Všeobecné zásady smernice o AVMS

Technologická neutralita

Smernica o audiovizuálnych mediálnych službách sa vzťahuje na všetky služby s audiovizuálnym obsahom bez ohľadu na technológiu použitú na dodávanie obsahu. Pravidlá platia bez ohľadu na to, či sledujete správy alebo iný audiovizuálny obsah v televízii, na internete, v kábli alebo v mobilnom zariadení. Vzhľadom na stupeň výberu a kontrolu používateľov nad službami sa v smernici AVMS rozlišuje medzi lineárnymi (televízne vysielanie) a nelineárnymi službami (na požiadanie).

Odstupňovaná regulácia

Rozdiel medzi tradičnými televíznymi kanálmi a službami na požiadanie je základom dvojstupňového regulačného prístupu. V smernici sa uznáva súbor základných spoločenských hodnôt uplatniteľných na všetky audiovizuálne mediálne služby. Poskytuje však ľahšiu reguláciu pre služby na požiadanie, kde majú používatelia aktívnejšiu úlohu pri rozhodovaní o obsahu a čase prezerania.

Všetky audiovizuálne mediálne služby musia dodržiavať základnú úroveň povinností v týchto oblastiach:

• identifikácia poskytovateľov mediálnych služieb
• zákaz podnecovania k nenávisti
• prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím
• kvalitatívne požiadavky na obchodnú komunikáciu
• sponzorovanie
• umiestnenie produktov

Pre televízne vysielanie sa predpokladajú prísnejšie pravidlá v oblasti reklamy a ochrany neplnoletých osôb z dôvodu ich vplyvu na spoločnosť.

Rozsah pôsobnosti

Audiovizuálne mediálne služby

Audiovizuálne mediálne služby sú:

• televízne vysielanie;
• obsah vybraný divákmi („na požiadanie“) v elektronickej komunikačnej sieti (zvyčajne pripojené televízne prijímače, mobilné zariadenia alebo internet) na sledovanie podľa vlastného výberu;
• audiovizuálna reklama.

Konkrétnejšie, takýto obsah sa poskytuje:

• komerčne, t. j. nie na webových stránkach súkromných osôb;
• pre širokú verejnosť, t. j. nezahŕňa žiadnu formu súkromnej korešpondencie;
• ako program nezahŕňa webové stránky obsahujúce doplnkové audiovizuálne prvky, ako sú grafické prvky alebo krátke reklamy;
• pod redakčnou zodpovednosťou poskytovateľa mediálnej služby – čo znamená, že kontroluje výber a organizáciu programov.

Televízne vysielanie – lineárne služby

Programy poskytované poskytovateľom mediálnej služby v plánovanom čase a súčasne sledované divákmi.

Pravidlá v smernici, ktoré sa vzťahujú len na televízne vysielanie:

• udalosti veľkého významu a krátke spravodajstvo (kapitola V)
• kvóty na propagáciu a distribúciu európskych televíznych programov (kapitola VI)
• lehoty na televíznu reklamu a telenákup (kapitola VII)
• prísnejšie pravidlá ochrany maloletých osôb (kapitola VIII)
• právo na odpoveď (kapitola IX)

Služby na požiadanie – nelineárne služby

Používatelia programov si vyberú z katalógu, ktorý ponúka poskytovateľ mediálnych služieb, na sledovanie podľa vlastného uváženia.

Pravidlá v smernici, ktoré sa vzťahujú len na služby na požiadanie (kapitola IV):

• ochrana maloletých osôb (článok 12)
• všeobecná propagácia a distribúcia európskych diel (článok 13)

Spoločné pravidlá

Smernica obsahuje tieto pravidlá, ktoré sa vzťahujú na televízne vysielanie aj na obsah na požiadanie:

• podpora koregulačných a samoregulačných režimov (článok 4 ods. 7)
• identifikácia poskytovateľa mediálnych služieb (článok 5)
• podnecovanie k nenávisti (článok 6)
• prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím (článok 7)
• prenos kinematografických diel (článok 8)
• požiadavky na audiovizuálne komerčné oznamy (článok 9)
• sponzorovanie (článok 10)
• umiestňovanie produktov (článok 11)

Sloboda príjmu a retransmisie

Vlády EÚ nesmú obmedziť, ktoré vysielanie môžu ľudia prijímať alebo aké programy môžu zahraniční vysielatelia retransmisovať vo svojej krajine, ak sú vysielanie v súlade so smernicou EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách v krajine, z ktorej pochádzajú. V prípade sporov medzi krajinami, v ktorých dochádza k obchádzaniu pravidiel, smernica obsahuje dvojstupňový postup.

Vlády EÚ môžu obmedziť prijímanie určitého obsahu, napríklad podnecovania k nenávisti, ktorý nemusí byť zakázaný v krajine pôvodu, ale porušuje miestne zákony.

Akékoľvek obmedzenia musí najprv schváliť Komisia na základe stanoveného postupu a sú povolené len za výnimočných okolností.

