Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách – všeobecné zásady

Technologická neutralita

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách sa vzťahuje na všetky služby s audiovizuálnym obsahom bez ohľadu na technológiu použitú na dodanie obsahu. Pravidlá platia bez ohľadu na to, či sledujete správy alebo iný audiovizuálny obsah v televízii, na internete, v kábli alebo v mobilnom zariadení. Vzhľadom na stupeň voľby a kontroly používateľov nad službami sa v smernici o AVMS rozlišuje medzi lineárnymi (televízne vysielanie) a nelineárnymi (na požiadanie) službami.

Odstupňovaná regulácia

Rozlišovanie medzi tradičnými televíznymi kanálmi a službami na požiadanie je základom dvojstupňového regulačného prístupu. V smernici sa uznáva súbor základných spoločenských hodnôt uplatniteľných na všetky audiovizuálne mediálne služby. Poskytuje však ľahšiu reguláciu pre služby na požiadanie, kde majú používatelia aktívnejšiu úlohu pri rozhodovaní o obsahu a čase prezerania.

Všetky audiovizuálne mediálne služby musia dodržiavať základnú úroveň povinností v týchto oblastiach:

• identifikácia poskytovateľov mediálnych služieb
• zákaz podnecovania k nenávisti
• prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím
• kvalitatívne požiadavky na komerčné oznamy
• sponzorovanie
• umiestňovanie produktov

V prípade televízneho vysielania sa vzhľadom na jeho vplyv na spoločnosť plánujú prísnejšie pravidlá v oblasti reklamy a ochrany maloletých.

Rozsah pôsobnosti

Audiovizuálne mediálne služby

Audiovizuálne mediálne služby sú:

• televízne vysielanie;
• obsah vybraný divákmi („na požiadanie“) cez elektronickú komunikačnú sieť (zvyčajne pripojené televízne prijímače, mobilné zariadenia alebo internet) na sledovanie v čase podľa vlastného výberu;
• audiovizuálna reklama.

Konkrétnejšie sa takýto obsah poskytuje:

• komerčne, t. j. nie na webových stránkach súkromných osôb;
• pre širokú verejnosť, t. j. bez akejkoľvek formy súkromnej korešpondencie;
• ako program, ktorý nezahŕňa webové sídla obsahujúce doplnkové audiovizuálne prvky, ako sú grafické prvky alebo krátke reklamy;
• na redakčnú zodpovednosť poskytovateľa mediálnych služieb – to znamená, že kontroluje výber a organizáciu programov.

Televízne vysielanie – lineárne služby

Programy poskytované poskytovateľom mediálnych služieb v plánovanom čase a sledované súčasne divákmi.

Pravidlá v smernici, ktoré sa vzťahujú len na televízne vysielanie:

• udalosti veľkého významu a krátke spravodajstvo (kapitola V)
• kvóty na propagáciu a distribúciu európskych televíznych programov (kapitola VI)
• lehoty pre televíznu reklamu a telenákup (kapitola VII)
• prísnejšie pravidlá ochrany maloletých (kapitola VIII)
• právo na odpoveď (kapitola IX)

Služby na požiadanie – nelineárne služby

Používatelia programov si vyberajú z katalógu, ktorý ponúka poskytovateľ mediálnych služieb, a sledujú ho podľa vlastného uváženia.

Pravidlá v smernici, ktoré sa vzťahujú len na služby na požiadanie (kapitola IV):

• ochrana maloletých osôb (článok 12)
• všeobecná propagácia a distribúcia európskych diel (článok 13)

Spoločné pravidlá

Smernica obsahuje tieto pravidlá, ktoré sa vzťahujú na televízne vysielanie aj na obsah na požiadanie:

• podpora koregulačných a samoregulačných režimov (článok 4 ods. 7)
• identifikácia poskytovateľa mediálnych služieb (článok 5),
• podnecovanie k nenávisti (článok 6)
• prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím (článok 7)
• prenos kinematografických diel (článok 8)
• požiadavky na audiovizuálne komerčné oznamy (článok 9)
• sponzorovanie (článok 10)
• umiestňovanie produktov (článok 11)

Sloboda prijímania a prijímania; retransmisia

Vlády EÚ nesmú obmedziť, ktoré vysielania môžu ľudia prijímať alebo aké programy môžu zahraniční vysielatelia retransmisovať vo svojej krajine, ak sú vysielania v súlade so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách v krajine, z ktorej pochádzajú. V prípade sporov medzi krajinami, v ktorých dochádza k obchádzaniu pravidiel, smernica obsahuje dvojfázový postup.

Vlády EÚ môžu obmedziť prijímanie určitého obsahu, ako je podnecovanie k nenávisti, ktorý nemusí byť zakázaný v krajine pôvodu, ale porušuje miestne zákony.

Akékoľvek obmedzenia musí najprv schváliť Komisia na základe stanoveného postupu a povoľujú sa len za výnimočných okolností.

