzovať, ktoré vysielania môžu ľudia prijímať alebo ktoré programy môžu zahraniční vysielatelia vo svojej krajine retransmisovať, ak sú vysielania v súlade so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách v krajine, z ktorej pochádzajú. V prípade sporov medzi krajinami, v ktorých dochádza k obchádzaniu pravidiel, smernica obsahuje dvojstupňový postup.

Vlády EÚ môžu obmedziť prijímanie určitého obsahu, ako je podnecovanie k nenávisti, ktorý v krajine pôvodu nemusí byť zakázaný, ale porušuje miestne zákony.

Akékoľvek obmedzenia musí najprv schváliť Komisia na základe stanoveného postupu a sú povolené len za výnimočných okolností.

• v prípade televízneho vysielania (článok 3 ods. 2 až 3) musí ísť o zjavné a závažné porušovanie ľudskej dôstojnosti (podnecovanie k nenávisti) alebo detí (napr. pornografia, bezdôvodné násilie).
• v prípade obsahu na požiadanie (článok 3 ods. 4 až 6) sú obmedzenia odôvodnené aj vtedy, ak predstavujú vážne riziko pre iné aspekty verejného poriadku, zdravia alebo bezpečnosti alebo pre spotrebiteľov.

Obmedzenia musia byť primerané a musia sa uplatňovať len v krajine prijatia. Krajina, z ktorej obsah pochádza, musí byť vopred informovaná.

Smernica obsahuje dvojstupňový postup riešenia sporov medzi krajinami v prípade obchádzania prísnejších pravidiel:

Nezáväzná žiadosť

Ak krajina namieta proti obsahu zahraničného televízneho vysielania, ktoré je na ňu úplne alebo prevažne zamerané, môže požiadať orgány v krajine pôvodu vysielania, aby vydali nezáväznú žiadosť, aby vysielateľ dodržiaval pravidlá cieľovej krajiny. Medzi faktory určujúce, či je krajina „cieľová“, patria: pôvod príjmov z reklamy alebo predplatného, hlavný jazyk, cielená reklama a ďalšie.

Záväzné obmedzenia

Ak vysielateľ obíde pravidlá namietajúcej krajiny, orgány môžu uložiť záväzné obmedzenia s predchádzajúcim súhlasom Komisie a za predpokladu, že opatrenia sú výlučne reakciou na obchádzanie. Záväzné opatrenia by mohli zahŕňať zákaz retransmisie (káblovej, pozemnej, IPTV), reklamu vysielania alebo programov, reklamu miestnych spoločností (v rámci vlastnej jurisdikcie), uverejňovanie v tlačených alebo elektronických programových sprievodcoch alebo predaj predplatného/inteligentných kariet pre platenú televíziu.

Prísnejšie pravidlá

Členské štáty môžu uplatňovať podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách na poskytovateľov mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, za predpokladu, že tieto pravidlá sú v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ.

Členské štáty môžu napríklad stanoviť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá týkajúce sa televíznej reklamy. Tieto pravidlá však musia byť v súlade s právom EÚ a nesmú sa uplatňovať na retransmisiu vysielaní s pôvodom v iných členských štátoch.

Členské štáty môžu tiež zachovať alebo stanoviť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá týkajúce sa televíznej reklamy s cieľom zabezpečiť úplnú a riadnu ochranu záujmov televíznych divákov. Za určitých okolností môžu stanoviť rôzne podmienky pre prevádzkovateľov televízneho vysielania, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc.

Požiadavky na transparentnosť

V smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby používatelia mali kedykoľvek jednoduchý a priamy prístup k informáciám o poskytovateľovi mediálnych služieb. Používatelia služieb musia mať prístup k názvu a adrese poskytovateľa vrátane jeho elektronickej adresy alebo webového sídla a príslušného regulačného orgánu alebo orgánu dohľadu.

Príslušnosť

Orgány v každej krajine EÚ musia zabezpečiť, aby všetky audiovizuálne mediálne služby s pôvodom v tejto krajine boli v súlade s ich vlastnými vnútroštátnymi pravidlami, ktorými sa vykonáva smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Systém takisto zabezpečuje, aby sa smernica vzťahovala na vysielateľov, ktorí majú vplyv na divákov v EÚ, aj keď nie sú usadení v EÚ. Orgány EÚ môžu vykonávať svoju právomoc prostredníctvom up-linkov umiestnených na ich území alebo využívaním satelitnej kapacity.

Zásada krajiny pôvodu

Poskytovatelia musia dodržiavať len pravidlá členského štátu, a nie pravidlá viacerých krajín, čo poskytovateľom služieb, najmä tým, ktorí chcú rozvíjať cezhraničné podnikanie, zjednodušuje situáciu.

Ak niektorá krajina EÚ prijme vnútroštátne pravidlá, ktoré sú prísnejšie ako smernica, ako to môžu urobiť, môžu sa uplatňovať len na poskytovateľov v danej jurisdikcii.

Ako sa rozhoduje o právomoci?

Aby sa predišlo prípadom dvojitej právomoci alebo absencii právomoci, každý poskytovateľ mediálnych služieb patrí na účely smernice do právomoci jednej a len jednej krajiny EÚ.

Závisí to najmä od toho, kde sa nachádza ich ústredná správa a kde sa prijímajú riadiace rozhodnutia o programovaní alebo výbere obsahu. Medzi ďalšie kritériá patrí umiestnenie pracovnej sily a akéhokoľvek satelitného uplinku a využívanie satelitnej kapacity krajiny.