• v prípade televízneho vysielania (článok 3 ods. 2 až 3) musí dochádzať k zjavnému a závažnému porušovaniu ľudskej dôstojnosti (podnecovanie k nenávisti) alebo detí (napr. pornografia, bezodplatné násilie).
• pokiaľ ide o obsah na požiadanie (článok 3 ods. 4 až 6), obmedzenia sú odôvodnené aj vtedy, ak predstavujú vážne riziko pre iné aspekty verejného poriadku, zdravia alebo bezpečnosti alebo spotrebiteľov.

Obmedzenia musia byť primerané a uplatňované len v krajine prijatia. Krajina, z ktorej obsah pochádza, sa musí vopred oznámiť.

Smernica obsahuje dvojstupňový postup riešenia sporov medzi krajinami v prípade obchádzania prísnejších pravidiel:

Nezáväzná žiadosť

Ak krajina namieta proti obsahu zahraničného televízneho vysielania úplne alebo prevažne zameraného na ňu, môže požiadať orgány v krajine pôvodu vysielania o vydanie nezáväznej žiadosti, aby vysielateľ dodržiaval pravidlá cieľovej krajiny. Faktory určujúce, či je krajina „cielená“ zahŕňajú: pôvod príjmov z reklamy alebo predplatného, hlavný jazyk, cielená reklama a ďalšie.

Záväzné obmedzenia

Ak vysielateľ obíde pravidlá namietajúcej krajiny, orgány tam môžu uložiť záväzné obmedzenia s predchádzajúcim súhlasom Komisie a za predpokladu, že opatrenia sú výlučne reakciou na obchádzanie. Záväzné opatrenia by mohli zahŕňať zákaz retransmisie (káblové, terestriálne, IPTV), reklamu na vysielanie alebo programy, reklamu miestnych spoločností (v rámci vlastnej jurisdikcie), publikovanie v tlačených alebo elektronických programových sprievodcoch alebo predaj predplatného/inteligentných kariet na platenú televíziu.

Prísnejšie pravidlá

Členské štáty môžu uplatňovať podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá v oblastiach koordinovaných smernicou o AVMS na poskytovateľov mediálnych služieb, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc, za predpokladu, že tieto pravidlá sú v súlade so všeobecnými zásadami práva EÚ.

Ako príklad môžu členské štáty stanoviť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá týkajúce sa televíznej reklamy. Tieto pravidlá však musia byť v súlade s právom EÚ a nesmú sa uplatňovať na retransmisiu vysielania pochádzajúceho z iných členských štátov.

Členské štáty majú tiež možnosť zachovať alebo stanoviť podrobnejšie alebo prísnejšie pravidlá týkajúce sa televíznej reklamy s cieľom zabezpečiť úplnú a riadnu ochranu záujmov televíznych divákov. Za určitých okolností môžu stanoviť odlišné podmienky pre prevádzkovateľov televízneho vysielania, na ktorých sa vzťahuje ich právomoc.

Požiadavky na transparentnosť

V smernici o AVMS sa členským štátom ukladá povinnosť zabezpečiť, aby používatelia mali kedykoľvek jednoduchý a priamy prístup k informáciám o poskytovateľovi mediálnych služieb. Používatelia služieb musia mať prístup k názvu a adresám poskytovateľa vrátane jeho elektronickej adresy alebo webového sídla a príslušnému regulačnému alebo dozornému orgánu.

Jurisdikcia

Orgány v každej krajine EÚ musia zabezpečiť, aby všetky audiovizuálne mediálne služby, ktoré tam pochádzajú, spĺňali svoje vlastné vnútroštátne pravidlá, ktorými sa smernica o AVMS uplatňuje. Systém tiež zabezpečuje, aby sa na vysielateľov, ktorí majú vplyv na publikum EÚ, vzťahovala smernica aj v prípade, že nie sú usadení v EÚ. Orgány EÚ môžu vykonávať právomoci prostredníctvom nadväzujúcich spojení umiestnených na ich území alebo prostredníctvom využitia satelitnej kapacity.

Zásada krajiny pôvodu

Poskytovatelia musia dodržiavať pravidlá členského štátu, a nie vo viacerých krajinách, čo zjednodušuje poskytovanie služieb, najmä tých, ktorí chcú rozvíjať cezhraničné podnikanie.

Ak ktorákoľvek krajina EÚ prijme vnútroštátne pravidlá, ktoré sú prísnejšie ako smernica, môžu sa uplatňovať len na poskytovateľov v tejto jurisdikcii.

Ako sa rozhoduje o súdnej právomoci?

Aby sa predišlo prípadom dvojitej právomoci alebo nedostatku právomoci, každý poskytovateľ mediálnych služieb patrí na účely smernice do právomoci jednej a len jednej krajiny EÚ.

To bude závisieť najmä od toho, kde sa nachádza ich ústredná správa a kde sa prijímajú rozhodnutia manažmentu o programovaní alebo výbere obsahu. Medzi ďalšie kritériá patrí umiestnenie pracovnej sily a akékoľvek satelitné prepojenie a využívanie satelitnej kapacity krajiny.