• v prípade televízneho vysielania (článok 3 ods. 2 až 3) musí dochádzať k zjavnému a závažnému porušovaniu ľudskej dôstojnosti (podnecovanie k nenávisti) alebo detí (napr. pornografia, bezdôvodné násilie).
• v prípade obsahu na požiadanie (článok 3 ods. 4 až 6) sú obmedzenia odôvodnené aj vtedy, ak predstavujú vážne riziko pre iné aspekty verejného poriadku, zdravia alebo bezpečnosti alebo pre spotrebiteľov.

Obmedzenia musia byť primerané a musia sa uplatňovať len v krajine prijatia. Krajina, z ktorej obsah pochádza, musí byť vopred informovaná.

Smernica obsahuje dvojstupňový postup riešenia sporov medzi krajinami v prípade obchádzania prísnejších pravidiel:

Nezáväzná žiadosť

Ak krajina namieta proti obsahu zahraničného televízneho vysielania, ktoré je úplne alebo prevažne zamerané na tento obsah, môže požiadať orgány v krajine pôvodu vysielania, aby vydali nezáväznú žiadosť pre vysielateľa, aby dodržiaval pravidlá cieľovej krajiny. Medzi faktory, ktoré určujú, či je krajina „cielená“, patria: pôvod príjmov z reklamy alebo predplatného, hlavný jazyk, cielená reklama a ďalšie.

Záväzné obmedzenia

Ak vysielateľ obchádza pravidlá namietajúcej krajiny, orgány v nej môžu uložiť záväzné obmedzenia s predchádzajúcim súhlasom Komisie a za predpokladu, že opatrenia sú výlučne reakciou na obchádzanie. Záväzné opatrenia by mohli zahŕňať zákaz retransmisie (káblovej, terestriálnej, IPTV), reklamy na vysielanie alebo programy, reklamy miestnych spoločností (v rámci vlastnej jurisdikcie), uverejňovanie v tlačených alebo elektronických programových sprievodcoch alebo predaj predplatného/inteligentných kariet pre platenú televíziu.

Prísnejšie pravidlá

Členské štáty môžu uplatňovať podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách na poskytovateľov mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, za predpokladu, že tieto pravidlá sú v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ.

Členské štáty môžu napríklad stanoviť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá pre televíznu reklamu. Tieto pravidlá však musia byť v súlade s právom EÚ a nesmú sa uplatňovať na retransmisiu vysielaní pochádzajúcich z iných členských štátov.

Členské štáty môžu tiež zachovať alebo stanoviť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá týkajúce sa televíznej reklamy s cieľom zabezpečiť úplnú a riadnu ochranu záujmov televíznych divákov. Za určitých okolností môžu stanoviť odlišné podmienky pre prevádzkovateľov televízneho vysielania, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc.

Požiadavky na transparentnosť

V smernici o audiovizuálnych mediálnych službách sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby používatelia mali kedykoľvek jednoduchý a priamy prístup k informáciám o poskytovateľovi mediálnych služieb. Používatelia služieb musia mať prístup k názvu a adrese poskytovateľa vrátane jeho elektronickej adresy alebo webového sídla a k príslušnému regulačnému orgánu alebo orgánu dohľadu.

Jurisdikcia

Orgány v každej krajine EÚ musia zabezpečiť, aby všetky audiovizuálne mediálne služby pochádzajúce z tejto krajiny boli v súlade s ich vlastnými vnútroštátnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica o audiovizuálnych mediálnych službách. Systém tiež zabezpečuje, aby sa smernica vzťahovala na vysielateľov, ktorí majú vplyv na divákov v EÚ, aj keď nie sú usadení v EÚ. Orgány EÚ môžu vykonávať právomoci prostredníctvom vzostupných prepojení nachádzajúcich sa na ich území alebo prostredníctvom využívania satelitnej kapacity.

Zásada krajiny pôvodu

Poskytovatelia musia dodržiavať len pravidlá členského štátu, a nie vo viacerých krajinách, čo uľahčuje situáciu poskytovateľom služieb, najmä tým, ktorí chcú rozvíjať cezhraničné podnikanie.

Ak ktorákoľvek krajina EÚ prijme vnútroštátne pravidlá, ktoré sú prísnejšie ako smernica, ako to môže urobiť, môžu sa uplatňovať len na poskytovateľov v tejto jurisdikcii.

Ako sa rozhoduje o jurisdikcii?

Aby sa predišlo prípadom dvojitej právomoci alebo absencie právomoci, na každého poskytovateľa mediálnych služieb sa na účely smernice vzťahuje právomoc jednej a len jednej krajiny EÚ.

Bude to závisieť najmä od toho, kde sa nachádza ich ústredná správa a kde sa prijímajú riadiace rozhodnutia o programovaní alebo výbere obsahu. Medzi ďalšie kritériá patrí umiestnenie pracovnej sily a akéhokoľvek satelitného vzostupného spojenia a využívanie satelitnej kapacity krajiny.